Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dangerous Blood 5. kapitola

02.07.2010 (12:00) • BellaCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1105×

5. Predsa je to L.Á.S.K.A!

„Len tak. Lebo sa tu promenáduješ úplne nahá!“ skríkol Emmett. Rosalie mu zakryla oči a ako Alice s Jasperom tiež zmizli. Edward si vyzliekol sako a prehodil mi ho cez plecia. O chvíľu pricupkala Alice a omotala mi okolo pásu deku.

„Ďakujem,“ zašepkala som a napriek tomu som si bola istá, že ma počuje. Na chvíľku sme sa s Edwardom zastavili. Na nebi neblúdil ani jeden mráčik a jasný mesiac v splne osvetľoval celú oblohu i hviezdy. Mala som pocit, že sa v jeho zlatých očkách utopím, že ma zhltne tekutina vo vnútri jeho nežných očí. Pomaly sme sa približovali perami. Bližšie, bližšie, bližšie, až sme sa dotkli. Prisala som sa na jeho ľadové, sklenené, hladké pery. Bozky mi oplácal, no náhle sa odo mňa odtrhol.

„Poďme už. Zajtra na NÁS čaká škola a ty si ešte musíš isť pre veci, aby si sa mohla nasťahovať,“ zahlásil jednoznačne a ťahal ma do auta. Doma mi Edward pomohol vziať si veci. Samozrejme, jeho izba sa stala aj moja a tak mala Alice práce nazvyš a prerábala šatňu, aby sa tam zmestilo čo najviac vecí. Veľká manželská posteľ, ktorú nevyužijeme na spánok, zaberala polovicu izby. Celý obvod ako tŕnie skrášľovali okovy z ruží. Prikrývka vyzerala ako roztopené zlato a vankúše boli jednoducho čierne. No všetko vyzeralo tak nádherne a ja som mala nevrelý pocit, že to skončí. Zo zásuvky som si vzala osušku a zaliezla do kúpeľne. Malé okno som otvorila dokorán. Vzduch sa mi nepotrebne vťahoval do pľúc. Prúdil tadiaľ ako vlak tunelom. Na teplú vodu som nemala náladu, no keď mi na telo dopadali ľadové kvapky, zdal sa mi život krajší. Nie žeby mi okolo hlavy lietal jednorožec a za ním dúha, ale šťastie to bolo. Vlastne nie. Bola to predsa len láska. Tvár som už nemala zachmúrenú, ale žiarila mi šťastím. Ľadovo modré oči – z náznakom zelenej – akoby ožili a na perách sa každú chvíľku striedali rôzne šťastné úsmevy.

„Čo budeme do rána robiť? Ešte máme také dve hodiny,“ spýtal sa ma Edward, keď som vyšla s kuchyne. Z tmavých očí mu vychádzali akési obavy.

„Môžme si zájsť na lov,“ navrhla som. Prikývol. Edward otvoril okno a už sme leteli lesom. Všade naokolo sa mihali zelené závoje utkané z lesného porastu. Bol dosť rýchly, ale ja som mu akurát stačila. Akurát sme prechádzali okolo jaskyne, v ktorej spal medveď. Tiché chrápanie sa mi párkrát ozvalo v ušiach. V mihnutí oka odtiaľ vyšiel Edward a srdce macka zhaslo. Z juhu sa ku mne doniesla vôňa pumy. Kútikom oka som zaregistrovala, že aj Edward ju zacítil. Vyštartovala som naplno, ale aj tak ma predbehol. V hlave mi skrsol nápad.

„Au,“ hlesla som prehnane nahlas. V okamžiku sa zastavil a pribehol ku mne.

„Čo sa deje?“ spýtal sa nežne. Len som sa usmiala a vyštartovala. Teraz ma už nemal šancu dobehnúť aj keby chcel. Potichu si povzdychol nad mojou zradou.

„No pekne,“ zašomral si popod nos, keď znovu vyštartoval. Puma si ležala na hrubom konári a potichu spala. Moje pristátie konárom zatriaslo. Puma v okamihu stála na nohách a zaháňala sa labami.

„Ale no, cica! Ná pipipi, ná pipipi! Ježiši, veď na mačky sa robí ná čičí!“ Z chuti som sa zasmiala. Nemala som už chuť viac sa s ňou zabávať. Preťala som jej kožu, svaly a krčnú tepnu. Čím dlhšie som pila, tým sa puma menej bránila. Jej mŕtve telo som hodila do krovia.

„Koľko máš vlastne rokov?“ spýtal sa Edward zamatovým hlasom.

„Nie je slušné pýtať sa dámy, koľko má rokov, ale mám niečo cez stopäťdesiat.“ Vyvalene ne mňa pozrel.

„Preboha. To by som nemal chodiť s takou starenkou. Veď ja mám len sto deväť!“ vykríkol. Smutne som sa naňho zamračila.

„Edward, povedal ti už niekto, že si kretén?!“ Nahlas som sa rozosmiala a on sa pridal.

„Poďme. O necelú polhodinu bude vychádzať slnko a my nie sme pripravení do školy,“ zašepkal mi do ucha, keď ma objímal. Alice nás už čakala pred domom s rukami vbok.

„Prečo mám pocit, že vy dvaja nieste normálni? Aha, pretože to tak asi bude! Mám pätnásť minút, aby som vás obliekla,“ kričala na nás.

„Alice, technicky máš osemnásť minút,“ opravil ju Edward.

„Edward, nechoď na mňa s tvojou technikou, dobre? Poďte rýchlo.“ Rukami nás prudko postrčila dopredu. Schody som upírou rýchlosťou naberala po štyroch. Alice pozrela raz na mňa a potom na Edwarda.

„Takže, musíte byť dokonale zladení.“ Zo šatníka vybrala dve košele – pánsku a dámsku – a tak to pokračovalo s každým kúskom. Svetre, nohavice... konečne nás obliekla a divné bolo, že jej to trvalo len tri minúty. Vyzerali sme ako lízanky – a to doslovne. Ružové štrikované svetre, biele nohavice a biele košele.

„Alice, toto nemyslíš vážne, však?“ Neveriacky som na ňu pozrela.

„To sa teraz nosí,“ obhajovala sa nevinne.

„Kde?! V Bambuľkove, čo? Nechaj tak, vyberiem si veci sama,“ len som nad ňou mávla rukou. Vybrala som si jednoduché čierne úzke rifle, ružové tričko s Hello Kitty a do vlasov zarazila čelenku. Edward nasledoval môj príklad.

„Hotovo,“ šepla som a vyšla z domu oknom. Vôbec som si nevšímala nahnevaný výraz Alice, ktorá stála vo dverách. Tak, ako sme zobrali moje veci sme priniesli aj auto. Kútikom oka som v lese za tmavým smrekom zbadala Tanyu. Oči mala červené a šatstvo obnosené. Ako sa objavila, tak aj zmizla.

„Čo sa deje?“ spýtal sa ma Edward, keď hladko ako puma pristál pri mne.

„Ale nič, len sa tvoja priateľka dala na inú stravu,“ rýchlo som odvetila a bežala k autu.

„Hej, ideme mojim volvom,“ zakričal spoza rohu. No to určite, pomyslela som.

„Edward, keď už mám skončiť v pekle, nech je po mojom,“ zašepkala som protivne. Nadurdene si sadol na miesto spolujazdca.

„Aby si sa nepototo,“ zamrmlal si popod nos. Asi som to ani nemala počuť. Motor potichu zapriadol a auto sa pohlo.

„Už som ti hovoril, že moje auto jazdí rýchlejšie?“ pýtal sa ma cestou.

„Hej, veď sa ani nečudujem, keď mi to moje kúpil Ar...“ spomenula som si, že Edward ani Cullenovci o mojom rozkaze nič nevedia, „kúpil mi ho Aaron,“ rýchlo som vyjachtala. Hlas sa mi triasol. Neviem síce, čo by sa stalo, keby sa Ed dozvedel o mne a Volturiovcoch, ale nebolo by to dobré, určite.

„Kto je Aaron?“

„Je to brat mojej mamy,“ zaklamala som. Parkovisko bolo plné, až na jedno miesto. Na ňom však zaparkoval Alec so svojím audi. Chvíľu som mala pocit, že ma obaja chcú zabiť pohľadom.

„Je len dobré, že sa Alec a Jane odtrhli od Ara. Možno by im nezaškodilo trošku vegetariánskej stravy,“ robil si srandu.

„Ale. Kde teraz zaparkujem?“ pýtala som sa sama seba, ale odpovedal mi Edward.

„Skús to pichnúť tam ku lesu,“ zašepkal a ukázal do šerého lesa. Tam som znovu zbadala Tanyu. Akoby ma sledovala. Ale prečo? Poslúchla som Edwardovu radu a zaparkovala pri okraji hustého lesa. Deň ubehol strašne rýchlo. Najhoršie na ňom bolo, že na nás stále každý pozeral. Najviac som si, samozrejme, zapamätala pohľad Brooklle. Na konci vyučovania som zbadala vychádzať Volturiovcov z kancelárie.

„Ahoj, darling,“ naznačil perami, pri čom Edward vedľa mňa zavrčal.

Autor: BellaCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dangerous Blood 5. kapitola: