Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Červená knižnica - 6. kapitola

Červená knižnica - 6. kapitolaTak a je to tu... Ples... Mimochodom, nie Cornelia, nedotklo sa ma to, len čo som si pozerala, tak to, že je šerif, je tam spomenuté zatiaľ trikrát, viem, je to dosť keď ide o to, že je to vlastne v každej druhej kapitole, ale neočakávam, že čítate len túto jednu poviedku a som si vedomá, že je lepšie, ak máte vo vzťahoch jasno, keďže v každej poviedke to môže byť inak. A k Adele, nechcela som, aby jej postava vyznela tak, ako vyznela k tebe, skúsim sa to napraviť v ďalších častiach. Ale ide o to, že sa mi ani nezdá, že by to Bell nejako prežívala, zatiaľ len raz, aspoň čo si pamätám. Ale každopádne si tvoju kritiku vezmem k srdcu a ďakujem Ti za to, dúfam, že ďalšie kapitoly budú viac podľa tvojho gusta. =D

Stála som blízko pódia aj s punčom v ruke a hľadela na pár, ktorý sa na pódiu zmietal v tanci. Môj pôvodný plán sa pri prvej príležitosti vytratiť zlyhal a mne to z neznámych dôvodov neprekážalo. Možno v tom bude mať prsty tento punč, ktorý rozhodne nie je nealkoholický.

Odsrkla som si ďalší dúšok a očami začala prezerať miestnosť plnú balónov a výzdoby, ktorá sa do telocvične nosila už od rána. Zatiaľ nešlo tancovať veľa ľudí, takže väčšina stolov bola stále obsadených.

Za to ja, ako správna kráľovná večierkov, som už mala svoj tanec za sebou a nehodlala som sa už z niektorej z tých nepohodlných stoličiek, čo má zakrývať modrá plachta prevesená cez každú jednu, ani pohnúť. Hlavne nenápadne.

Bolo tu na mňa príliš hlučno, príliš... plesovo. Chcela som to mať čo najskôr za sebou, ale vedela som, že je dôležité, že tu som. Keby nebolo Adele, určite by som sa zababušila doma do deky a nevyliezla ani za nič. Ale ak sa mi pošťastí, a budem mať deti alebo dokonca vnúčatá, chcem, aby vedeli, že ich babička bola na plese... A to s krásnym chlapcom. Ktorý mi mimochodom v tejto chvíli chýbal.

Adele aj tak Matta pozvala len kvôli mne. Je to taká pomoc kamarátke s benefitmi. Týždeň pred plesom som stále počúvala o tom, že sa po škole rozšírilo, že sa mu páčim a že by som k nemu mohla byť milá. Ale vedela aj to, že by som ho v živote sama nepozvala. Toto bola jej predstava lásky. Nájsť si skvelého chalana a vynechať vysokú, kvôli minimálne trom malým vreštiacim hladným krkom.

Práve teraz sa snažila ukázať Danovi, ktorý sa síce teraz venoval opaľovaniu jednej z roztleskávačiek, ako sa vie zvŕtať. Trvalo asi päť príliš dlhých minút, kým sa jeden pár konečne uráčil odísť na parket a uvoľniť tak miesto pre moju prdelku. Spokojne som sa usadila dozadu telocvične a nedokázala som sa ubrániť úškrnu, pri pohľade na príliš snažiacu sa Adele a tanečne netalentovaného Matta. Niežeby som ja nejako vynikala, ja som sa radšej parketu vyhýbala na kilometer.

„Máš tu voľné?“ ozvalo sa tesne vedľa mňa a mala som pocit, že dostanem infarkt. Avšak pri reakcii na neho sa mi podarilo až príliš rýchlo sa napriamiť, čo zapríčinilo, že mi na tú záclonu, čo som mala navlečenú na sebe, padlo niekoľko... ehm... polka plastového pohára.      

„Sakra!“ zakliala som utierajúc si tú škvrnu aspoň rukou, keďže žiadne obrúsky som nevidela. Avšak môj rýchly zásah len škvrnu zväčšil, takže som sa prestala snažiť a zničene som sa oprela o stoličku, na ktorej trávim väčšinu môjho stereotypného dňa.

Na stehne mi pristála jeho ruka a ja som vyvalila oči na to, s akou jemnosťou začal škvrnu utierať do obrúska, ktorý, snáď neviem, zrazu sa tu zjavil, sviňa!

„Lakajú sa tí, ktorí majú zlé svedomie,“ oznámil mi a obrúsok odhodil na stôl. Ostala som naňho čumieť, ale dala som si pozor, aby som nemala sánku až niekde na zemi. Táto situácia bola nanajvýš nepravdepodobná, od inkriminovaného dňa sme sa nerozprávali a teraz si tu nakráča akoby nič.

„Smiem ťa požiadať o tanec?“ preniesol, akoby nič a môj mozog sa rozbehol na plné obrátky. Ak ho odmietnem, podľa všetkého sa zduje, keďže ego takýchto chalanov má nadpriemernú veľkosť. Ale ak s ním pôjdem tancovať, no, ak sa to moje prekračovanie dá tancom nazvať, bude to nanajvýš trápne.

„Nie, vďaka, už som tancovala.“ Výborne Bell. Ak mala Adele pravdu a ples je možnosť nájsť si chlapca, tak si pohorela. Ostaneš v rodičovskom dome dokonca života s desiatkami mačiek.

Jeho zlaté oči sa do mňa vpíjali a mala som pocit, že mi vidí až do duše. Práve v takýchto chvíľach som sa cítila ako pokusný králik. Akoby čakal, že sa mi na čele začnú zjavovať veľké pupáky alebo niečo také.

„Tak v tom prípade...“ začal a zdvihol svoj pohár punču, ktorý som doteraz nestihla zaregistrovať. „Na krásny večer.“ Jeho pery sa skrivili do pokriveného úsmevu a zdalo sa mi, že mi srdce, ktoré už len v jeho prítomnosti behalo maratón, ide teraz vyskočiť z hrude. O chlapcov som sa nijak exta nezaujímala, ale toto je Edward!

Nedokázala som mu povedať nie, keď na mňa hodil ten svoj prosebný pohľad. Aj keby mi povedal, aby som vyskočila z okna, asi by som to brala ako jednu z možností. Tak som zodvihla svoj nápoj a štrngla si s ním, aj keď len plastovými pohárikmi.

„Tak, porozprávaj mi niečo o sebe, Isabell.“

„To nie je naozaj nič zaujímavé,“ oponovala som. V podstate sa rozprávam s cudzím človekom, a od cudzích sa nesmiem nechať nalákať na sladké reči a sladkosti. Aj keď Edward ma lákal niečím oveľa sladším.

„O tom pochybujem, dievča, ktoré študuje a medzitým píše erotické knihy...“ Pokrútil hlavou a mne zabehol kus čohosi slaného, čo ležalo v jednej z mnohých misiek na stole. Toto naozaj nebola vhodná téma. Ale od odpovede ma našťastie zachránila Erika, ktorá si to už mierila k nám, takže som k nej otočila hlavu, aby si ju všimla aj moja ctená spoločnosť.

„Ahoj, Edward!“ preniesla a mňa očividne ignorovala. No, veď možno odo mňa bude raz chcieť odpísať niečo na písomke, pche!

„Erika,“ povedal, ale znova sa otočil na mňa. Práve v takýchto chvíľach som sa cítila až príliš výnimočná. To, že Erika je jednou z najhorších spoločníčok a potom, ako si trocha vypije je dosť nevrlá, takže s ňou na takéto akcie nikto nechce chodiť, som nebrala do úvahy.

„Nechcel by si si so mnou zatancovať?“ dobiedzala a šaty jej zrazu boli na niektorých veľmi konkrétnych miestach malé. Možno keby sa pri sťahovaní nenadýchla, nešli by sa jej rozskočiť švíky.

„Prepáč, ale ako vidíš, mám tu spoločnosť.“ A to sa na ňu ani nepozrel! Som BOSS!

„Žartuješ, však?“ Jej asi stále nestačilo?

„Myslím to úplne vážne.“ Tento krát sa na ňu otočil, takže som si nevšimla, ako sa tváril. Ale muselo to vyzerať presvedčivo, keďže sa Erika veľmi rýchlo odpratala z cesty.

„Tak, kde sme to skončili?“ spýtal sa, ale bolo mi jasné, že to bola len rečnícka otázka. Avšak skúsila som svoje šťastie.

„Práve si mi o sebe chcel niečo porozprávať.“ Uškrnul sa, ale nekomentoval to a len sa pohodlne uvelebil na stoličke.

„Tak sa pýtaj a ja ti budem odpovedať,“ povzbudil ma a ja som skoro dostala infarkt. O Edwardovi sa vie všeobecne málo vecí a práve vyzval práve mňa, aby som s ním spravila interview. Asi sa mi to zdá, opila som sa z punča a teraz sa rozprávam napríklad s vešiakom. To je asi najpravdepodobnejšie.  

„Čo tak rodina? Hovorí sa o tebe, že si vo Forks sám.“ A však čo? On povedal, že sa mám pýtať.

„Vidím, že sú niekedy aj klebety pravdivé,“ preniesol, ale skôr, akoby len pre seba a potom sa mi začal venovať. „Súrodenci žiadni, matka zomrela pri pôrode... Nehovor, že ti je to ľúto, bolo to už veľmi dávno, a otec sa ma snaží uživiť, ale pracuje na jednej nákladnej lodi, takže sa často nevídame,“ dokončil svoj monológ, ktorý bol len veľmi stručným zhrnutím.

„Tak teraz ja, ako si sa dostala k písaniu toho... toho, čo píšeš?“ Vlastne sa ani nenadýchol medzi tým, ako mi odpovedal a ako kládol otázku. No a ja som tiež nedýchala, keď na mňa potom žmurkol. Je vôbec možné, aby mal niekto tak dlhé mihalnice? Na tomto sme sa nedohodli! Čert to ber!

„Povedzme, že nie každého dokáže uživiť otec, ak chcete ísť na vysokú,“ bola to pravda. A uznávam, že by som to asi nikdy nikomu nepovedala. Ale za to môže ten punč. Každoročne, doňho chalani vlievajú alkohol a učitelia si nechcú kaziť večer a žiakom to nevadí... Takže...

„Takže chceš preraziť,“ skonštatoval a ja som mu odpovedala prehltnutím ďalšieho dúšku.

„Takto sa ti to nepodarí,“ pokračoval, a ja som naňho vyvalila oči. To myslí vážne? „Ale ak chceš, pomôžem ti s tým,“ navrhol a mne sa znova srdce rozbúšilo. V hĺbke duše som vedela, o čo mu ide, ale moje puberťácke hormóny si so mnou robili, čo chceli, takže som prikývla a ako v tranze pokračovala von a pokračovala zavesená na jeho ruku na parkovisko, kde žiarilo ako drahokam jeho auto. Ach, Bella, čo to zase robíš?


Konečne to začína naberať na grádoch... Naozaj veľmi ďakujem za komentáre! =D



Sdílet Sdílet



Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!