Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 18

Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 18Veľmi sa ospravedlňujem, že kapitola pribudla hádam po mesiaci. Nestíhala som, škola bola hrozný nepriateľ, ale snáď ste nezabudli. V kapitole sa Will bude rozhodovať. Nakoniec príde k rozhodnutiu, ktoré sa vám zrejme nebude páčiť. Možno áno. ;) Black

18. kapitola

Isabella Claire Hale

Nádej je nádej, tú nezničí ani neväčší nepriateľ...

Zrazu som pocítila, že sa niečo hýbe. Znova to bola tá bublina. Evidentne som ju videla iba ja, pretože Will sa nepohol ani o píď.

Akoby sa od mňa vlievala energia. Cítila som sa vo svojej koži. Taká silná, sebaistá.

Moje telo sa začalo automaticky hýbať dopredu. Neváhala som a skočila som po ňom. V mysli som vedela, že nemám šancu, no on stále iba tupo stál a pozeral sa na miesto, kde som pred pár sekundami stála.

Nechápala som to, no nemala som moc času zistiť, čo ho tak rozrušilo. Hádam po sekunde som na neho skočila a on začal padať dolu. Neváhala som a snažila sa mu aspoň trocha ublížiť. Nešlo to jednoducho,  ale jeho neschopnosť pohybu mi pomáhala.

Snažil sa ma chytiť, no nedarilo sa mu. Neviem, čo sa stalo, ale vždy iba tak tápal vo vzduch-

O Bože! Rýchlo som odskočila a snažila sa upokojiť. Znova sa to stalo. Znova ma obklopila tá podivná hmota.

On ma nevidí!

Rýchlo som prešla k zrkadlu a snažila sa zachovať pokoj. No nešlo to. Moja myseľ produkovala toľko myšlienok, až som sa nestíhala ani diviť. 

Veď ja vôbec nie som vidieť! Takéto absurdné myšlienky ma napadali hádam pol minúty, pokým som si stihla uvedomiť, že tu nie som sama.

„Bell?“ spýtal sa so strachom v hlase Will. Sama som nebola schopná vysloviť nejaké slovo, na to ešte mu odpovedať súvislou vetou. Nie, potrebujem preč, aj keď ma nevidí, je to nepríjemné.

Rýchlo som prebehla okolo a pomaly začala otvárať dvere. Všimol si to a hneď bežal za mnou. Snažila som sa utiecť čo najrýchlejšie, no moc sa mi to nedarilo.

Namiesto toho som sa radšej učupila pri stene a čakala, kým ma prejde. Nechcela som mu ublížiť, tak toto bude najlepšie riešenie...

Ale ako zistím, kde sú rodičia a ostatní?

Bože, ja som ale tupá. Jasné, veď zakázaná časť hradu. Určite tam zistím viac, ako tu, keď sa budem musieť schovávať pred toľkými upírmi. Určite to už stihol povedať Arovi. A ten rozhodne nebude sedieť na zadku. Jeho plán je ohrozený úbohým poloupírom.

 

Ponáhľala som sa cez všetky chodby – a že ich bolo – až som nakoniec narazila na rázcestie. Boli tu štyri chodby, vrátane tej, ktorou som prišla.

A teraz mysli, Bella.

Ktorá to bola... Na môj vkus som tam stála až moc dlho. Rýchlo som sa vydala tou doprava dúfajúc, že tam nájdem to zakázané miesto. Veď ani neviem, čo to je. Možno nejaké obrovské luxusné izby, kde skladujú jedlo. Hm... „príjemná predstava“.

Ihneď som sa oklepala sa bežala ďalej. Išlo mi o život a ja tu premýšľam a takýchto blbostiach.

Čo by tam také mohlo byť? Jediná reálna možnosť je, že tam majú cel-

Nie, nie, nie!

Zrýchlila som, aj keď som pokladala za nemožné ísť rýchlejšie.

Toto im nemohli spraviť, nikdy by som im to neodpustila. Nikdy! 

Stále som utekala a tá chodba nemala konca. Začínala som byť nervózna, moje srdce behalo taký maratón, až som sa začínala báť. Báť, že ma niekto nájde. Aj keď som okolo seba mala ten svoj divný štít, stále som mu tak neverila.

Z mojich úvah ma vytrhol veľký rozruch. Začali sa po chodbe šíriť zvuky... Nie, boli to kričiace hlasy. Všetci sa zameriavali na môj pach, na moje splašené srdce. Na mňa.

 

Aj keď som mala hrozný strach, ktorý však prebíjal adrenalín, ktorý sa mi dostal do krvi, odhodlanie ma neopúšťalo, moju rodinu nájdem...

 

William Vilturi

Nemohol som tomu uveriť. Toto sa nemohlo stať.

Po jej útoku som v izbe ostal stáť ešte pár minút. Vedel som veľmi dobre, že by som mal hneď vyhlásiť poplach, oznámiť to Arovi, no ja som nemohol. To, čo teraz predviedla bol iba zlomok jej moci. To, že sa stala neviditeľnou, to je iba kúsoček toho, čo mohla spraviť. Práve preto som nič nerobil. Sám si to nechcem priznať, no bál som sa toho, čo príde. Toho, čo mohla zistiť o svojej moci.

No keď som sa poriadne prebral, vedel som presne, kam pôjde.

Z izby som vyštartoval, až to skoro dvere neprežili. Všetkých a všetko som odbíjal a snažil sa dostať k Arovi čo najskôr. Áno, je to tak. Musím mu povedať čo sa stalo. Len tak ju môžem získať späť. Možno mi odpustí. Pche, aké naivné. To si môžem len zbožne želať.

Skoro všetko, čo som jej kedy povedal boli lži. Len samé klamstvá, ktoré podporovali jeden jediný cieľ. Zničiť ich a talentovaných si nechať. Jednoduché a jasné, čo viac si priať? Nič! Tu nič viac nemôžem očakávať a ja ani neočakávam. Nikdy som nič viac neočakával... možno, možno teraz by to mohlo byť iné, no po tomto fiasku sa to už povedať nedá.

Nie, teraz je všetko a možno bude ešte vo väčších troskách aké to je teraz.

Bez zaklopania som vpadol dnu.

„Pane!“ skríkol som, aj keď to bolo zbytočné, iba som si priťažil. „Ehm, pane, Isabell... No, akosi sa dozvedela o svadbe a... asi aj o všetkom inom.“ Môj postoj bol strnulý a nevedel som kam s očami. Arova tvár tiež nevyzerala, že mu je všetko jedno. Myslel som, že tu rovno predo mnou vybuchne. Striedal farby, aj keď som myslel, že je to nemožné. Bolo to tak, najskôr zbledol potom nabral odtieň červenej a nakoniec sa ustálila na bledo zelenej. Vôbec nechápem ako to dokázal...

„Poď sem,“ precedil medzi zuby a ja som sa ihneď prihnal k nemu. Schmatol moju ruku do svojej a až neprirodzene silno mi ju chytil.

Zatvoril oči a pod viečkami mu behali sem a tam. Mal som strach.

Bol som rozhodnutý vždy si udržať lojálnosť k Volturiovcom. Oni ma stvorili a oni ma prijali medzi seba. No bol som až moc závislý na Bellinej prítomnosti. Nedokázal som si vysvetliť, čím to bolo, no bolo to tak.

Stále som však bol na vážkach. Nechcel som si nič z toho pripustiť...

„Bež a nájdi ju. Nesmie ich nájsť. Uzatvorte celý hrad, nastavaj ku každému východu stráže. Nesmie ujsť a ani sa nesmie dostať k rodine. Rozumieš?!“ zaburácal, až som sa zapotácal. Rýchlo som prikývol a už upaľoval preč. Ešte o sekundu dlhšie a bol by ma schopný zabiť. Je mi jasné, že som to všetko potentoval, ale nemôžem si pomôcť.

 „Rýchlo, musíme ju nájsť!“ zakričal som do telocvične, keď sa nikto nemal k odchodu. Bol som nervózny, pretože ak jej schopnosť ešte stále funguje, nenájdeme ju len tak ľahko. Ibaže by sa niekomu len-tak priplietla pomedzi nohy, čo by bola najväčšia blbosť v jej živote. Tým by si podpísala rozsudok smrti a to je jej určite jasné...

Moje myšlienky už nemysleli na nič iné ako na taktiku. Taktiku k boju s Bellou. Už to nebolo to dievča, ktoré ma ohúrilo, bol to nepriateľ...

Ako sa dokáže jedna udalosť zmeniť na spád katastrof, ako môže jeden dar zmeniť všetkých a všetko. Ešte len uvidíme, čo sa stane. Uvidíme, čo si pre nás osud pripravil...


Prosím, kričte, že chcete novú kapitolu, pretože ja na to zabudnem a táto už napísaná bola, no len akosi som pozabudla... Viem, som hrozný človek, snáď mi to odpustíte... :)

A veľmi pekne vám ďakujem za komentáre. Ste zlatí!

P.S. Zmeny mojich nálad a stavu poviedky sledujte na zhrnutí, prosím.

Black



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 18:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!