Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čierna labuť 12. kapitola

Čierna labuť 12. kapitolaZnova Bella Swan - teda labuť. Už aj meno ju určovalo ako nádhernú. Ale predsa - nie je labuť ako labuť...

Sedela som na podlahe v šatni. Bola som už prezlečená, ale nevedela som sa zdvihnúť.
Prečo?
Odpoveď je až tragicky jednoduchá. Moje podvedomie mi to nedovoľovalo.  Možno si síce človek povie – áno, dobré, jasné, som super, skvelá, úžasná, ale to je prd makový platné. Prečo sa to deje práve mne?

Nerobí Carlisle náhodou aj psychiatra? Jeden by sa mi zišiel.

Po chvíľke prišla Alice za mnou. Ak by nemala opätky, tak o tom ani neviem. Sadla si ku mne, objala ma. Bola rovnako studená ako podlaha – a aj keď som nechcela, tak som sa otriasla. Našťastie tomu nevenovala nijakú pozornosť. Oprela som sa jej o rameno a hlboko vzdychla.

„Nebuď labuť," povedala mi. Hodila som po nej skeptický pohľad. Viem, ako to myslela, no nejde teraz práve o to? „Neboj sa, všetko sa dá do poriadku. Viem, že je to pre teba ťažké, neboj sa...“

Zasa som to nevydržala a rozvzlykala som sa jej na ramene. Horúce slzy mi brázdili tvár, aj keď nemali nejaký špeciálny dôvod. Len sa potrebovali dostať von. Dni zadržiavaný smútok sa prelial. A možno to ani nebol smútok. Len slabosť.
Alebo to bolo ešte niečo iné? Opustenie? Strach, či sklamanie?

Zasa mi začal zvoniť mobil. No tentoraz to nebolo moje obyčajné zvonenie. Takto zvonia len dvaja. Nepozerala som sa na displej, aj tak by som vez slzy nič nevidela.

Začala som hovor tak, ako vždy pri tomto zvonení. Len dúfam, že to nie je Fab. To by mi vážne nechýbalo.

„Tu pohrebná služba Glória, pomôžem vám?“
„Samozrejme, chcem objednať jednu truhlu pre istú Isabell Swanovú, ktorá mi zabudla zavolať na narodeniny!“

Trhlo so mnou. Nielenže to nebola Fabienne, ale ešte aj toto!

Bola to Simmone. Moja najlepšia kamarátka zo základky. A aj keď sme teraz od seba neuveriteľne ďaleko - ja v New Yorku – teda skôr v malej časti, ktorú vlastní škola, a ona v Európe, aj tak sme boli stále v kontakte.
Simmone bola moja skutočná kamarátka. Bývala u bratranca v La Push, ale na základnú školu vo Forks sme chodili spolu. Potom si otec našiel lepšiu prácu a presťahovali sme sa do NY. Mame to tiež vyhovovalo, lebo dosť často lietala tam a naspäť... To je nepodstatné.

Ja a Simmie sme boli nerozlučné. Po sťahovaní sme si často písali, ale nebolo to ono. Keď dokončila strednú, zdrhla na Oxford – boli sme tie najlepšie študentky – takže sme sa už asi päť alebo šesť rokov nevideli. Ale na sviatky si voláme.

„Samozrejme, a na kedy si to prajete?“

„Takže... Teraz som na letisku, čo keby ste prišli po mňa?“

Začala som pišťať do telefónu ako trafená.

„Ty si tu?“
„Nie, moja babka! Samozrejme, že ja! Tak prídeš po mňa? Nemám pri sebe ani dolár.“

„Jasné, ak nebude zápcha, tak o hodinu som tam. Daj si zatiaľ-“
„Len mi nepovedz koláč, lebo sa neudržím a všetko vyžeriem. A opakujem, nemám ani dolár!“

„A čo kreditka?“
„Pravda! Som ja ale idiot! Dobre, tak o hodinu. Papá.“

Len sťažka som potláčala nadšenie. Konečne sa uvidíme!

„Prepáč, Alice, ale nákupy sa posúvajú. Utekáme na letisko.“

Plač ma okamžite prešiel. Niektoré okamihy života sú prosto skvelé. A toto je práve jeden z nich.

***

Bola to asi prvá cesta, kedy mi nevadila Alicina rýchlosť. Síce som s ňou išla len trikrát, ale aj to stačilo. Dokonca, ak by som mohla, tak by som auto tlačila dopredu ešte rýchlejšie, no to nanešťastie nešlo.
Jedine môj žalúdok neznášal toto nadšenie so mnou. Raz som mala pocit, že už v sebe to jedlo naozaj neudržím, ale vystrčila som ruku z okna. Dobre, aj keď viem, že je to nebezpečné urobila som to. Ruka rýchlo chladla a ako náhle bola dosť zmrznutá som si ju priložila na čelo.

To mi dosť pomáhalo, lebo moje čelo bolo totiž vždy teplejšie ako ruky, a pripadalo mi to ako nejaký obklad.

Typické New Yorské lesoparky okolo sa vedľa mňa mihali, až zmizli niekde v diaľke a okolie diaľnice nahradil rozľahlý areál letiska.

Cítila som sa ako malé decko na Vianoce, a aj keď som si to nechcela priznať - ak by sa mi z tieto posledné dní nezmenili na moje súkromné peklo, nedokázala by som tak oceniť Simmin príchod.
Áno, boli sme kamarátky, najlepšie, ale aj tak sme sa už niekoľko rokov nevideli a aj keď si to nerada priznávam, naše priateľstvo určite troška ochladlo.

Ale jej príchodu som sa momentálne držala ako poslednej slamky, ktorá ma dokáže udržať nad vodou. Inak by som sa v najbližšej priľahlej dobe zbláznila.

Len pri nej sa môžem a vlastne aj musím tváriť, ako niekto, kto je v poriadku a je šťastný...
A možno, ak si to budem nahovárať, sa spolu s ňou sa aspoň v spomienkach vrátim do tých bezstarostných rokov...
Možno naozaj budem šťastná, zabudnem na starosti, ktoré mi v týchto dňoch naložili Cullenovci na chrbát, nebudem myslieť na Fabienne, ktorá o mňa teraz ani nezavadí pohľadom - čo bol vlastne vôbec môj najväčší strašiak! Možno sa mi podarí zabudnúť na tie dva posledné roky strávené s ňou.

Jednoducho budem konečne tá Bella, ktorá by spravila pre tancovanie čokoľvek, a pikošky o pekných chalanoch si zapisuje do denníka, ktorý si každý týždeň vymieňali. Len tak, aby mali nové informácie, ktoré by sa im mohli zísť. Veď nie je dobre vedieť, ktorý fešák je práve voľný a ako naňho treba nahodiť udicu?

Ani neviem, ako dlho nám trvalo, kým sme sa dostali na letisko. Alice mi len s povzdychnutím pribrzdila a sama šla zaparkovať s tým, že ma počká na parkovisku, odfrčala preč.
Ja som sa okamžite škriabala z toho auta, akoby to bolo najhoršie miesto na svete, bežala som ako zmyslov zbavená až ku vchodu, kde som sa udýchane zachytila o kolená.
Nie, že by som to nezvládala, ale všetko to, čo som musela dnes odtancovať, ma bodalo do ľavej päty spätne, predsa len... 
Takúto záťaž mávajú v dennom programe len staršie profesionálne baletky, a ja profesionálka nie som. Zatiaľ!

Rozhliadala som sa naokolo, no blond farba, ktorou si svedomite zakrývala svoju hrdzu na vlasoch, sa nikde neobjavovala. Stála som tam, a asi tak ako som vyzerala ja, vyzerajú aj tí idioti, ktorým sa poväčšine vyhýbam.

Hrýzla som si spodnú peru, pretože som mala zlý pocit, že tu nikde nie je a len si zo mňa spravila srandu, tak ako v poslednom čase asi všetci.

Práve, keď som to chcela vzdať, a to už som mala namierené k prvej upratovačke, ktorej som sa mienila vyplakať na ramene o mojom hroznom živote, som za sebou počula povedomý hlas.

„Bella?“

Bolo to trochu neveriace, no predsa rozhodné. Ani som sa nemusela otočiť, aby som vedela, kto to je. Veď povedzme si na rovinu, koho iného by som tam vtedy mohla stretnúť? Santu? Panenku Máriu – nie! Papa Noe je predsa moja obľúbená biblická postava!

No keď mi oči zavadili o nizučkú postavičku, ktorá mala celú svoju ženskú postavu až po zadok prikrytú ryšavými kučerami, ktoré boli ako vždy vyrobené sťa by elektrošokmi – Simmone mala vlasy presne také ako som si ich pamätala zo školy. Vyvolávali dojem, akoby mala trvalú, no prosto, až sa mi podlomili kolená. Zviezla som sa jej do náručia a stále dookola som opakovala len jej meno a to, ako veľmi mi tá osôbka chýbala.

Stáli by sme tam aj večnosť, ak by si vedľa mňa niekto decentne neodkašľal. Chcela som ho zahriaknuť, ale potom som ho uvidela. Najprv som si všimla nohy, ktoré aj ukryté v svetlých džínsoch vyzerali naozaj chrumkavo, pomaly som zrakom kĺzala po vypracovanej postave nejakého modela a lovila som v pamäti, ako ten jej bratranec vyzerá. No keď som sa pozrela do tváre naozaj sexi mladučkého chalaniska, padla mi sánka. Tak toto jej bratranec rozhodne nie je.

Asi si všimol, že naňho zízam, teda... Bolo tak trocha neprehliadnuteľné. Vystrel ku mne ruku, zatiaľ čo na tvári sa mu usadil hollywoodsky úsmev.
O môj bože!

„Takže kvôli tebe ma Simm vytiahla z postele ráno o tretej? Teraz sa mi to zdá ako celkom dobrý nápad!"


13. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Čierna labuť 12. kapitola:

 1
6. Fity
04.09.2011 [12:04]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. lucka2010
03.09.2011 [13:20]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. van
02.09.2011 [20:12]

van Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

02.09.2011 [18:50]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
parádna kapča také oživenie len dúfam, že sa nebudú mstiť aj na tejto kamarátke... Emoticon
no som strašne zvedavá kto je ten chalanisko... Emoticon
a už sa strašne teším na pokračovanie... Emoticon Emoticon Emoticon

02.09.2011 [18:41]

AngieCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. E.T.
02.09.2011 [18:28]

Tak kdopak bude ten nový neznámý? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!