Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 10

31.12.2010 (12:30) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1183×

10. kapitola

Isabella Clair Hale

Zobuď to čo je vo mne... Rozprúď vo mne krv...

Konečne som odchádzala s celým darčekom. Síce som kúpila iba dve letenky, no myslím, že im to bude stačiť. Snáď...

Keď som vchádzala do podzemných garáži, kde bolo auto, moc som nevnímala. Preto som narazila do nejakého človeka. Teda vlastne upíra. Počkať, upíra? Rýchlo som vstala a prikrčila sa do obrannej pozície. Aj keď som iba poloupír, mám inštinkty lovca. On si to jasne všimol, no nič nespravil.

„Pokoj. Ja ti nechcem ublížiť,“ oznámil mi. „Som Will,“ predstavil sa a podal mi ruku. Ja som sa vyrovnala a ruku prijala.

„Bella,“ predstavila som sa. Keď som sa dotkla jeho ruky, prešla mnou zvláštna energia. Nebolo to také ako u Edwarda, ale aj toto bolo silné. Pozrela som sa mu do očí a mal ich... hnedé? Asi má kontaktné šošovky. Tak potom musí byť na ľudskej krvi. Ale prečo by bol v obchoďáku? Možno si ide vybrať nejakú obeť.

„Hm... Prepáč, že sa pýtam, ale čo tu robíš? Nejdeš si vybrať večeru, že nie?“ spýtala som sa opatrne. On sa zasmial a hneď odpovedal.

„Nie, jasné, že nie. Len som si potreboval niečo kúpiť. Iba tadeto prechádzam, ale chcel som sa tu zdržať, tak...“ Ani som ho nenechala dohovoriť.

„Poď na tú chvíľu k nám,“ povedala som pohotovo.

„Nechcem vás obťažovať. Ale smiem vedieť tvoje priezvisko?“ spýtal sa slušne.

„Ehm... Prepáč. Som Isabella Clair Hale. Bývame v Eveleth. Je to blízko. Sú tam ešte dve rodiny. Možno poznáš Carlisla Cullena,“ rozrozprávala som sa. No jemu pri Carlislovom mene svitlo. Akoby práve jeho hľadal. Čudné.

„Tak, ja by som vás všetkých rád spoznal, ak smiem. Carlisle je doktor, však? Spýtal sa so záujmom. Ja som iba nemo prikývla.

„Tak poď,“ povedala som veselo a už ho za ruku ťahala k autu. Dúfam, že sa Edward nebude hnevať. S Willom mi bolo fajn. Dokonca veľmi...

„Ahoj. Pozri, koho som stretla. Volá sa Will... ehm...“ nevedela som ako pokračovať. Pozrela som sa na neho a on pochopil.

„Som William Volturi,“ predstavil sa a ja som ztuhla. Volturi? Sakra, Bella, ty máš ale šťastie. Priviesť k nám Volturiovcov, to sa len tak niekomu nepodarí. Si šikulka! Povedala som si ironicky v duchu.

„Edward Cullen,“ predstavil sa mu neochotne Edward. Ja viem, je to Volturi, ale čo proti nemu má? Veď ho ešte nepozná.

„Tak poďme. Will, máš tu auto?“ spýtala som sa. Otočila som sa na neho a usmiala sa.

„Áno. Tak bežte a ja vás budem nasledovať,“ povedal pokojným hlasom. Videla som na ňom, že sa nad niečím zamyslel... Hm, keď bude chcieť, povie to.

Nasadla som do auta a Edward z garáže vyletel ako namydlený blesk. Nevedela som, čo to do neho vošlo. Veď máme ešte počkať Willa. No  keď som sa pozrela do spätného zrkadla, videla som, ako s nami drží krok. Hneď som si oddýchla.

Nedalo mi to a spýtala som sa.

„Edward? Prečo ideš tak rýchlo, veď sa nikam neponáhľame,“ povedala som pokojným hlasom a nesnažila sa zakryť svoju zvedavosť.

„Mám rád rýchlu jazdu. To je všetko,“ vyštekol na mňa. Popravde, aj som sa ho zľakla.

„Prepáč,“ pípla som jeho smerom. Pohľadom prebodával diaľnicu a mne nevenoval pozornosť. 

Zrazu sa upokojil a s jemným úsmevom sa na mňa otočil.

„Prepáč, ja len... no...“ nevedel to zo seba dostať.

„Myslíš Willa?“ spýtala som sa a tým mu myslím aj napovedala.

„Hm...“ povedal a na tvári vykúzlil úsmev,  no jeho oči sa nesmiali. Boli tvrdé ako kameň, takýto býva iba vo vážnych situácia. A to dnes majú byť jeho narodeniny. No to som tomu dala.

„Ehm... Edward, nevšímaj si ho. Aspoň dnes,“ prosila som a snažila som sa vyznieť presvedčivo. Oddýchol si a ja som sa zaradovala.

„Tak dobre, ale iba pre teba,“ povedal rezignovane a štipol ma do líca. Ja som na neho vylazila jazyk a ďalej sa tomu nevenovala. Sem – tam som mrkla do zrkadla, aby som sa ubezpečila, že Will ide za nami...

„Ahoj, tak ako bolo?“ spýtala sa ma Alice ihneď ako sme zastavili pred domom.

„A koho ste nám to priviedli?“ opýtala sa akonáhle uvidela Willa.

„Ahoj, volám sa William Volturi,“ predstavil sa a ja som videla, ako Alice stuhla pri jeho mene.

„Nevadí, necháme to na inokedy. Teraz tu máme jednu oslavu!“ zvýskla a už sa hnala dovnútra. Ťahala so sebou aj Edwarda. Myslím, že ho išla ešte pripraviť. Ja som zobrala za ruku Willa a išla s ním dnu.

„Ahojte. Ako ste počuli, je tu Will.  Will, toto je moja mama Rosalie, oco Emmett...“ vymenovávala som všetkých, až mi ostali iba Danielle a jej rodina. Keď sa zdravili oni, bolo to, akoby sa už poznali, ale nevedela som poriadne rozpoznať ich reakcie. Niečo akoby mi narážalo do hlavy. Bolo to nepríjemné, taký malý nátlak. Môže ma bolieť hlava? Asi áno, no neviem, spýtam sa Carlisla. No teraz je na pláne oslava. Poriadne si to užijeme a ja dúfam, že sa bude Edwardovi páčiť darček...

Oslava prebehla bez akýchkoľvek problémov. Všetci sa k sebe chovali milo a na Willa sa nepozerali opovržlivo. Dokonca aj Edward sa správal normálne. Môj darček sa mu páčil a už chcel preberať, kedy sa tam vypraví. Samozrejme, išla s ním Danielle. Vtedy ma pichlo pri srdci, no prekonala som to. Snažila som sa to prežiť. A prežila som. Spoločnosť mi robil Will a bolo mi príjemne. Pri ňom som zabúdala na všetko. Rozprávali sme sa počas celej oslavy a aj potom. Bol skvelý spoločník, vedel naslúchať a vždy ma rozosmial. Trocha mi vadilo, že nehovoril o sebe. Moc som chcela vedieť aj niečo o ňom. No vôbec sa k tomu nevyjadroval, vždy to prešiel mlčaním. Edward bol zasa stále uprostred deja, samozrejme, veď mal narodeniny, no ani raz za mnou neprišiel. Zradca! Aj som čakala, že niečo spolu vyvedieme, no neprišiel. Čo už. Asi už som znova sama. Nie, ja nie som sama, je tu Will, ktorý sa stal mojím priateľom...

Voltera (pred jedným dňom)

William Volturi

„Will! Will!“ kričal niekto naprieč Volterou. Takmer mi praskli bubienky, ak je to možné. Čo zasa chcú, veď som sa pred nedávnom vrátil z misie. Trocha pokoja neuškodí. V mojom prípade sú to večierky, každý deň, ale aj tak.

„Čo sa deje?“ spýtal som sa nevrlo prichádzajúceho Felixa. Vyzeral ako vyprahnutý kôň po kilometroch cesty. Naozaj vtipný pohľad.

„Ar – Aro ťa chce vidieť. Vraj je to súrne,“ vysúkal zo seba. Čo sa stalo? Táto veta mi stále chodila po rozume.

„Konečne si tu,“ privítal ma Aro, keď som vkročil do sály.

„Čo si želáte, pane?“ spýtal som sa slušne. Aro pokynul garde, aby odišla a to bol pre mňa signál, že ide o niečo vážne.

„William, mohol by si?“ spýtal sa Aro. Ja som pochopil a začal sa sústrediť.

Po chvíli ticha sme sa ocitli v mojej vlastnej dimenzii, alebo ako to nazvať. Proste mám taký dar. Je to niečo unikátne, pretože sa pri tom premiestnime do priestoru, kde neexistuje čas ani priestor. No nevýhodou je, že sem môžem vziať iba jednu osobu. Pokúšal som sa viac, no vždy to skončilo fiaskom. Taktiež sa tu nedá nič robiť. Iba sa vznášate v priestore. No tí v skutočnom svete to berú ako sekundy, keď sme my preč. Ak by sme tu zotrvali pár dní, pre nich by to boli nanajvýš hodiny. Je to výhodné, ak sa potrebujú vládcovia  o niečom rozhodnúť. Tentoraz je to niečo dôležité.

„A fajn. Potreboval som s tebou hovoriť, pretože sa mi Tanya a Matt dlho neozvali. Mali tu už byť. Edward má zajtra narodeniny a ja som ich nechcel zmeškať. Aj s Alice sa tu už mali ukázať. Čo im to tak dlho trvá,“ hneval sa ako malé dieťa, ktoré chce silou - mocou hračku. Jeho hračkami sa stávali talenty ako ja. Napríklad Tanya a Matt majú veľmi talentované dieťa. Síce je to len poloupír, no má veľmi užitočný dar. Dostane sa ti do hlavy a zmanipuluje ťa podľa seba. Dostane ti do hlavy presne to, čo ona chce. Už to na mňa skúsila a nebolo to nič príjemné, no nič som si z toho nepamätal. Vlastne to bolo, akoby som sa ja sám rozhodol. Keď som ju však zobral sem, nefungovalo to. Moja schopnosť je niečo ako silové pole. Cítim ho, keď sa rozťahuje a sťahuje.

„Pane, a čo potrebujete odo mňa?“ spýtal som sa zdvorilo.

„Oh, áno. Chcem, aby si tam šiel a skontroloval ich. Letenky už máš zarezervované. Prídeš presne načas. Pôjdeš za Carlislom... Niečo si vymysli. A nezapieraj, že si Volturi. No, proste zisti, čo sa tam deje,“ rozkázal a ja som na všetko kýval hlavou.

„A informácie chcem čo najskôr,“ oznámil mi. Novinka! To je jasné, že chce vedieť, ako sa jeho talenty majú.

„Áno, pane.“

Stiahol som pole a my sme sa znova objavili v sále.

„Môžeš ísť. Odlieta ti to za hodinu. Gianna ti dá všetko potrebné,“ prehovoril, keď sa usadil na tróne. A môžeme ísť za ďalším dobrodružstvom! Zvýskol som v duchu ironicky.

Ďakujem Vám za všetko a želám Nový rok plný zážitkov!

Jop, ešte niečo, máte problém s iným párom ako je E+B? :D

Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 10: