Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Damián - 12

Jane Aleck RLC.


Damián - 12Nová časť, ktorá prinesie mnoho nových a neobjasnených informácií! Tiež ste si kládli otázky, pred kým chce Edward Damiána chrániť? Ako vlastne prebieha noc plná nočných môr?! Tu máte malú ukážku, ktorá však zväčša vaše otázniky iba prehĺbi! Prajem príjemné čítanie...

12. kapitola - Referát

 

Debili, idioti, somári... Svoje myšlienky razom utlmil, pretože na scénu sa drali stále horšie a horšie prívlastky, ktoré by s určitosťou mohli vysvetliť dementnosť jeho kamošov. Zhostil sa ho pocit, ktorý mu nahlodával dôveru v nich oboch, mal pocit... Akoby ho zradili...

Uprene hľadel do učiteľových očí. Čo teraz? Edward... Veď mi pomôž, pomyslel si, no ešte pred tým stiahol svoj štít.

Edward práve prichádzal k svojmu autu, keď začul tie myšlienky... Boli tak silné, že mu to skoro trhalo myseľ. Vedel, kto je ich pôvodcom, ale to mu nezabránilo pochybovať. Do Damiánovej mysle predsa už raz nahliadol a vôbec to nebolo takéto...

„Pán Swan?“ upozornil na seba učiteľ.

Damián sa zapozeral na strop. „Nemám, vám, k tomu čo povedať. Robili si srandu, nič viac.“

„Preto ste taký rozrušený?“

„Zdám sa vám rozrušený?“ opýtal sa, ale hlas mu vyskočil dosť vysoko na to, aby aj bez odpovede potvrdil učiteľovu otázku.

 

Učiteľ si prisadol na vedľajšiu stoličku.

„Pán Swan, neviem, ako to povedať, ale ja viem, čo ste...“

„Naozaj?“

„Áno, vy ste... Ste jeden lenivý, naničhodný študent, ktorý si hneď na prvej hodine uťahoval z nových spolužiakov!“

Damián si s úľavou vydýchol, aj keď mu neustále vŕtalo v hlave, prečo učiteľ použil namiesto oslovenia kto – čo!

„Prepáčte, už sa to nestane,“ odvetil slušne a pomaly sa postavil. „Ten referát prinesiem...“

Zmätene odkráčal k dverám, Ross mu slušne pozdravil na odchod, ale Damián bol natoľko zaneprázdnený premýšľaním, že si to vôbec neuvedomil.

Len čo sa zabuchli dvere, Rossovi zazvonil mobil položený na učiteľskom stole. S úsmevom ho zdvihol.

„Dereck?“ ozvalo sa v telefóne.

„Je to on...“

„Si si istý?“

„Nič mi nepovedal, ale som si tým istý. Je presne taký, ako nám hovorili.“

„A čo Edward? Ak ho našiel prvý, mal nám to okamžite ohlásiť!“

„Je to jeho syn,“ vysvetlil Dereck jednoducho.

„To nemyslíš vážne...“

„Bohužiaľ!“

„Musíš sa s ním porozprávať, nemôže pri ňom ostať!“

„Myslím, že ho to nebude zaujímať, nespraví to, čo žiadame. Na jeho mieste by som to nespravil ani ja.“

„Nemá na výber!“

„Porozprávam sa s ním.“

„Dobre, sprav tak, ale buď v strehu, nevieme, kedy prídu. Nesmú mu ublížiť pred tým, než...“

„Ja to viem!“ Dereck si odtiahol mobil od ucha. „Niekto sem ide. Zavolám neskôr.“

 

Nečakal na odpoveď, zaklapol mobil a vsunul si ho do vrecka. Ani nie o sekundu na to sa dvere rozleteli a jeho niečo surovo vrazilo o stenu.

„Nechaj ho na pokoji, inak prisahám, že pôjdem do Volterry a všetkých vás udám,“ vyhrážal sa Edward držiac Derecka pod krkom.

„Edward, Edward, o tom ty nerozhoduješ. Ak pôjdeš do Volterry, neudáš len nás, ale aj svoju rodinu a Damiána buď zabijú, alebo sa ho pokúsia získať na svoju stranu.“

„Nechajte ho na pokoji,“ zopakoval. „Nemôžete mi vziať viac. Bellu som už stratil, a to len pre vás! Neopustím ho a už vonkoncom nedovolím, aby ste z neho spravili obetného baránka!“

„Niekto by to mohol považovať za zradu,“ zašepkal Dereck ulízavým tónom.

„Zradcu nemožno zradiť!“ odporoval mu Edward.

Dereck sa pomaly vyslobodil z Edwardovho zovretia.

„A ak ti smiem pripomenúť, ty ho vystavuješ oveľa väčšiemu nebezpečenstvu! Tú podobnosť medzi vami by rozpoznal aj nevidiaci! Buď ho prihláste do zmenárne, alebo odtiaľto odíď! Je to priveľké riziko...“

„To nemôžem. Ja ho neopustím! Nie znova... Znenávidel by ma!“

„Porozmýšľaj o tom,“ požiadal Dereck s jednou rukou na kľučke dverí. „Môžeš ho nechať znenávidieť ťa alebo ho zabi sám, bude to milosrdenstvo, oproti tomu, čo by mu urobili oni!“

 

 


 

Damián nesúhlasne krútil hlavou nad rôznymi papiermi a knihami, z ktorých sa snažil vyčítať nejaké informácie o téme projektu.

Preľaknuto sa zapozeral na hodinky, keď zistil, že už je niečo po druhej v noci. Pomaly zliezol z postele a z nočného stolíka si vzal už tretiu kávu. Trocha si odchlipol a potom sa znova zvalil ku knihám. Ceruzkou zvýrazňoval vety, ktoré sa mu zdali vhodné, kým mu vo vrecku nohavíc zavibroval mobil. Priložil si ho k uchu.

 

„Alice?“ vyhŕkol prekvapene.

„Prepáč, že volám tak neskoro, ale napadlo ma, či nepotrebuješ pomoc... S tým projektom?!“

„Ako... Aha, jasné! Ide ti biológia?“

„Nemala som na mysli seba... Edward sa ponúkol!“

„Ehm... Super, nech príde. Nejako si s tým neviem rady!“

„Pošlem ho. Tak sa maj a dobrú noc a ešte...“

„Áno?“

„Prisahám, že ak do seba naleješ ešte jeden energetický alebo kávu, tak pôjdeš na odvykačku!“

Damián vybuchol v smiech.

„Samozrejme. Tak ahoj!“

Zložil mobil a ako naschvál si s úsmevom opäť usrkol z kávy. Hneď potom však okolo seba roztiahol svoj štít. Do tohto rozhovoru si ani neuvedomil, že bol po celý čas nechránený!

 

Chvíľu ešte polihoval v posteli, kým mu znova nezavibroval mobil.

„Áno?“

„Som tu. Mám ísť hore?!“

„Uhm...“

 

Kým ho stihol zložiť, do izby už vchádzal Edward.

„Ahoj,“ pozdravil ho a posunul sa na kraj postele až k stene, o ktorú sa oprel.

„Ahoj,“ odzdravil mu a pohotovo si prisadol.

„Vraj potrebuješ pomoc...“

Damián mu ukázal svoje knihy a to, čo už stihol napísať.

„Ja som z toho jeleň.“ Zasmial sa a načiahol sa pre hrnček.

„Piješ kávu?“ opýtal sa Edward pobavene.

„To len preto, aby som nahneval tvoju malú sestričku!“ Poriadne sa napil a hrnček odložil.

Medzitým, ako si Edward prezeral jeho poznámky, povytiahol na seba tenkú deku a zakrútil sa do nej až po uši.

Oči sa mu v pár okamihoch mierne zachveli, pripomínajúc, že je čas na spánok. Sám nemohol uveriť tomu, ako rýchlo sa tomu poddal, a keď sa Edward otočil, aby niečo navrhol, mohol len so smiechom pokývať hlavou.

 

Pritiahol si k sebe knihu, ktorú Damián čítal ako poslednú a pokračoval v podčiarkovaní. Bolo okolo tretej nadránom, keď skončil so svojou (Damiánovou) prácou a zrejme v tom istom čase sa začal Damián nepokojne mrviť.

Najskôr to boli iba občasné trhnutia, ktoré mu lomcovali telom, no tie o pár minút vystriedala prudká triaška. Edward pochopil, že najlepšie bude, ak ho prebudí, keďže Bella nebola po celý večer doma. Najskôr ním len jemne potriasol, ale to nezaberalo. Tiché šomranie sa prehĺbilo do ťaživých slov...

„Damián, hej, prebuď sa, hej!“ Edward ním ešte párkrát vystrašene potriasol, kým sa konečne nestrhol z tej prekliatej nočnej mory.

Srdce mu splašene bilo a zorničky sa strachom zúžili.

Okamžite vstal a celý zadychčaný sa načiahol za stolíkom. Vybral odtiaľ akúsi krabičku a spolu s Edwardom za svojím chrbtom vybehol na balkón.

Roztrasenými rukami vytiahol jednu cigaretu a z vrecka zápalky. Edward naňho vyjavene zazeral, ale nezastavil ho. Videl, aký je rozrušený, ruky sa mu triasli tak veľmi, že nemohol škrtnúť zápalkou.

„Ukáž!“ Edward si vzal jednu zápalku a pripálil mu.

Damián do seba s úľavou vdýchol to svinstvo, na Edwardovo začudovanie, ho to upokojilo.

Zrejme to už má odskúšané.

„Ale mame ani slovo,“ zamrmlal s úsmevom na tvári.

 

 


 

„Pán Swan, čo za katastrofu sa stalo, že ste spravili ten projekt?“ vyzvedal učiteľ Ross, keď mu Damián položil na stôl nie tak celkom poctivo vypracované papiere.

 

„Keď ste po ňom tak túžili...“

„Samozrejme, že áno. Len mi to nejako nesedí.“

Damián sa nevinne usmial a šiel si sadnúť späť na miesto. „A pán Swan,“ oslovil ho ešte raz.

Damián sa neochotne otočil.

„Chcem sa vám ospravedlniť za svoju včerajšiu neprítomnosť, bohužiaľ, niečo mi do toho vošlo, môžeme sa stretnúť dnes?!“

Vymenil si s ním zopár zmätených pohľadov a potom odpovedal: „Ja som sa s vami predsa stretol. Včera poobede...“

Učiteľ začudovane pokrútil hlavou.

„Neviem, kde ste boli vy, pán Swan, ale ja som bol u lekára so svojou ženou. Zo školy som odišiel hneď po našej hodine, ale čo môžete vedieť... Možno mám dvojníka!“

 

11. kapitola --- 13. kapitola --- zhrnutie ---

 

 


Ja viem... Som zlá, hnusná ježibaba, ktorá vás nechala čakať tak dlho. Vysvetlenie, prečo to tak bolo, nájdete na mojom zhrnutí v komentároch. Žiadala by som od vás veľa, ak by som poprosila o najeký komentár? Vezmite, prosím, túto časť s nadhľadom! Prepisovala som ju snáď tisíc krát! Väčšina častí nemá venovanie, ale táto si to priam vyžaduje. A preto venujem túto časť MatusQaDLS a SummerLili. Ďakujem vám, nebyť vás, nie je ani táto časť! :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Damián - 12:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!