Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 17

girl


Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 17Jupí, konečne sa pohneme dopredu. Bella začne s výsluchom... Koho? Prečo?! No to sa musíte dočítať... Black :)*

17. kapitola

Isabella Clair Hale

Vstaňte bez toho, aby ste sa ohliadli... To jediné vás môže zachrániť. 

Keď som sa vracala do hradu, mala som v hlave ešte väčší neporiadok, ako keď som počula ten ich rozhovor. Môj mozog vytváral také scény, že som sa musela sama nad sebou diviť, čo všetko je schopný spraviť.

Radšej som to nechala tak a odšuchtala sa do izby v domnení, že tam nájdem Willa. Ten však nikde nebol. Hľadala som ho po celom hrade, ale tam, kam som prístup nemala som sa ani neopovážila prísť. Bála som sa. Ani neviem čoho, ale bála. Ešte tá spomienka z ich rozhovoru, ktorá mi utkvela v pamäti tu bola. Nemohla som si pomôcť.

 

Dúfajúc, že zabudnem na všetky starosti, som sa vydala na prechádzku hradom. Chcela som si znova pozrieť tie krásne miesta, ktoré sa zachovali z minulých storočí. Je úchvatné, keď niekto ešte stále žije v takom prepychu, ako niekdajší zbohatlíci. Je mi jasné, že Volturiovci musia žiť tisícročie, no stále je tomu skoro nemožné uveriť.

Chodila som chodbami sem a tam a narazila som na zopár upírov. Všetci si hľadeli svoje – až na to divné ukláňanie, ktoré som vôbec nepochopila - ale dali mi pokoj. Mala som šťastie. Pri niektorých hromotĺkoch som sa normálne začala báť.

Keď som skončila na záhrade, začalo sa stmievať. Chcela som si ešte chvíľu pohovieť na tomto mieste, no zazrela som v druhom vchode postavu. Pokým som sa poriadne stihla otočiť, bola preč. No zachytila som zlatý záblesk, ktorý vytvorilo slnko a návštevníkove vlasy. Bola som unesená, bol to on.

Vedela som to, no nevedela, prečo odišiel. Rozutekala som sa za ním a nevnímala nič, len to, že ho musím dobehnúť. On bol mojou prioritou číslo jedna.

Dobehla som ho až keď vchádzal do dverí. Presnejšie, boli to dvere do Arovej pracovne. Nechápala som, čo by tam len mohol chcieť.

Ani som si neuvedomovala čo robím, no už som načúvala pri dverách.

Môj dych by počuli aj hluchý, no strašne som si želala, aby sa stal zázrak. Po nekonečne dlhej dobe – mohli to byť tri sekundy – sa niečo stalo. Začalo sa okolo mňa vytvárať niečo divné. Nejaká divná hmota, ktorá sa až príliš podobala na žuvačku. Hystericky som sa usmiala a začala ohmatávať tú hmotu. Boli tenká a zrejme som ju vytvorila ja. Čudovala som sa sama sebe, pretože ja mám iba psychický štít, žiaden iný.

Študovala som ho tak dlho, až som si nevšimla, že sa niekto blížil.

Ja, stále stojaca pri dverách. Osoba... Will! Práve prichádzajúci k Arovi. Išiel akoby nikoho nevidel, nepočul moje splašené srdce, dych a ja neviem čo ešte...

Zrazu sa postavil hneď vedľa mňa.

Poobzeral sa.

Uľpel pohľadom na mieste, kde som stála - prikrčená. Skoro som odpadla, keď sa iba divne zatváril a bez ďalších problémov vstúpil do dverí.

Rozdýchavať som to ani nestihla, pretože sa začali baviť.

Počula som Ara – ako inak -, Willa a Danielle. Počkať, čo tá tam robí?

 

„Už som rozhodol o všetko. Dátum je stanovený. Všetci už sú poverení prípravami. Takto za dva týždne sa zoberiete. Danielle, bude problém s niečím?“ spýtal sa Aro, keď som počula malé syknutie.

„Nie, pane. Len...“

„Len?“ Jeho tón znel viac ako len nahnevaný.

„Len moja moc na neho slabne. Je to už hádam pol roka, čo ho držím v šachu. Zo začiatku to nebolo zlé, boli to dni, možno iba hodiny, čo bol pod mojim vplyvom. Teraz ho držím stále. Musím jesť trikrát týždenne, a to nie iba ľudskú stravu. Unavuje ma to a on sa začína prispôsobovať, takže myslím, že za chvíľu už z mojej moci unikne. Nie je taká perfektn-“

„Ale to môže byť úžasné, zlatko. To si mala povedať skôr. Pozri, nie je to také zlé, ako si myslíš. Isabella bude s Williamom, to problém nebude. Poslúchne ho na slovo, však?“ Túto časť zrejme smeroval na Willa. Počula som chvíľu ticha, no potom rázne: „Áno!“

„A ak by sa náhodou niečo dozvedela, môžeme jej pripraviť zvítanie s rodinou. A s Edwardom by to bolo ideálne. Sám sa pridá k nám. Nebude problém. Rodina je u nich na prvom mieste. Nie je tak?“ Jeho potešený hlas mi naháňal strach.

Nechápala som hádam polovici vecí, ktoré povedal.

Ako v mrákotách som sa vydala do izby. Všetko tu vyzeralo rovnako – uhladene, perfektne, Volturiovsky – no cítila som sa tu tak stiesnene. Začalo sa to tu rúcať. Všetko. Ako domček s karát sa všetko zrútilo.

Môj svet, všetci, ktorým som dôverovala. Všetci sa ukázali ako zloduchovia. Moja rodina je v nedohľadne – možno niekde uväznená -, Edward pod vplyvom tej harpye a Will je úbohý arogantný sebec.

Neznášam to tu.

„Neznášam,“ zakričala som z plných pľúc.

Zložila som sa na zem vedľa postele a už iba vnímala ako okolo mňa opadáva tá bublina. Všetko bolo rovnako a úplne inak.

Vzlykala som, no moja myseľ mi nahovárala, že toto nesmie skončiť takto. Nie, spravím to inak. Všetko bude v poriadku. Ja sa o to postarám. Musím.

 

Vstala som, odhodlaná, že musím z Willa dostať čo najviac informácií.

Sama sebe som sa čudovala, že som sa vzchopila tak rýchlo. No, stále tu bola tá záhada o tom, kde sú moji rodičia a Cullenovci. Musím ich nájsť a spoliehať iba na seba. Nič viac mi v tomto nepomôže. A ani nikto.

Zrazu sa otvorili dvere a dnu zamieril Will. Mala som takú strašnú chuť sa na neho vrhnúť, tak strašne som mu chcela ublížiť, no nešlo to. Po prvé, musím z neho dostať,  kde sú ostatní a po druhé, nedokázala by som  mu ublížiť, nešlo by to.

„Will,“ oslovila som ho. Môj chladný hlas prekvapil aj mňa. Nikdy by som nepovedala, že budem schopná takto hovoriť s niekým, kto bol so mnou tak dlhý čas. Čas, ktorý som si myslela, že bude krásny. Vlastne som si to aj myslela, no predošlý rozhovor preukázal, že to nebola pravda. Všetko boli iba intrigy a hlúpe hry s mojimi citmi.

„Bella, hľadal som ťa. Nevedel som, že už si prišla.“

„Bola som tu dlho, no teba som nenašla.“ Odmlčala som sa. „Chcem vedieť všetko, čo vieš o mojej rodine. Všetko, čo vieš o svadbe, ktorú Aro chystá a všetko, čo vieš o pláne, ktorý zosnoval.“ Pri konci už som kričala. Nedokázala som udržať svoje city na uzde. Nie, takto to nešlo.

Upokoj sa, Bella. Niekto by mohol prísť...

„A-Ako to všetko... Nič neviem,“ zapieral a pritom sa mi priamo pozeral do očí... Tak toto je na mňa moc. Nielen že mi všetci klamali pred tým, no teraz sa na mňa díva a tvrdí, že som si všetko iba vymyslela, že sa nič také nikdy nestalo... Nie, takéhoto Willa ja nepoznám. Toto musí byť niekto iný. Niekto, kto by spravil hocičo pre svojho pána, kto je blázon do moci, ktorú má nad ostatnými. Takto to nepôjde. Nie.

„Viem všetko, len mi nie je jasné, prečo,“ zamýšľala som sa a pritom som sa k nemu pomaličky blížila. Ako šelma čakajúca na svoju korisť. On bol mojou korisťou. Len a len on.

„Bell, čo sa to s tebou deje? Nemám niekoho zavolať? Nie je ti zle?“

V duchu som kričala, prečo som musela byť taká hlúpa a taká naivná. To ja som mu skočila na všetky tie klamstvá. Vnútri som plakala, plakala nado mnou samou. Som iba naivné decko, ktoré ani nevie, čo je ten krutý svet, do ktorého som tak silou mocou chcela vkročiť. Neviem, čo sa môže stať... No teraz sa to naučím. Všetko sa musí zmeniť... a to od základov.


Konečne som sa pohla... Teraz mám jednu otázku. Mám nechať Bellu zajať? To je iba tak okrajovo, celkom to mám premyslené, no váš názor by ma potešil.

Ďakujem.

Black 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 17:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!