Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 1

Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 1Tak, hneď tu máte prvú kapitolu. Snáď som vás pri prológu nesklamala a bude pokračovať. Tu sa trocha porozhliadneme po novom okolí a uvidíme, koho stretneme!
Príjemné čítanie praje BlackStar.

1. kapitola

Isabella Clair Hale

Nový život nie je vždy na škodu, aj keď...

Musím znova vstávať. Och, aká je to otrava. Vôbec sa mi nechce. Lepšie mi bolo, keby som mohla ostať doma, ako posledných osem rokov. Viem, možno sa vám to zdá ako dlhá doba, ale nie je. Je to doba, za ktorú som dospela a mama sa vyrovnala s ľudskou krvou. Je to trocha zvláštne, ale vyzerám na sedemnásť rokov. Som celá zvláštna a aj moja rodina. Moji rodičia a Jasper sú totiž upíri a ja, aby toho nebolo málo, som poloupír. Znie to šialene, ale je to pravda. Moja mama, Rosalie, bola pri mojom pôrode ešte človekom, a potom ju ocko premenil. Je to ten najlepší otec, aký môže existovať. Je úplne skvelý. S ním sa na nudu ani nemôžete sťažovať. A ujo Jasper je tiež číslo. Sú to najlepší ľudia/upíri, akých si môžem priať.

Práve sme sa presťahovali do nejakého malého mestečka menom Eveleth. Jazz ho vybral, pretože je tu veľa dní v roku zamračené a môžu sa tu spokojne pohybovať. Do školy chodíme všetci. Aj rodičia. Vydávame sa súrodencov, ktorých si rodičia veľmi nevážia, to znamená, že máme peniaze a voľnosť. Ale keby vedeli, že ja som Rosaliina dcéra, tak by ich to asi dostalo. V podstate vyzerá iba o rok staršia ako ja. Je to vtipné... Ja idem do školy prvýkrát. Všetko čo viem ma naučili rodičia a Jazz. Mne to stačilo. Vedela som o všetkých bojoch, ktoré sa odohrali. Nikdy som nemala problém s učením, všetko mi to išlo, a teraz idem do školy.

No neviem, aké to bude, ale Jazz hovoril, že je tam strašná nuda. No uvidíme, ale aj tak sa mi nechce vstávať. Som síce polovičný upír, ale spať musím a je to viac ako príjemné. Môžem snívať. Hmmm...

„Bell, zlato, už by si mala vstávať!“ povedala moja mama.

Ja som sa iba teraz spamätala a zbadala, že už je najvyšší čas. Rýchlo som sa vyhrabala z postele a upaľovala do kúpeľne. Ešteže mám vlastnú. Oddýchla som si, keď som počula, že aj niekto iný si dáva rannú sprchu.

Zaliezla som do sprchy a rýchlo sa umyla. Musela som byť rýchla, inak prvý deň prídeme neskoro. Bola som síce rýchla, ale nestačilo to. Umyť zuby, učesať, obliecť, najesť... Koľko toho musím ešte spraviť? Pýtala som sa sama seba.

Zišla som dolu, upravená a prichystaná do školy. Už na mňa netrpezlivo čakali a mama mala v rukách nejaký rožok. To sa bude hodiť.

„No konečne, mysleli sme si, že si sa utopila,“ vysmieval sa mi môj vlastný otec. Ale už som si na to zvykla. Neriešila som to a išla sa usadiť do auta. Šoféroval oco, tak som sa nemohla ani poriadne najesť. Buď to bola prudká zatáčka vpravo, alebo vľavo. Stále si zo mňa robil srandu, až kým ho mama neupokojila. Keď som sa pozrela do zrkadla, myslela som, že tu niekoho zastrelím, aj keď by to nebolo nič platné. Mala som maslo aj za ušami, a to myslím vážne. Trocha som sa poutierala a vystúpila z auta. Myslím, že teraz by bolo počuť aj dýchanie mravca, ako tu bolo ticho. No to nevideli nikoho nového? Hm, asi nie, podľa ich chovania. No nič. Mama a oco sa chytili za ruky a už kráčali do riaditeľne. Ja som sa za nimi rozbehla a stihla som ešte zachytiť Jazza. Asi by som si utrhla ruku, ak by ma nezaregistroval. Dobehli sme k nim a mama sa na mňa cez rameno povzbudzujúco usmiala. Aj som to trochu potrebovala. Cítiť pohľady všetkých tých ľudí. Nič príjemné, poviem vám. Už doma sme si nacvičili za koho sa budeme vydávať a musela som ich oslovovať menami. Samozrejme, akoby to dopadlo, keby som cez celú školu zavolala „Tatí!“ a otočil by sa Emmett a hneď ku mne pribehol. No to by nebolo zrovna najlepšie. Takže ja som Emmettova mladšia sestra a Rosalie a Jazza adoptovali, keď som bola ešte malá. Rodičom nevadí, že sú Emm a Rose spolu.

Zrazu som narazila na niečo tvrdé. Myslela som, že som sa rozpľasla na stene, ale bol to oco. Nevedela som, čo sa deje a pozrela sa na Jazza. Ten mi vždy všetko povie. No ten bol rovnako strnulý ako moji rodičia. Začínala som sa báť, keď mi do nosa prišla lahodná vôňa levandule a frézii. Hneď som si uvedomila, že to sú upíri, no čo sa stresovať, veď sú medzi ľuďmi, tak musia byť vegetariáni.. neviem, čo je na tom. Pokrčila som ramenami a šla ďalej.

„Ty si to necítila?“ spýtala sa ma mama a potiahla ma za rameno.

„Ehm,“ pokývala som hlavou na znak, že hej, „No prečo by ste si mali robiť vrásky,“ zašklebila som sa na nich, „veď sú medzi ľuďmi a to znamená, že musia byť vegetariáni. Tak aspoň môžeme spoznať niekoho nového. No nie?“ skúmavo som sa na nich pozrela. Vyzerali ako sochy. „Ale, no tak. Veď o nič nejde. Možno budeme priatelia, čo vy viete,“ pokrčila som ramenami a vydala sa ďalej. Ihneď ma dobehli a prvý sa spamätal oco.

„Belli, vieš, že máš pravdu. Možno nakoniec nájdem niekoho, kto bude ochotný a hlavne zdatný si so mnou dať páku,“ premýšľal môj úžasný ocko.

„Ok. Budem uzatvárať stávky, kto vyhrá,“ podala som si s ním ruku a mama naňho hodila pohľad typu „Tak toto si nemusel!“ .

On sa iba na ospravedlnenie usmial a pritiahol si ju, aby ju mohol pobozkať. Rýchlo som sa – po boku s Jazzom – vydala do riaditeľne.

 

„Dobrý deň, volám sa Isabella Hale a aj so súrodencami dnes máme nastúpiť,“ povedala som milo vyzerajúcej staršej pani.

„Och, áno. A kde sú ostatní?“ spýtala sa neisto.

„Hneď prídu, len niečo ešte preberali,“ povedala som s úsmevom a ona už to nechala tak. Po chvíli sa objavili. Mama sa upravovala a oco sa usmieval na všetky strany. Hm... čo zasa vyvádzali.

„Tak, rodičia volali a máte to podpísať za nich. Vadiť to nebude. Tu mi vyplňte nejaké papiere a...“ začala sa prehrabávať v nejakej kope papierov, „tu sú vaše rozvrhy. Emmett, Rosalie a Jasper budú chodiť do tretieho ročníka a vy, slečna, do prvého,“ povedala podávajúc mi papiere. Zobrala som ich a vyplnila. Boli to iba nejaké formuláre, nič viac. Všetko som jej podala a ona nám popriala úspešný študijný rok.

 

Rodičia moc nesúhlasili, že by som mala sama chodiť do ročníka, ale nakoniec som ich presvedčila. Moc by im asi neverili, že Jazz má iba sedemnásť.

Poslušne som sa odporúčala do triedy, ktorú som našla ľahko. Už za tú cestu som mala niekoľko pozvaní na rande. Ešte som nevedela, čo robiť, tak som sa ich snažila jemne odkopnúť. Moc mi to nevychádzalo, ale potom som si ich prestala všímať.

Konečne som prišla do triedy, kde už bolo plno. Zostala som stáť medzi zárubňami a pozorovala ten chaos v triede. No páčilo sa mi to. Prebral ma až príchod učiteľa.

„Ehm... Slečna, vy ste asi tá nová, tak, prosím, poďte dovnútra. A myslím, že vám mám podpísať papiere,“ povedal priškrteným hlasom. Nevedela som o čo ide, tak som to nechala tak.

„Sadnite si k...“ začal premýšľať, no jediné voľné miesto bolo vedľa veľmi pekného chlapca, „oh, áno, vedľa pána Cullena,“ povedal napokon.

Ja som si zobrala veci a išla sa posadiť. Po ceste som počula zapískanie, a to mi nahrnulo krv do tváre. Určite som teraz červená ako paprika. Možno aj horšie. Chcela som sa predstaviť, no on ma predbehol.

„Ahoj, volám sa Edward Cullen,“ povedal a s úsmevom mi podal mi ruku. Jeho ruku som prijala a tiež som sa usmiala. Keď sa stretli naše ruky prešiel mnou zvláštny pocit.

„Ahoj, volám sa Bella Hale,“ predstavila som sa stručne. Bol veľmi milý a priateľský na to, že je poloupír. Všimla som si to hneď. On musel tiež...

 

Celý deň ubehol celkom rýchlo. Spoznala som ešte jeho sestru, ktorá mi hneď prirástla k srdcu. A nielen mne. Zdá sa, že tu bude nový pár. To som zvedavá. Alice, Edwardova sestra, nás pozvala na... Večeru? Vlastne iba ja a Edward budeme jesť.

Domov sme sa dostali rýchlo, vďaka ocovi. Je to blázon.

Hneď ako sme vstúpili, sa mama zastavila a otočila sa na nás s vážnym výrazom. Tak toto nebude dobré - pomyslela som si.

„Musíme sa porozprávať,“ povedala vážnym hlasom.

 


 

Stále ste ochotní to čítať?



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 1:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!