Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 16

Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 16Takže, dúfam, že ma nezabijete. Ten čas naozaj na zabitie je, ale ja som sa snažila. (Chabá výhovorka, viem. :D)

16. kapitola  

William Volturi

 Vydržať do konca nie je ľahké...

„Áno, pane. Deje sa niečo?“ spýtal som sa hneď, ako som prišiel do jeho pracovne. Nevedel som, čo sa deje. Jedine, žeby sa niečo stalo Belle. Dúfam, že nie.

Nepokojne som prešliapol z nohy na nohu.

„Určite vieš, na čom sme sa s Danielle dohodli. Ak všetko dopadne tak ako chceme, chcem, aby si spravil to isté s Bellou. Vidím to na tebe. Určite to nebude problém, však?“ Nečakal zápornú odpoveď a ja som mu ju ani nemohol dať. Jednak z dôvodu, že je to panovník a druhý z toho, že proste nechcem odporovať...

„Samozrejme, všetko pôjde podľa plánu, takže problém nebude,“ prisvedčil som, ale stále som váhal.

Nad čím vlastne? Sám neviem. Nedokážem sa iba tak zo sekundy na sekundu dozvedieť, že sa s Bellou zoberieme. Možno, že to už ani nebude tá úžasná Bella, ale niekto, kto vyrastal tu. V tejto klietke, takže sa môže stať, že bude taká bezcitná ako väčšina tu...

„Len to som chcel. Môžeš ísť.“ Aro ma pohľadom vyprevadil von a ja som už iba bezcieľne prechádzal pomedzi všetky chodby a nevnímal...

 

Keď som sa konečne spamätal, zistil som, že som v chodbách pod hradom. Ale čo tu robím?

Na túto otázku som dobre poznal odpoveď. Prišiel som sa uistiť. Jednoducho som to potreboval. Ak by na niečo prišla...

Ani na to nechcem myslieť, bola by to pohroma pre všetkých. Ona si ani neuvedomuje, čo všetko dokáže.

Ak by ju Danielle dokázala zmanipulovať, všetko by sa zmenilo. Volterra by mala nových nástupcov a Aro neobmedzenú moc.

Čo by bolo so mnou? Jednoducho by som bol po jej boku, dúfal, že sa do mňa zamiluje, tak ako ja do nej. Naozaj? Naozaj som to povedal? Milujem ju?

Je to vlastne iba dieťa, čo také môže vedieť o láske? Možno má ma iba ako brata. Dúfam vo viac, ale ani to sa nemusí uskutočniť. Nikdy...

 

Keď som nakukol cez mreže na dverách, zistil som, že sa pozerám na dvojicu schúlenú úplne v rohu cely. Keď som sa prizrel lepšie, zbadal som Esme a Jaspera.

Ale prečo ich dávali takto?

Aha, aby ešte viac umocnili ich zúfalstvo, keď nebudú vedieť jeden o druhom, bude to ešte horšie.

Ale nechápem, ako to mohli spraviť Carlislovi. Aro sa k nemu správal vždy slušne a bral ho za priateľa. Teda aspoň pokiaľ ja viem, a podľa toho ako sa správal, keď bol tu...

Mnohé sa mohlo zmeniť, no asi nie na dobré.

 

Pozrel som do ďalšej a zbadal Rose a Carlislea. Vyzerali naozaj vyčerpaní a vyhladovaní.

Nedokázal som sa viac pozerať, no chcel som vedieť, ako sa darí Alice. Tú všetci ospevovali a chcel som vidieť, ako to znáša ona. Keď som bol u nich, bola plná energie, všetkých dirigovala a teraz? Teraz ju Emmett drží okolo pliec a snaží sa ju upokojiť. Hlavu má medzi nohami a stále si niečo mrmle.

Je to hrozné, no rozhodne som videl aj horšie... Nedá sa povedať, že by som ich nechcel zachrániť alebo im pomôcť, no nedokázal som to. Moja povinnosť a sebectvo mi to nedovolili. Až príliš som uľpel na tomto mieste a nedokázal by som sa vyrovnať s tým, že ho mám opustiť. Nie, nedokázal by som to... Bol by som schopný pre to nechať zomrieť ľudí? Odpoveď je jasná...

 

Alice Cullen 

Vedela som, že je tu. Že sa díva a neustále bojuje sám so sebou. Vedela som presne, čo nakoniec urobí a aj to spravil.

Nechal nás tu a odišiel. Odišiel si žiť svoj život. Bezchybný a plný krásnych pokušení.

Vrátane Belly.

Nedokázala som myslieť na nich dvoch. Keby som to videla skôr...

„Mala som...“

„Nie, Alice, vieš moc dobre, že to tak nie je. Nevidela si, čo má Danielle za ľubom. Nikto to nevedel. Skôr buď nahnevaná na Edwarda. Ten to mal zistiť... aj keď. Možno tiež na Bellu, tá si tu užíva a ani o nás nepremýšľa, či sme v poriadku...

Ja neviem, som zmätený a to už je čo povedať.“ Zasmial sa, no bol to silený smiech, ktorý ma privádzal do ešte väčších útrap.

Nedokázala som nič spraviť.

 

A čo je s Jazzom? Tak sa o neho bojím, nedokážem sa pozrieť do budúcnosti Belly a ani Edwarda a keď sa pozriem do našej, stále vidím tieto cely a len tmu...

 

Je to neznesiteľné ako môže upír sklamať...

No budem sa snažiť. Už teraz sa snažím vykričať Edwardovi dieru do hlavy, no Danielle – aj keď je poloupírka – má sily až-až. Ja som oslabená a nik iný nič nezmôže...

 

Edward, kde si?   

 

Moje zúfalé pokusy, ktoré som uskutočňovala každú chvíľu mi prišli smiešne. Viem, čo sa stalo a viem čo sa stane, tak načo sa snažiť?

 

Edward sediaci na posteli. Oči upiera niekam do diaľky. Stále ten neprítomný pohľad, aký mal po celý čas, čo sa k nám pridali... Miestnosť bola známa – z iných vízií – a tak som bezpečne poznala, že sa stále nachádza vo Volterre. Bol deň, krásny slnečný a vtom dnu vošla Danielle a nasledovala ju Tanya. Obe mali v tvári výraz úplného víťazstva...

 

Prudko som sa posadila. Nevedela som si vybaviť žiadnu víziu, ktorá by toho popierala, ktorá by ukazovala inú možnosť, iný smer, ktorým by sa naše osudy mohli uberať...

 

„Alice, čo si videla? Alice, no ták,“ presviedčal ma Emm k spolupráci. Snažila som sa upokojiť a nazbierať dosť síl na to, aby som mu povedala, čo som videla...

Zmohla som sa však iba na jedno. Tupé hľadenie pred seba a premýšľanie, ako sa odtiaľto dostať von. Musíme to skúsiť, musíme odtiaľto vypadnúť...

 

Rose schúlená úplne v rohu miestnosti, prikrčená a rukami si objímajúc nohy. Jej premáhanie bolo neskutočné. Začala som pátrať po zdroji... a našla som ho. Bola to Bella. Carlisle ju mal opretú o rameno a ona mu doň vzlykala. Všetky zábrany okolo nej sa zrušili a bolo vidieť iba vystrašené dievčatko. Také zraniteľné, že by bolo ľahkou korisťou... pre hocikoho.

 

Svojmu dieťaťu by neublížila, no je lepšie sa uistiť. Rose bude trpieť. Jej smäd v krku bude neznesiteľný. Určite aj Carlisle bude mať nutkanie, no on sa dokáže ovládať. Je to hrozné. Naozaj musíme niečo spraviť...


Zabiť ma by bolo kruté. To pamätajte! :D

Ale som rada, že to niekto číta. Len tak ďalej, ste úžasní!

Black



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 16:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!