Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 11

08.01.2011 (08:45) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1193×

11. kapitola

William Volturi

Osud sa dá oklamať, no nie nadlho...

Konečne som sa dostal z toho lietadla. Medzi toľkými ľuďmi som už dlho nebol.

„Prosím, vyzdvihnite si batožinu a dostavte sa k odbavovaciemu pultu. Ďakujem,“ zahlásila nejaká žena z reproduktora. Poslúchol som a po chvíli už som stál v obrovskej letiskovej hale a rozhliadal sa, kam by som mal ísť. Aro mi dal presnú adresu, no nemohol som tam len  tak prísť a povedať „Ahojte, prišiel som vás odtiahnuť do Voltery!“. Tak to určite nie. Takže, najskôr by sa hodilo auto a potom... No, necháme sa prekvapiť...

Vybral som sa do obchoďáku niečo si kúpiť. Keď tu mám byť, tak potrebujem niečo na seba. Len tak – tak som sa vyhovoril, že plášť gardy nebude to pravé orechové. Tak teraz si niečo zohnať. Možno tu na niekoho natrafím...

Už som sa chystal, že pôjdem do hotela alebo niekam, no s niekým som sa zrazil. Moc som nedával pozor, no keď som zbadal dotyčnú osobu, ihneď som zbystril. Bola to krásna poloupírka. Mala gaštanové, do pol pása dlhé vlasy, krásnu postavu... Tá by sa hodila...

Keď zbadala kto som, hneď sa postavila do obrannej pozície. Nemala by šancu. Pousmial som sa v duchu.

Všetko sme si vysvetlili a ja som zistil, že sa pozná s Cullenovcami. Tak to bude ľahšie ako som si myslel, no neuveriteľne krásne voňala. Aj keď bola iba poloupírka, vôňu mala krásnu. Mal som čo robiť, aby som sa udržal. Inokedy to takéto nie je. Spoznal som aj Edwarda, jeden z hlavých záujmov tejto misie. Druhý „cieľ“ je Alice Cullenová. Je to podarená rodinka a ja ju musím rozdeliť. Taktiež si musím chrániť myšlienky, no to už mám nacvičené.

„A plán sa môže začať,“ povedal som si, keď som sadol do auta. Mal som ich nasledovať až do ich sídla. Bude fajn sa pozrieť, ako žijú oni...

Celý večer ubehol v pokojnej atmosfére. Väčšinu času so mnou bola Bella a dobre sme sa bavili. Nik sa ma na nič nepýtal, za čo som bol vďačný. Nechcelo sa mi nič hovoriť. Myšlienky som si vďaka Belle ani nemusel chrániť. Bavili sme sa o rôznych veciach, takže som nepremýšľal nad nimi. Musí sa mi naskytnúť príležitosť, aby som sa pozhováral s Tanyou alebo Danielle. Ale asi Danielle, ona to má na starosti. Som zvedavý, ako pokročila. Ako som si všimol, už použila schopnosť na Edwarda a snaží sa aj na Alice. Musí jej to toľko trvať? 

Aj keď si to moc nechcem priznať, Bella sa stala mojou kamarátkou. Moc priateľov som nemal. Vo Voltere každý ide iba po moci. Nikoho nezaujíma nič iné. Samozrejme nájdu sa  výnimky, no tých je málo...

„Tak, ja pôjdem,“ povedala Bella a išla do svojej izby. Mne tiež dali izbu. Majú naozaj obrovský dom.

„Dobrú noc!“ zavolal som na ňu. Som si istý, že ma počula.

Po chvíli som vstal a išiel si sadnúť do obývačky za ostatnými. Som si istý, že sa budú pýtať, a nie málo...

„Tak ťa tu vítame. Čo ťa sem privádza?“ začal diplomaticky Carlisle.     

„Ďakujem,“ odpovedal som na prvú otázku, „Bol som na misii a počul som, že ste tu neďaleko. Chcel som spoznať, ako žijete... A náhodou som sa v obchodnom dome,“ keď som to povedal Alice sa zablysklo v očiach, „ zrazil s Bellou,“ povedal som upravenú verziu. Samozrejme, že misiu mám, no nik netuší, že tou sú oni.

„Dobre, som rád, že si sa zastavil. Len ťa prosím, nelov tu v okolí,“ povedal Crlisle a ja som na súhlas prikývol.

„Chceli sme ísť na lov, tak tu môžeš ostať, alebo sa pripojíš,“ spýtal sa, no ja pri predstave, že by som mal niečo také skonzumovať som sa zachvel.

„Radšej ostanem, ak smiem,“ povedal som znechutene, no snažil som sa to prekryť.

„V poriadku. My sa vrátime...“ nedopovedal a pozrel na Alice. Ona sa na chvíľu zadívala do budúcnosti a opäť sa prebrala.

„Budeme tu okolo druhej. Ideme všetci. Ak tu ostaneš, prosím, pozri na Bellu. Niekedy má divoké sny,“ zašepkala a zlovestne sa usmiala. Čo má za lubom?

Nechal som to tak a pohodlne sa usadil na pohovke v ich obývačke. Nemal som čo robiť, tak som si zobral nejakú knihu o medicíne. Nejako moc ma tá kniha nebavila, tak som sa započúval, čo sa v dome deje.

Zistenie ma doslova prekvapilo. Nič! Všetci spia. Teda Danielle, Edward aj Bella.

Teraz mi prišlo na myseľ, že Alice niečo hovorila o tom, že má Bella divoké sny. Hm... Mohol by som ju skontrolovať...

Vstúpil som potichu do jej izby a pozoroval, čo sa deje. Nič zvláštne som si nevšimol. Ležala pokojne na posteli a spokojne oddychovala. Jednu nohu mala prehodenú cez paplón, ktorý sa až nebezpečne vyhŕňal hore. Vedel som, že mi sčerneli oči a bol som si vedomý svojej túžby. Nikdy ma nikto, už pri prvom pohľade, tak neokúzlil ako ona. Iba jej nahá noha vo mne vzbudzovala túžbu...

„Vypadni odtiaľto, inak sa neudržíš!“ šepkal som si nahnevane. Ani neviem, čo to do mňa vošlo, že som sa rozprával sám so sebou. Som magor!

„Nie... Prosím, prečo to robíte?“ zašepkala Bella, keď som sa konečne dokopal k tomu, aby som odišiel.

„Nie! Nie!“ kričala, postupne sa to zosilňovalo, a ona sa na posteli vrtela, že som mal strach nech nespadne.

„Bell, Bell,“ Jemne som s ňou triasol, nech sa prebudí. Ona sa strhla a pozeral okolo seba.

„Čo?“ vyhŕkla a obzerala sa okolo seba. Bola dezorientovaná a... celá spotená. Musel to byť hrozný sen.

„Bell, bež sa osprchovať a potom si znova ľahneš,“ povedal som jej pokojným hlasom. Nemo prikývla a šla sa osprchovať.

Počul som padanie vody a potom otváranie sprchového kúta. Dopadanie kvapiek na jej telo som zreteľne počul aj bez načúvania.

Zrazu vo mne narástla ohromná túžba byť tam s ňou.

Si sa už načisto pomiatol, čo? Reval som na seba v mysli. Zubami - nechtami som sa držal, len aby som jej tam nevpadol. Po, pre mňa, nekonečnom čase sa konečne voda zastavila a ona po chvíli vstúpila do izby iba v krátkej košieľke. Napol som sa a čakal, kedy konečne zalezie pod perinu. Nakoniec som to prežil a chcel už ísť, no ona ma prekvapila.

„Will, mohol by si tu zostať?“ spýtala sa ma hlasom plným obáv. Vrátil som sa naspäť k nej a sadol si na pohovku, ktorú mala uloženú neďaleko postele. Čakal som, že bude zaspávať hodne dlhú dobu, no hneď ako si ľahla, zaspala. Bol na ňu opäť krásny pohľad. Ako nežné stvorenie, ktoré ti kope dieru do tvojho srdca.

Áno, asi som sa  zamiloval. Povzdychol som si.

Počkať! Čo? Ako? Kde? Kedy? Kričal som v duchu. Rýchlo som vybehol z domu a utekal do lesa. Toto sa nemohlo a ani nemalo stať. To som už taký zúfalý, no nie, že by nebola kočka. To je! A riadna. Vyšplhal som do vrcholku stromu a usadil sa tam. Potreboval som premýšľať. O všetkom. Teraz by bolo dobré, keby som tu stretol Tanyu alebo Matta.

Započul som šuchotanie lístia a potom som počul, ako niekto volá moje meno. Zoskočil som nečujne na zem a rozbehol som sa za Danielle.

Dobre, podľa vás by sa mali ich cesty uberať, aby boli Edward a Bella spolu... Ale, čo ak im ešte prichystám pár prekážok? Bude to ok? :D

BlackStar

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 11: