Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 9

05.11.2009 (18:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1570×

V škole už na mňa nedočkavo čakala Angela. Keď ma zbadala začala nadšene kývať.

Ľutujem ako som sa k nej celý ten čas správala, ignorovala som ju iba kvôli Edwardovému odmietnutiu. Zahanbene som ju objala.

„Ahoj.“ povedala s úsmevom na tvári.

„Čau.“ odpovedala som s pohľadom upretým na Edwarda, ktorý netrpezlivo stepuje okolo auta.

„Tak... ako sa máš? Dlho sme sa nerozprávali... je niečo nové?“ vyzvedala.

„No ani nič.“ zašepkala som a následne sa zamračila „Vlastne sme sa dali s Edwardom dokopy.“

Angela zapišťala a silno ma objala.

„Bella, to je úžasné, ja som vedela že to príde.“ veselo poskakovala.

„Som neuveriteľne šťastná.“ zakričala cez zvonček do školy.

„Uvidíme sa, Bella.“ zakývala a vybrala sa po chodbe preč.

Sadla som si na lavičku a sledovala Edwarda. Silno trhal s kľučkou a nakoniec kopol do dverí.

Nechápala som čo robí. Všimol so ako ho pozorujem a začal sa červenať.

Pomalým krokom sa vydal ku mne a z vrecka vytiahol nejaké papiere.

„Bella.“ začal keď už bol pri mne a na tvári mal úsmev.

„Rozmýšľal som že by sme mohli ísť niekam na chatu.“ nechápavo som sa na neho pozrela.

„Len mi dvaja, osamote na mesiac, niekam do hôr.“

„Samozrejme že môžeme ísť, kedy?“ vyhŕkla som netrpezlivo a horlivo ho pobozkala.

„Po škole, aj by som ťa uniesol teraz, ale nejde mi auto“ zasmial sa. Obaja sme sa trhli keď začalo znova zvoniť.

„Nauč sa aspoň ty niečo nové....lebo ja budem celú hodinu myslieť na teba.“ usmial sa tak že sa mi až podlomili kolená.

Otočil sa a opačným smerom sa po chodbe vybral do svojej učebne.

Pomaly som vstúpila do triedy a hnala sa na svoje miesto , ktoré bolo úplne vzadu.

Sadla som si a oprela hlavu na lavicu a moje myšlienky utekali na Edwarda.

Oblial ma pocit šťastia keď som si pomyslela, že on na mňa možno teraz myslí.

Ale ja na neho myslím aj trochu inak. Chcela by som mu dokázať ako veľmi ho ľúbim.

Pripúšťam viac by som to chcela preto že po ňom veľmi túžim. Chcem sa ho dotýkať a milovať sa s ním, ale on to nechce ani počuť. Zasmiala som sa keď som si spomenula na dôvod jeho odmietania. Bella nie sme na to príliš mladý?  Alebo dnes nie ja mám hrozné trenky.  Som zvedavá čo si vymyslí nabudúce.

Z rozmýšľania ma vytrhol hrmot stoličiek keď do triedy vošiel učiteľ.

Zdvihla som hlavu a zostala prekvapená osobou vedľa mňa.

Sedel vedľa mňa chalan asi 17 ročný a svoje hnedé oči upieral na mňa.

Jeho pleť bola až neprirodzene bledá a jeho blonďavé vlasy mu padali do tváre.

Nechápavo som na neho pozerala . Bol krásny, tak neprirodzene ale bol.

Mohol sa rovnať Edwardovi, možno bol ešte krajší neviem.

„Ahoj.“ oslovil ma krásnym hlasom a ja som cítila ako červenám.

„Moje meno je  Dan Volturi a som tu nový.“ omámene som na neho pozerala. Nechápem čo ma na ňom tak okúzlilo.

„Ja Bella.“ zakoktala som podivená tím ako sa mi môj hlas odrazu zdá škaredý.

Hodina ubiehala rýchlo a ja som na sebe stále cítila pohľad Dana.

Doslova ma na mne visel a ja som bola celú hodinu stuhnutá.

Keď zazvonilo , posledný krát som sa na neho pozrela a vybehla z učebne.

Zamyslene som kráčala po chodbe a stále na ním rozmýšľala.

V niečom sa mi zdal iný ako ostatným a cítila som neuveriteľnú túžbu sa ho dotknúť.

Rýchlo som kráčala s myšlienkami inde až som si nevšimla otvorenú skrinku do ktorej som silno narazila. Začala som padať k zemi keď vtom ma zachytili dve silné studené ruky.

Prekvapene som sa pozrela do Danových očí.

Vedela som že sa do Dana nezamilujem to určite nie, skôr ma na ňom ťahala tá neskutočná krása. Telami sme sa blízko opierali o seba až som cítila chlad, ktorý z jeho tela vychádzal.

„Bella!“ započula som svoju lásku a odpútala oči od Dana.

„Čo to robíš?“ nahnevane sťahoval Danove ruky z mojich, ale veľmi mu to nešlo.

Prekvapene sa na Dana pozrel.

„Pusti ju.“ povedal nenávistným hlasom. Keď som sa pozrela na Dana zľakla som sa .

Jeho tvár bola skrčená ako keby vrčal. Začala som sa z jeho rúk vytrhávať.

Keď som sa konečne vyslobodila skočila som Edwardovi do náruče a vdychovala jeho vôňu.

„Ten chalan sa mi vôbec neľúbi. “ zamračil sa a viedol ma ku autu.

„Je taký...“

„Nepáči sa ti že sa ma dotkol.“ doplnila som ho.

„Možno žiarlim a veľmi.“ šepol a vrúcne na mňa pozrel. Pohladila som ho po tvári.

„Ľúbim ťa navždy, Edward.“  nedočkavo som mu položila pery na jeho a telom sa tlačila čo najbližšie k nemu. Keď sme sa od seba odklonili na jeho tvári sa objavil ten najkrajší úsmev.

„Ja teba viac.“ oponoval.

„Nie ja teba.“ zamračila som sa .

„Ani jeden z nás nevie ako sa ľúbime tak to nemôžeme hovoriť.“ pritiahol si ma bližšie.

„Ale aj tak ťa ľúbim viac.“ doplnil.

Zasmiala som sa a oprela sa o neho. Ruky som mu strčila do vačkov na jeho nohaviciach.

Keď uskočil zostala som nechápavo stáť.

„Som šteklivý.“  pokrčil ramenami a prekrížil ruky.

„Ty si akurát fajnový.“ zavrčala som.

„Ale máš dobrý zadok.“ povedala som a zvodne sa na neho usmiala a sledovala ako celý sčervenal.
„Musíme sa baviť a mojom zadku?“ vyprskol. Zdal sa mi neuveriteľne zlatý keď sa hanbil.
Pripadal mi ako dieťa. Vždy tak krásne sčervená a ja som vždy tak omámená.
Nastúpila som k nemu do auta.
„Tak povieš mi kam teda ideme?“
„Na hory, rodičia tam majú chatu takže ideme tam.“ povedal a jednou rukou ma pohladil.
Zašli sme ešte ku nám a rýchlo si zbalili veci.
Vyrazili sme a ja som sa nevedela dočkať.
„No teším sa ale , trochu nemám rada chaty vždy je tam kopu hmyzu a pavúky.“ zatriasla som hlavou a sledovala ako na mňa Edward zdesene pozrel.
„Ty sa bojíš pavúkov?“ vypleštil na mňa oči. Zakývala som hlavou na súhlas.
„To je zlé, kto to potom bude zabíjať?“ spýtal sa zhrozene.
„No predsa  ty.“  nechápavo som sa na neho pozrela. Zdesene sa zasmial.
„Ja z nich mám strach , sú odporné majú kopu nôh  a navyše som počítal s tebou, že sa o to postaráš.“ usmial sa na mňa.
„Si ty vôbec chlap?“ zasmiala som sa a jemne do neho štuchla.
„Neveríš mi?“ povedal a podvihol obočie.
„Musíš mi to dokázať, napríklad na chate.“ žmurkla som sa neho a on pretočil oči.
Začala som byť unavená a oči sa mi privierali až som zaspala.


Zobudilo ma  divoké natriasanie sa auta. Prudko som sebou trhla a pozrela sa na Edwarda.
„Ja som zaspala?“ nechápavo som si pretrela oči.
„No škoda že si už hore, bola si zlatá keď si spala“ jemne som sa usmiala.
„A ber to tak že si nemusíme robiť starosti s lesnou zverou.“
„Pretože s tvojim chrápaním odplašíš zver na 100 kilometrov ďaleko .... dúfam že tam budú zvukotesné dvere.“  zostal zamyslený a potom sa hlasito zasmial.
„Ty sa smeješ na vlastnom vtipe?“ Prevrátila som oči a pozrela sa von z okna.
Spomedzi stromov sa začala vynárať veľká chata.

------------------------------------------------------

Shrnutie poviedok

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 9: