Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 9

Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 9 Pridávam posladných pár kapitol zo zásoby... Potom to pôjde o trocha pomalšie, pretože budem písať dve... Snáď sa nehneváte...
Tak, keď už sú tie Vianoce, je tu ďalšie dielik.
Moja obľúbená časť. Konečne to s nimi začína vyzerať dobre, no čo sa zvrtne? Na čo ich Alice nahovorí? Tešte sa! Obľúbená kapitola vyšla práve na Vianoce. Som rada.
BlackStar

9. kapitola

Isabella Clair Hale

Nádeje nie sú nikdy dobré...

Už je to skoro mesiac čo sa Alice s Jazzom zobrali. Všetko sa vrátilo do normálu. Aj ja a Edward už sa k sebe správame normálne, tak ako keď sme prišli. Je to úplne iné, ako posledné mesiace. Je to pokojnejšie. Je tu pokoj a žiadne podozrievanie.

„Edward!“ zakričala som do domu. Dnes  som ho mala zamestnať, keďže má narodeniny. Alice a Danielle mu chystali oslavu. Tú svoju averziu voči nej som trocha prehodnotila, ale naozaj iba trocha. Stále jej neverím, no snažím sa to nejako prežiť. Je to divné, ale Alice už normálne vidí Edwardovu budúcnosť. Teda niekedy.

„Už idem. Ale čo budeme robiť? Že nechceš ísť nakupovať!“ zdesil sa naoko. Ja som sa na neho iba zaksichtila a pokračovala v ceste k autu.

„Šoférujem!“ vykríkol Edward, keď už som sa naťahovala ku dverám môjho milovaného autíčka.

„Tak to teda nie!“ povedala som rázne a chystala sa nastúpiť, to by ale nemohlo byť Edward, aby niečo nevyviedol.

Nevnímala som, či sa niečo deje, ale myslela som si, že toho nechal. No keď som si sadla na miesto šoféra, sadla som si na niečo tvrdé. Pozrela som sa na čom sedím, a skoro som vyletela z kože. Nadskočila som tak, že som si buchla hlavu o strechu auta.

„Au!“ sykla som bolesťou.

„Kruci, vieš ako to bolelo?“ urazene som sa spýtala. On sa iba usmieval tým jeho spôsobom „ja nič, ja muzikant“.

„Ale,“ natiahol to slovo a pritom urobil psie kukadlá. Bello, nie že mu kývneš! Nadávala som si v duchu.

„No, prosím. Ja s ním nič nespravím. Prosím,“ zaprosil ešte raz.

„Nie, nie, nie! Môjho chrobáčika nebude nik šoférovať okrem mňa,“ povedala som neoblomným hlasom, no s ním to ani nepohlo. Stále som na ňom sedela a on na mňa stále hádzal tie psie oči.

„Bellí,“ skúsil to ešte raz a ja už som pomaly mäkla. To som až taká slabá? Pýtala som sa sama seba.

„Pff,“ vyfúkla som podráždene, no zároveň ako znak porážky. On sa víťazoslávne usmial a potom spravil vec, ktorú by som v živote nečakala, že sa jej dožijem. Ako som k nemu bola otočená a pozerala sa ne neho, spravil prudký pohyb a priblížil sa ku mne, tak, že ma pobozkal. Ja som ostala strnulo sedieť a oči mi behali po celom aute. V bruchu mi poletovalo tisíc malých motýlikov, no možno aj nejakých škovránok. Nedalo sa to popísať, bol to skvelý pocit...

On sa rýchlo spamätal a odtiahol sa.

„Prepáč,“ špitol potichu. Chytil ma okolo pásu a presunul na miesto spolujazdca. Ja som stále nenachádzala svoje oči ani mozog. Ten sa mi zrejme roztiekol vtedy, ako ma pobozkal. Bože, on ma pobozkal!

Ale, keď nad tým uvažujem, asi to bolo nechcene. Iba sa nechal uniesť. Nič viac.

Celú cestu nik neprehovoril, nebolo prečo. Mne to takto dokonca aj vyhovovalo. To, čo sa stalo pred tým, nič nebolo. Cítila som sa spokojne, tak ako som. Zatiaľ som nepotrebovala nič iné ku šťastiu. To bolo asi tým doznievajúcim bozkom. No, ten bude doznievať ešte dlho.

„Sme tu,“ vypískol Edward nadšene. Pozrela som sa na neho zo zdvihnutým obočím.

„Čo, nemôžem sa tešiť?“

„Jasné, že môžeš,“ povedala som a začala sa smiať. On sa ochotne pridal. Vyšla som z auta a on pohotovo zamkol. Nastavil mi rameno a ja som sa doň ochotne zavesila.

Pomaly sme prechádzali obchodmi a prezerali čo je v nich. Ja som mu ešte potrebovala kúpiť darček. Tak nejako som nevedela čo mu dať. Nakoniec mi už neostal čas a ja ho zháňam na poslednú chvíľu. Ale nevadí, keď tu niečo bude, tak to jednoducho kúpim.

„Hm... kam pôjdeme ďalej?“ spýtala som sa po jedle. Nechcelo sa nám ísť ešte domov, tak sme sa rozhodli, že ešte niečo pozrieme. Ja som ešte stále nenašla ten správny darček a už som začínala byť zúfalá. Chcela som mu dať niečo originálne, ale ako som tak premýšľala nič ma nenapadalo.

„No...“ nestihol dokončiť, pretože mi zablikala SMS. Vytiahla som mobil a pozrela sa od koho to je. Alice. Otvorila som ju a to čo v nej bolo ma zaskočilo.

Teraz si pôjdeš pozrieť nejaké spodné prádlo. Edward ti vyberie. Potrebuješ čierne alebo zelené. A nezabúdaj, že vás uvidím. Alice

Keď som si dočítala tú správu, musela som byť červená až na zadku. Edward ti vyberie. To mi stále znelo v ušiach.

„Bells,“ zavolal na mňa Edward. Mával mi rukou pred očami. Rýchlo som zamrkala a podala mu mobil. Keď si to prečítal trocha zbledol.

„No... tak teda poďme,“ povedal strašne neistým hlasom. Aj na ňom bolo vidieť, že sa mu do toho nechce...

Toto ma prebralo. On by bol asi šťastnejší ak by sa pozeral na niekoho iného. Som ja ale blbá! Ak by som mohla otrieskala by som si hlavu o stenu. To som teda dopadla. Myslieť si takéto kraviny.

Postavila som sa a poslušne sa za ním vydala. Po chvíli prišla ďalšia SMS. No, nebola určená mne. Zvonila Edwardovi. Zastavil sa a začal čítať. Nakukla som mu ponad plece a čítala s ním.

Ed, aj ty si kúp nejaké. Bella to zhodnotí. Alice

Tak po prečítaní tejto som už nemohla. Vyprskla som smiechom a nesnažila som sa ani prestať. Po chvíli sa mi to podarilo, pretože sa na nás otáčali ľudia. Edward mal na tvári výraz, ktorý jasne prezrádzal ako sa mu to prieči, no ja som sa bavila.

„Hej, nesmej sa mi. Ty musíš tiež,“ snažil sa zachrániť situáciu. Po tom mi sklaplo, ale nie nadlho. Edward to už nevydržal a začal sa smiať so mnou.

Nakoniec, keď sme tam prišli išiel na radu Edward. Vyberali sme dosť dlho. Mne to miestami bolo aj trápne, ale prešla som to. Vybrali sme niektoré normálne, no ja som mu vybrala jedny špeciálne. Boxerky s vtáčikmi. Boli strááášne krásne. Tie som mu ani neukázala. Iba som ich zabalila do tej kopy, ktoré sme vybrali. Už som sa chystala zaplatiť, keď ma chytil okolo pása a pritiahol si ma k sebe.

„Kam si myslíš, že ideš?“ spýtal sa pobavene.

„Hm... zaplatiť?“ skúsila som to.

„Nie, nie. Na niečo si zabudla,“ smial sa mi do ucha. Sakra! Tak tomu sa asi nevyhnem.

„Tak, pekne poď. Niečo ti vyberiem,“ smial sa mi po ceste k dámskemu prádlu. Ťahal ma za ruku, takže sa nedalo nijako uniknúť. Kruci! Kruci! Kruci!

„Táák... zober si toto... toto...toto a toto,“ pokračoval a ja som mala plné ruky.

„Si sa nejako rozbehol nemyslíš?“ spýtala som sa vydesene.

„Nie, nie. Oplácam ti tvoju láskavosť, ako si to nazvala,“ smial sa. „Tak, a teraz si to bež vyskúšať,“ popoháňal ma ku kabínkam. Neochotne som tam zapadla a začala sa prezliekať.

Hm... prvý kúsok bol celkom prijateľný. Už som sa chcela prezliecť do ďalšieho, keď som spoza dvierok počula nie zrovna príjemnú vetu.

„Mám to zhodnotiť, tak sa ukáž,“ vyslovil tú vetu, ktorá mi bola proti srsti. Evidentne sa bavil, pretože som počula smiech. Pch! Vyšla som von a on na mne ostal visieť pohľadom. Po chvíli sa prebral.

„Môže byť,“ povedal nezaujatým hlasom, no bolo vidieť, že sa premáha. To ma potešilo, no nemienila som sa znova predvádzať. Prezliekla som sa do ďalšieho. Ani som nevidela do čoho sa obliekam, no keď som to na sebe zbadala, poriadne som sa vytočila.

„Ty si myslíš, že niečo takéto potrebujem!“ vybehla som z kabínky a zarevala na celý obchod. Všetci sa po mne otočili a mužská časť iba slintala. Pozrela som sa naspäť na Edwarda, ktorý si nevedel nájsť oči. No, jeho výraz bol k nezaplateniu. Musela som sa začať znova smiať, tak ako už mnoho krát za dnešný deň. On sa spamätal a vyhŕkol.

„Berieme!“

Ja som sa vtedy zbadala, že som stále iba v tom sexy kúsku oblečenia. Ak sa to teda dá nazývať oblečením.

Rýchlo som si ešte vyskúšala ostatné kúsky, ktoré mi vybral a rýchlo sme odtiaľ vypadli. Museli z nás mať radosť...

Už sme chceli ísť preč, keď ma ešte napadla jedna dôležitá vec. Ja nemám ten darček pre Edwarda. Sakra, ale čo mu mám dať? Keď sme prechádzali okolo veľmi luxusnej cestovnej kancelárie, zbadala som krásny ostrov. A vtom ma to napadlo.

„Edward, prosím zanesieš tie veci do auta? Ja ešte niečo idem kúpiť,“ povedala som a hodila naňho psí kukuč. Snáď nebude chcieť ísť so mnou.

„Jasné, počkám ťa v aute,“ odpovedal a ja som mu hneď hodila všetky takšy do rúk. A že ich bolo. Rozbehla som sa naspäť do obchodného domu a hľadala ten správny obchod. Za sebou som iba počula ťažký oddych. Nemal súhlasiť. Mykla som plecami.

„Dobrý deň. Chcem sa spýtať na ostrov Lanai. Je ešte na predaj?“ spýtala som sa slušne, keď som vstúpila dnu. Čakala som, že už bude predaný, no milo ma prekvapili.

„Nie. Ešte je na predaj. Máte oň záujem?“ odpovedal a nedôverčivo si ma premeriaval.

„Áno. Chcela by som ho kúpiť,“ povedala som svoj plán. Už so sa chystala odísť, keď ma napadla ešte jedna vec. Otočila som sa išla ju vybaviť.

 


Šťastné a veselé Vianoce praje Stárinka (BlackStar:D).

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 9 :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!