Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čarodejnica a upír - 16. kapitola

29.01.2013 (17:15) • matus • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1117×

Pohľad Belly

„Edward, čo ak sa im niečo stalo?“ Neubránila som sa slzám.

„A nemohla by si skúsiť ich privolať sem?“ spýtal sa ma.

„Geniálna myšlienka! Počkaj tu, skúsim to troška prerobiť,“ odpovedala som.

Vzala som si papier napísala pôvodné kúzlo a troška to prerobila.

(pôvodné kúzlo):

„Tento čas a túto chvíľu volám mocnosti dobra,

premiestnite mňa a Edwarda  k  (meno) hneď!

Nech je kdekoľvek!“

(zmenené):

„Tento čas a túto chvíľu volám mocnosti dobra,

Premiestnite (meno) sem hneď!

Nech je kdekoľvek!“

Kúzlo som predniesla a zrazu sa objavilo svetlo, obrysy ocka.

„Ocko, kde si bol?“ spýtala som sa.

„Ja neviem. Iba ma niečo chcelo zabiť, ale stále to odháňalo. Tá bytosť je veľmi nebezpečná. Edward, ty tu robíš čo?“

„Ocko, to je na dlho,“ povedala som a pokračovala, „musíš ku Cullenovcom, aby ťa ochránili.“

„No moment a čo Renée? Myslel som, že ona ma premiestňuje. Je to úplne rovnaké... Tvoje kúzlo a tvojej mamy schopnosť.“ Zastavil ma.

„Skúsim ju privolať.“

Nedialo sa nič.

„Bella, prečo to nejde?“ spýtal sa ma ustráchane Charlie.

„To netuším,“  odpovedala tiež so strachom.

„Čo kebyže to skúsiš nejako zmeniť?“ navrhol Edward.

„Ale ako? Mám predsa štít a tým môžem všetko. Strašne sa bojím,“ šepla som Edwardovi, aby to mohol počuť iba on.

„Neboj, zvládneš to, skús to ešte raz!“ potichu ma okríkol a myslím, že mi dodal aj odvahu, aj keď som si to priznať nechcela.

Vyskúšala som kúzlo, ale nedialo sa nič. Zrazu sa objavilo iba biele svetlo a za ním niečo modro biele, presne také, aké má maminka pri schopnosti svojej. Zrazu sa tam objavila maminka.

„Mami. Tak som rada, že ťa vidím, čo sa stalo? Nešlo ťa privolať ani sa k tebe premiestniť.“

„Bola som u toho tvora, vzal ma, bola som zviazaná, nedokázala som sa premiestniť, zrazu iba povolili, myslela som, že ti ublížili, skúšala som sa preniesť, nešlo to, ale o chvíľu som akoby zacítila tvoju prítomnosť skúsila sa premiestniť a objavila sa tu,“ povedala maminka.

„Musíte ísť ku Cullenovcom a všetci!“ povedala som.

„A čo škola?“ spýtali sa rodičia.

„To je jedno, toto je dôležitejšie,“ odporovala som.

Šli sme ku Cullenovcom a knihu som vzala tiež, všetci boli v dome.

„Tak, je to dosť nebezpečné, každého z vás uniesla,“ začala som a pokračovala. „Jasper, Edward a Emmett, musíte mi pomôcť s tou schopnosťou. Môžete mi dať, prosím, nejakú ceruzku alebo pero a papier, mami, ty skúsiš vytvoriť elixír. Vieme o tom tvorovi, že je napol čarodejník a napol démon. Vie tým pádom meniť podoby, ovláda oheň, elektriku a kúzla,“ dopovedala som a spísala to na papier, ktorý mi v okamžiku priniesla Esme.

„Môžem ti pomôcť, Renée?“ spýtala sa.

„Budem rada,“ odpovedala Renée.

„Máte tu nejaké bylinky,“ opýtala sa mama.

„Nie,“ odpovedala jej Esme.

„Tak ok, mami, Esme, Rose a Alice. Choďte to kúpiť a dajte si pozor. Každú polhodinu sa budete hlásiť. Carlisle, ty choď, prosím, s nimi a buďte opatrní,“  začala som organizovať.

Esme, maminka, Carlisle, Rose a Alice odišli. Emmett, Jasper, Edward a ja sme išli za ich dom.

„Ktorý sa hlási ako prvý,“ spýtala som sa.

„No, skús najskôr Edwarda, pretože u mňa si odpadla,“ ozval sa Jasper.

Sadla som si do trávy, zavrela oči, predstavila som si Edwarda a otvorila oči. Videla som svoju auru a aj jeho, oboje zelenkasté. Spojila som ich a už som počula myšlienky Jaspera aj Emmetta, šlo to úplne pekne prirodzene, bez komplikácii. Bola som na neho napojená asi päť minút, veľmi ma to oslabilo. Emmett celých päť minút bol veľmi  udivený a Jasper tiež.

„Vodu, prosím,“ zakričala som.

Emmett mi ju priniesol, teda, vzal nejakú čokoládu, čo kúpila Esme a vodu v pollitrovej fľaši, plus konferenčný stolík z obývačky. A taktiež mi doniesol kreslo, Jasper šiel puknúť.

„Díky, Emm,“ poďakovala som sa.

„Jasper, teraz ty,“ povedala som a smiech ho prešiel.

Sadla som si do bieleho kresla, ktoré mi priniesol Emmett. Zavrela oči a videla svoju zelenkastú a jeho modrú farbu, spojila som ich, otvorila oči a cítila som, ako sa Emm baví, poslala som na neho vlnu pokoja, a o chvíľu bol pokojný. Z Edwarda som cítila niečo zvláštne, samozrejme, údiv. Spojenie som nevydržala dlho, približne dve minúty, ale bola som unavená ako už dlho nie.

„Edward, ty máš zelenkastú auru ako ja, ty, Jasper, modrú.“

„A akú mám ja?“ spýtal sa Emm.

„To netuším, troška si oddýchnem a skúsim to,“ odpovedala som mu.

Oddychovala som asi pätnásť minút, veľmi mi pomohla tá čokoláda, čo mi dala takmer hneď energiu.

 „Emm, môžeme to skúsiť? A skúsim sa okolo tvojej obtočiť. Pokúsim sa ti neublížiť.“

„Mne neublíži nič... Som upír,“ povedal.

Sadla som si do kresla, zavrela oči, predstavila si Emmetta. Jeho svetlo bolo červenej farby. Omotala som sa svojím na ten jeho. Stlačila som ho a už bol na zemi. Hneď som prestala.

„Prepáč, Emm, snažila som sa slabo,“ vyletelo zo mňa.

„No teda, urob to ešte,“ povedal mi s humorom.

„Si normálny? Váľal si sa na zemi v bolestiach, a to bolo jemne, nechcem vedieť, čo bude, ak by to bolo silno,“ okríkol ho Jazz.

„Jazz, skúsim teba ovládnuť ešte raz, vôbec mi to nejde.“

 „V prvom rade si oddýchni, si vyčerpaná.“

Zrazu zazvonil telefón.

Autor: matus, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čarodejnica a upír - 16. kapitola: