Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 5


Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 5Takže, je tu ďalší dielik. Trocha skôr ako ste mohli čakať. Dúfam, že som potešila... Neviem, čo ma k tomu viedlo. Možno nuda, neviem.
Je tu kúsok šťastia Alice a Belline city... Rozhodovanie. Zistenie.
BlackStar

5. kapitola

Alice Cullen

Minúta pred poznaním

Vôbec nechápem, čo to do nej vošlo. Chce odtiaľto odísť. Ale prečo? Dobre, má Edwarda rada, možno aj viac ako to, ale prečo odchádza? Nemala by o neho bojovať? Viem, ona nie je taká. Radšej ich nechá spolu, akoby tým mala niekomu ublížiť, aj keď na úkor seba samej. Je to síce pekné, ale strašne hlúpe. Nechá svoju lásku inej. No to je mi teda pekné. Toto sa musí skončiť. Niečo podniknem, ale ešte neviem čo. Pred Edwardom si budem chrániť myšlienky a skúsim niečo vymyslieť, pokiaľ bude Bella preč. Tiež musím prísť na to, čo je to s Danielle. Je akási divná, musím na to prísť. No to chvíľu počká, teraz si získam ja kúsok môjho šťastia.

„Alice, poď. Je najvyšší čas,“ zakričala ma mňa zdola Esme.

„Už idem!“ zakričala som naspäť.

Jazz pre mňa prichystal prekvapenie, no ja som sa nepozrela, čo to je. Chcem si to užiť. Bell už bola preč pár dní a moc mi chýbala. Snažila som sa na ňu nemyslieť a venovať sa Jazzovi, a celkom sa mi to aj darilo.

Pomaly som zišla dolu, kde už ma čakala Esme. Mala mi povedať, kam mám ísť. V túto chvíľu by som nerada používala svoj dar. Radšej sa nechám prekvapiť.

„Zlato, si nádherná,“ vyhŕkla šťastne Esme, „teraz pôjdeš na západ od domu. Po chvíli by si mala naraziť na jeho stopu, potom pôjdeš podľa neho,“ povedala stále dojatá. Ja som jej poďakovala a vybrala sa tým smerom. A skutočne po chvíli behu som narazila na jeho stopu. Už slabla, ale cítila som ju zreteľne. Zrazu sa v diaľke začalo objavovať svetlo a ja som sa začala strašne tešiť. Musela som celá žiariť. Vznášala by som sa blahom, a to som ešte ani neprišla do cieľa.

„Wow!“ vypadlo zo mňa, keď som uvidela tú nádheru.

Boli sme na zráze zo skál. Bol tam utvorený malý poloblúk a dole špliechala voda do skál. Túto nádheru podtrhlo ešte aj zapadajúce slnko, ktoré hralo všetkými farbami. Bola to jednoducho nádhera.

No až keď som sa pozrela na Jazza mi došlo, čo je to skutočná krása. Vyzeral božsky. Ani sa to nedá opísať, proste moja jediná láska. Láska mojej existencie. Osudová láska a všetko toto. Tento večer je jednoducho nádherný...

 

 

Isabella Clair Hale

 

Môj domček je jednoducho k zožratiu. Ihneď som si ho zamilovala. Bol prekrásny. Veľký, no nie moc. Mal tak akurát izieb, aby sme sa sem všetci zmestili. Všetky izby boli vybavené kúpeľnou a šatníkom. Ten si musela vydupať Alice. Každá bola zariadená inak. Do každej, keď som vstúpila, mi pripomenula niekoho iného. Prvá bola zariadená elegantne, no pritom športovo. To musela byť izba rodičov. Taktiež tam bola obrovská mohutná posteľ. Tak to musela byť ich izba.

Ďalej som narazila na izbu, v ktorej bola obrovská šatňa napol zaplnená. Alice! Jasné, iba ona si môže takto popredu vybaviť skriňu. Samozrejme, rátala aj s Jazzom. Ako inak.

Na prvom poschodí bola ešte jedna izba.

Pozrela som sa, komu patrí. Jasné, ako inak, bola ladená do hneda a bolo tu veľa obrazov, takých tých starých a niekde som spoznala obrazy z Carlislovej pracovne. Izba Esme a Carlisla. Bola to posledná izba na prvom poschodí. Potom už iba ostávalo druhé.

Pomaly som vyšla schody a na poschodí boli tri izby.

Nakukla som do prvej a vyrazilo mi to dych.

Bola úžasná. Bola tu krásna knihovnička, mimochodom, celá zaplnená, a izba bola ladená do krémova. Posteľ bola mohutná, no krásna a pod ňou bol huňatý koberec krémovej farby. Hm... tak táto je prekrásna, no určite patrí Edwardovi. Pri tom ma nepríjemne pichlo pri srdci. Sakra, čo so mnou je?

Nevenovala som tomu pozornosť a išla ďalej. Druhé dvere. Rázne som ich otvorila a brada mi spadla na podlahu, kde bol krásny zelený koberec. Všetko to tu bolo ako z rozprávky. Bolo to ako v džungli. Všetko hýrilo farbami, tak ako to mám rada. Každý kút izby bol vybavený niečím iným. V jednom rohu bola posteľ, v druhom televízia a všetky ostatné blbosti. V ďalšom bola malá knihovnička, a keď som sa lepšie pozrela, zbadala som všetky svoje obľúbené knihy. Najviac tam dominovali knihy Jane Austinovej. Keď som sa pozrela na posledný kút miestnosti, ostala som tam len tak stáť. Boli tam dvere, ale nie také obyčajné, boli na nich ornamenty. Rôzne čiary a obrazce. Proste moja vysnívaná izba. Nie, že by sa mi moja nepáčila, ale táto bola naozaj ako zo sna.

Bol tam tiež balkón. Keď som naň vstúpila, naskytol sa mi nádherný pohľad na zapadajúce slnko.

Hm... čo asi teraz robia. Alice určite niekde poletuje po dome a komanduje ich. Ach, ako ja ich mám rada. Som od nich len pár hodín a už mi chýbajú.

Presunula som sa po sprche do postele, kde som hneď zaspala. Sníval sa mi dosť divný sen. Neviem, bolo to naozaj divné.

Bola to asi oslava, no nie hocijaká. Všade boli rozmiestnené biele kvety, no nespoznala som, aký druh to je. Bola som v nejakej miestnosti, kde bolo kopec líčidiel a všade boli porozhadzované rôzne veci. Na posteli som spoznala troje šaty. Jedny boli biele. Boli naozaj krásne, no mne by sa páčili iné. Tieto mali veľmi zložitý strih a boli šité vo viacerých vrstvách. Vedľa nich boli dvoje ružové šaty. Tiež boli tak načačkané, ako tie svadobné. Počkať, svadobné?! Vyletela som za stoličky, na ktorej som sedela a ihneď sa poobzerala po miestnosti, či tu niekto nie je. Keď som sa otáčala asi desiatykrát, do izby vletela Alice ako veľká voda. Začala niečo mlieť o tom, že to Danielle nestihne, že ju trafí šľak atď. Hm... takže svadba Danielle...

„Bella, pohni sa a daj si tie šaty,“ povedala a ukázala na jedny z tých ružových šiat. Neochotne som sa do nich navliekla a začala premýšľať. Tak ja som asi družička na Daniellinej svadbe. Koho si môže brať... Stále mi to akosi nedochádzalo.

Zrazu sa všetko zbehlo veľmi rýchlo, ako keď prepnete na pretáčanie dopredu. Do izby vstúpila Danielle a obliekla sa. Potom Alice a všetky tri sme sa nalíčili. Alice pri tom niečo štebotala. Náhle do izby vstúpil Matt, že už je čas. Tak som aj s Alice po boku vystúpila z izby a štrádovala si to uličkou až k oltáru. Moc som nevenovala pozornosť, kto stojí pred ním. Až keď sa spustila hudba, tak som sa pozrela, kto je ten „šťastlivec“, ktorého si berie. Keď som ho tam videla, skoro to so mnou seklo. Myslela som, vlastne ja som mala v hlave prázdno. Vôbec som nevedela, čo robiť. V mojom vnútri bolo prázdno, ako keď odtiaľ všetko násilím vytrhnete. Bola som bezduchá schránka. Prebralo ma až jedno jediné slovíčko vychádzajúce z úst tej osoby, ktorú mám tak rada.

„Áno,“ bolo to slovo, ktoré som nedokázala v tejto situácii uniesť.

„Áááááááá!“ kričala som ako zmyslov zbavená. Vôbec som nedávala pozor, že som na kraji postele, tak som spadla dolu. Bola to riadna rana, ako keď kamene padajú. No niet sa čomu čudovať.

Keď som sa pozviechala zo zeme, sadla som si na posteľ a premýšľala, čo sa mi snívalo, že som po celom tele taká spotená a tep sa mi stále zadrháva. Boli to iba útržky, ktoré mi nič nehovorili. Radšej som to nechala tak a išla som si niečo zajesť. Predsa len som nič nejedla, odkedy som prišla. A to bola riadne dlhá doba. Keď som sa pozrela na hodiny, ukazovali päť hodín ráno. Tak to som si vážne dobre schrupla...

Už prekrásne najedená som sa presunula k televízii v mojej izbe. V obývačke sa mi byť nechcelo, všetko to tam bolo také prázdne. Síce som chcela byť sama, no všetci mi chýbali.

Pustila som prehrávač a zapla som si nejakú romantiku. Boli to iba žvásty. Niečo o modernej popoluške, či čo. Hm... proste romantika.

Keď to skončilo, znova sa mi začali krížiť oči. Poddala som sa tomu a znova upadlo do ríše snov...

 

„Nie!“ zakričala som z plna hrdlá, že by to vystrašilo aj zvieratá v okruhu desiatich kilometrov. Tak už konečne viem, o čom sa mi to prvýkrát snívalo...


 

Snáď Vás to aspoň trocha potešilo!



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 5:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!