Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 4

28.11.2010 (08:30) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1062×

4. kapitola

Alice Cullen

Sny môžu byť zákerné... To isté platí pre ľudí!

Dnes bola Bella akási divná. Keď sme prišli, bola šťastná, a aj z darčekov, čo je neobvyklé. No, keď prišli na radu Danielle a Edward, ktorí sú spolu, začala sa správať divne. Najskôr sa jej pri Edwardovi rozbúchalo srdce a potom jej vykĺzla slza. Rozhodovala sa asi utiecť, pretože som ju tu potom nevidela. Jazz sa správal nejako napäto a pozoroval Bellu s ustaraným pohľadom. Vedela som, že je niečo inak, ale nemohla som prísť na to, čo to je.

Keď som uprela svoj zrak tam, kam Bella, zistila som, že sa Ed a Danielle držia za ruky. No, nič proti, ale moc im to spolu nesvedčí. Danielle taká drzá, no nik si to o nej nemyslí, a Edward taký milý, môj braček. Kým sa sem nepresťahovali Westnovi, tak spolu úžasne vychádzali, mohli sa baviť o hocičom a vždy našli niečo, pre čo by sa pohádali. Boli si proste takí blízki. Vtedy mi to docvaklo. Myslím, že bolo vidieť tú žiarovku nad mojou hlavou. No jasné, prečo som na to neprišla skôr? Veď je to vidieť. Tie pohľady... Ja som také nemehlo. No, takto to nechať nehodlám, toto sa musí skončiť šťastne. Len to bude musieť počkať, Jazz ma chce požiadať o ruku a na mojej svadbe sa dajú dokopy. Jazz na mňa nechápavo pozrel, vo mne vznikla ohromná vlna šťastia. No ja by som sa tiež pozerala ako na blázna.  

Noc prešla rýchlo a Bell nám aj zahrala. Krásnu pieseň, ktorú zložila, keď sme sa spoznali. Bola určená pre všetkých. Potom, keď sa všetci rozprávali, si hrala iba tak pre seba a zložila peknú, ale smutnú pieseň. Och, nech už sa netrápi.

Pozrela som sa do jej budúcnosti, už mi to išlo lepšie, a to čo som videla ma zarazilo. Ona chce odísť? No tak to nech neskúša!

Všetci sa pobrali domov, no ja mám pre ňu ešte jeden darček. Vybavila som jej u nás izbu. Celkom novú, s nábytkom, proste všetko nové, no ešte nie je dokončená. Musíme ešte poskladať nábytok. Keď som sa popozerala po miestnosti, našla som Bellu na sedačke ako tíško oddychuje. Nik si to nevšimol. Nik ju nechcel budiť, tak sa rozhodlo, že prespí u nás.

„Žiadne námietky, tak fajn. Emmett, prosím, prenes ju k Edwardovi,“ povedala som natešene.

Edward a všetci ostatní na mňa len neveriacky pozerali.

„No čo. Veď jej izba sa prerába a pochybujem, že sa chce niekto vzdať tej svojej. Tak Ed sa uloží aj u neho na sedačke. Však?“ Sladko som sa na neho usmiala. Začala som si spievať pesničky, nech na nič nepríde. Viem, že aj on ju mal rád, ale neviem ako veľa.

Bella si potichučky oddychovala a Emm ju preniesol do postele. Vtedy prišla vízia. Bude rozprávať zo spania. No neviem čo. Snáď to nebude nič hrozné...

V noci sa každý venoval jeden druhému a Ed a Bella spokojne spali. No vtom som počula, ako Bella hovorí zo spania.

„Nie, nerob to,“ povedala polohlasno.

Potom sa na chvíľu jej srdce rozbehlo ako o závod a na to vykríkla: „Prečo?“ a tým sa prebudila. Všetci už boli naskladaní v Edwardovej izbe a čakali, čo sa bude diať, ja som bola v prvej línii...

Isabella Clair Hale           

Mala som nie celkom príjemný sen. Ani neviem, čo sa tam presne dialo. Viem, že tam bola Danielle a Edward a... potom už iba viem, že som vykríkla „prečo“.

Posadila som sa na posteli a žmúrila, kde to vlastne som. Ležala som na Edwardovej posteli a on spal na gauči. Pozrela som sa ku dverám a videla tam celú moju rodinu, tým myslím aj Cullenov.

„Ehm... čo sa deje?“ spýtala som sa zmätene.

Slova sa ujal oco. „No, ty si znova rozprávala zo spania.“ Keď to povedal, polialo ma horko, „A zakričala si ´Prečo!´,“ snažil sa ma napodobniť. Moc mu to nevyšlo a ja som sa začala smiať, tak ako aj Edward. Ostatní len neveriacky pozerali.

„No čo, tak som mala zlý sen,“ povedala som trocha nahnevane. No keď som si naň spomenula, pozrela som sa na Edwarda. On sa na mňa iba usmial. Bože, prečo musí byť taký úžasný? Zatrepala som hlavou.

„No tak my teda pôjdeme,“ zavelila Alice.

Ja som sa pozrela na Edwarda a ten sa ukladal na tej nepohodlnej sedačke.

„Ehm... Edward prepáč, že som ti obsadila posteľ. Môžeme sa vymeniť, mne to vadiť nebude,“ ospravedlňovala som sa.

„Nie, to je v poriadku,“ usmial sa a zaľahol. Znova ten krásny úsmev, ktorý nikdy nebude patriť iba mne. Ak by som bola sama, už ležím v kúte a plačem. Ale prečo vlastne? Čo sa to so mnou deje? Veď je blbosť, aby som ho... milovala? Nie, to určite nie. Možno iba žiarlim, ale to by bolo tiež nereálne. Musím si prečistiť myšlienky...

Ráno som sa zobudila odpočinutá a svieža. Pozrela som sa po izbe a nik tu už nebol. Edward je už asi hore. Prezliekla som sa do normálneho oblečenia a zišla som dolu. Z kuchyne sa vinula nádherná vôňa. Po pachu som prišla k tej dobrote. Boli to lievance s javorovým sirupom. Edward už sa napchával a vedľa neho bola Danielle. Hm... to bude zasa deň.

No som rozhodnutá, že pôjdem pozrieť svoj nový domček. Aspoň si prečistím hlavu a pozriem dom. Dve muchy jednou ranou.

„Dobré ráno,“ pozdravila som zdvorilo.

„Hm... Esme, to vonia fantasticky,“ pochválila som jej prácu.

„Ďakujem a poď sa už najesť,“ posunula predo mňa tanier plný tej dobroty. Ja som neváhala a začala som jesť. Bolo to ešte lepšie ako to vyzeralo, a to je čo povedať. Keď som dojedla, tak sa do kuchyne vrútila Alice a už ma ťahala niekam von. Do domu húkla, že sme za chvíľu späť.

Prišli sme na nejakú lúku a Alice na mňa spustila.

„Prečo chceš odísť? Veď sa nič nestalo. Dobre, máš výhovorku, že si chceš pozrieť dom, ale prečo tam naozaj chceš ísť? Ja nevidím, že by si sa vrátila. Zožiera ma to...“ dopovedala a už ďalej nemohla hovoriť.

„Alice, ja sa vrátim, a potrebujem si urovnať myšlienky, to je všetko. Pozriem si nový dom a vrátim sa vtedy, kedy budem chcieť. To presne ani ja neviem. Tak mi budeš volať a všetko rozprávať. Prosím, veď to nie je najväčšia tragédia. Na obliekanie tu budeš mať Danielle,“ jej meno som trocha podtrhla. Alice sa na mňa nechápavo pozrela.

„Ak si myslíš, že s Danielle to bude také ako s tebou, tak sa mýliš. Niečo mi na nej nesedí. Neviem čo, ale je zvláštna,“ povedala so sklopenou hlavou.

„Hm... nič s tým neurobíš, a keď je Edward šťastný, budeš ju musieť mať rada,“ povedala som s úsmevom. Ona sa na mňa pozrela a ústa sa jej vytiahli do úsmevu.

„Tak poďme, ešte to musím povedať rodičom a zabaliť si.“ Zobrala som Alice za ruku a vyšli sme k ich domu.

***

Mama trochu protestovala, ale nakoniec ma nechala ísť samu. Chcela, aby tam so mnou niekto išiel. A napadnúť ju mohol jedine Edward. No, to by mi teda dala.

So všetkými som sa rozlúčila, až na Edwarda a Danielle. Alice hovorila, že niekam išli. No, lepšie tak.

Už som na ceste také dve hodiny a za chvíľu by som mala byť na mieste...

Ďakujem! =)*

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 4: