Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Červená knižnica - 13. kapitola

Červená knižnica - 13. kapitolaEdward sa práve venoval akcii, ktorá by sa dala slušne nazvať „čo ja na srdci, to on na jazyku“, v čom som ho, pravdaže, podporovala hlasnými vzdychmi, keď sa rozleteli vchodové dvere, z ktorých na mňa práve zaskočene gánil Charlie.

Otvorila som ústa, že mu vysvetlím moje nanajvýš závažné argumenty, avšak nestihla som, keďže sa mi na tvár, a v konečnom dôsledku na celé telo, nalepil kus kostí a svalovej hmoty. Nie, že by som proti tomuto vôbec protestovala. Jeho pery ma už pri prvom dotyku s tými mojimi dokázali pripraviť o rozum a jediné, čo som následne na to ešte bola schopná súvisle vnímať, bolo teplo a gauč, ktorý sa mi z ničoho-nič zjavil pod pozadím. Myslím, že sa s ním budem hádať častejšie.

Edward sa práve venoval akcii, ktorá by sa dala slušne nazvať „čo ja na srdci, to on na jazyku“, v čom som ho, pravdaže, podporovala hlasnými vzdychmi, keď sa rozleteli vchodové dvere, z ktorých na mňa práve zaskočene gánil Charlie.

Preglgla som a zdesene som ostala ležať pod Edwardom na gauči, nespustiac z môjho otca pohľad. Cítila som sa tak, och, presne tak, ako by sa mal človek cítiť, keď ho niekto prichytí pri niečom nekalom. Ale najhoršie na tom celom bolo, že Edward, ktorý mu bol chrbtom, si jeho príchod nevšimol, a tak sa ďalej venoval mne... Začala som ho zdesene odsúvať a on sa na mňa len nechápavo pozrel.

„Stalo sa niečo?“ zaujímal sa, keď som na svoje skoro nahé telo začala zhľadúvať všetko, čo by mohlo mať schopnosť zakryť aspoň kúsok nahej pokožky.

„To rozhodne áno!“ zvolal môj otec rozhorčene. Dobrá správa je to, že sa už spamätal, takže ak nezačne ešte viac hysterčiť a nedostane infarkt, malo by to prejsť bez následkov, aspoň tých fyzických.

Avšak mňa bude tá hanba, že ma práve prichytil môj otec, ktorému už niekoľko rokov každodenne tvrdím, že nemám chlapca, v takejto póze. Začala som sa červenať a mala som problém chytiť dych, takže som radšej sklopila zrak, aby som sa nemusela pozerať do tých pálivých očí.

Edward, ktorý bol do pása nahý, teraz stál ako svieca predo mnou a jeho tvár smerovala tam, kde stále stál môj otec. Doteraz bez pohnutia. Bol to nanajvýš trápny moment a modlila som sa, aby sa mi to len snívalo, aby som... čokoľvek je lepšie ako toto.

„Pán Swan,“ vyšlo z Edwarda a môj pohľad okamžite vyhľadal ten otcov, ktorého tvár práve nadobúdala červenú farbu.

„Spýtal by som sa vás, čo sa tu deje, ale bolo to nanajvýš očividné!“

„Oci, nie, ja...“ pokúsila som sa zasiahnuť, avšak márne.

„Ty nič! Všetko je to jeho vina! Už som o tebe počul... Cullen! Zamýšľaš sa s mojou dcérou oženiť?“ Jeho hlas sa každou slabikou zvyšoval a mňa pri tej otázke zamrazilo v chrbte.

Stála som v spodnej bielizni, držiac si na sebe svoje oblečenie a vankúš, čo mi aj tak nebolo treba, keďže ma Edwardova svalnatá hruď vynikajúco zakrývala. Nechcela som si ani predstaviť, ako sa cíti, možno to nie je prvýkrát, čo sa mu stalo niečo podobné. Nikdy som neverila, že vzrušenie tak rýchlo prehltnem, ale jediné, čo som teraz cítila, bolo... Nie, nedá sa to charakterizovať jedným slovom. Ale ak by to slovo existovalo, bolo by to vyjadrenie strachu, bohapustého zdesenia hanby a mnohých ďalších emócií, z ktorých sa moje srdce rozbehlo tak rýchlo, že by ani Bolt nemal šancu vyhrať nad ním v rýchlostnom behu.

A áno, skoro by som zabudla, práve sa môj otec spýtal chalana, s ktorým mám spoločné akurát tak sliny, či sa hodlá spraviť zo mňa pani Cullenovú. Čo rozhodne nie je zlá predstava, rozhodne lepšia ako tá možnosť, že vytiahne svoju pištoľ a pokúsi sa mu naznačiť, kde je jeho miesto v potravinovom reťazci. Ak by sa to stalo, Edward by sa pravdepodobne veľmi skoro odsťahoval. Niekam ďaleko. Možno Afrika.

To, ako veľmi zahanbená som bola, som už nedokázala zniesť, takže sa môj hlboko ukrytý flegmatizmus dostával na povrch.

„To rozhodne nie.“ Radšej som sa rozhodla viesť tento rozhovor ja... Som jeho dcéra, hádam by nebol schopný ublížiť mi. Dúfam.

„Tak v tom prípade nechápem, čo vás priviedlo k tejto činnosti!“ zavrčal znova a ja som namiesto toho, aby som prejavila akýkoľvek strach, mala čo robiť, aby som sa hystericky nerozosmiala.

Prečo sme, sakra, nešli do izby? Mali by sme aspoň trochu času, možno by sme si to všimli... Ale nie, môj otec sa rozhodne byť natoľko ticho, aby neprerušil vonku už zúriacu búrku a ešte príde aj o asi hodinu skôr. Tak čo čaká, že budem piecť muffiny? Mám dosť rokov, konkrétne sedemnásť, a už ma nedelí veľa času od toho, aby som mala svoj vodičák a keďže som si vedomá, že by náš vzťah z Edom nemal žiadne Kinder Surprise následky, nie je to až tak zlé.

„Všetko ti vysvetlím... len... no... Edward bol vlastne na odchode, niekam sa ponáhľa...“

„Jediné miesto, kde sa ponáhľal, boli tvoje nohavičky, takže ho rozhodne teraz nenechám len tak zdrhnúť! Nie, nie, mladý pánko, posaďte sa u nás!“ štekal a ja som si z povzdychom tiež sadla na gauč, kde sme doteraz robili tak príjemné veci. Edward si sadol vedľa mňa, ale môj otec ho odtiaľ ihneď vyhnal do kresla, ktoré zastávalo pozíciu od gauča najvzdialenejšieho nábytku.    

Ostala som sedieť niekoľko mučivých minút v tichu, ktoré potreboval môj otec, aby svoj krvný tlak znížil na primeranú hodnotu a nemohla som zabrániť tomu, aby si nechty našli cestu k mojim zubom, ktoré ich teraz za odmenu obhrýzali. Moja flegmatická nálada opäť ustupovala, ale verila som, že ma neopustí úplne, pretože v tom prípade nebude potrebovať sanitku Charlie, ale ja.

„Tak, ako dlho ste spolu?“ spýtal sa navonok pokojný, keď sa aj on usadil do kresla naproti nám. Bol to priamy výsluch, aj keď on si môže nahovárať, že je to len komunikácia medzi otcom a dcérou. Toto si už rozhodne nevyžehlím, nadosmrti sa to so mnou bude tiahnuť a jeho posledné slová budú taktiež asi narážať na to, čo sa práve stalo. Začala som zrýchlene dýchať a skoro mi zabehol odštiepený kúsok nechta, ale nemohla som sa nechať poraziť nechtom, určite by si myslel, že blufujem.

„Dva mesiace!“

„Pol roka!“ vyšlo zo mňa práve vtedy, keď aj z Edwarda a ak mi doteraz bolo zle... Jediné, čo ma upokojovalo, že takéto hysterické stavy už dlho nezvládnem, takže...

Ale musela som povedať pol roka, už to je príliš krátka doba na to, na čo sa tu schyľovalo, aspoň pre otca.

„Aha!“ preniesol víťazoslávne a podozrievavo nadvihol obočie.

„Ja to rátam odkedy sme sa začali viacej baviť, Edward odkedy sme boli prvý krát na rande.“

Si skvelá Bella, len tak ďalej. Očividne na môjho otca toto vysvetlenie, ktoré som okopírovala z nejakého filmu zapôsobilo, minimálne mu uveril. Ale na Edwarda som sa nechcela pozrieť, vlastne pravdou je, že sa na neho už nebudem chcieť pozrieť po tomto incidente už nikdy.

„Asi vám ešte nikdy nedali prednášku... o ... no... o rizikách... pri...“ koktal a ja som ho proste musela zastaviť. Už sa o to niekoľkokrát pokúšal, ale nikdy nie je schopný podať to inak ako v metafore o banánoch alebo výrobe klobás.

„Och nie!“

„Nedal? Tak potom...“

„Nie, ocko, ja len hovorím, že... ešte nie sme tak ďaleko.“ Už som sa nemohla ďalej dívať na otca, takže som pohľad hodila aj Edwardovým smerom, ale ten mal na tvári nečitateľnú masku, takže som nemala šancu niečo o jeho pocitoch zistiť, keďže sa mi nepozrel do očí. Stále strnulo hľadeľ na môjho otca. Možno je lepšie, že neviem, čo si o tom myslí.

Otec si viditeľne vydýchol a myslím, že pochopil, čo som mu chcela naznačiť. A ak aj nie, asi sa cítil natoľko zahanbený, že nechcel pokračovať a tlačiť na mňa, aby som mu vysvetľovala detaily. Vedela som, že toto bude mať ešte dohru, ale aj ja som bola so sebou spokojná, že som najhoršie nebezpečenstvo, s pomocou času, zahnala.

„Tak v tom prípade, čo povieš Edward, keby si zostal na večeru?“ Och nie!


« Předchozí díl



Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!