Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bojovnica proti upírom Prológ + 1. kapitola

24.10.2013 (20:15) • • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1222×

On bol ten posledný, ktorému chcela ublížiť. Ale vedela, že on je už čisté zlo. Pri nohách jej ležala jej najväčšia láska a ona sa nevedela rozhodnúť. Telo jej ovial studený nočný vzduch a muž ležiaci pri jej nohách sa začal prebúdzať. Už to nebol on... ten, ktorého milovala. Bolo to monštrum, čo sa z neho stalo.    

                                                                 1. kapitola

Zobudila som sa v objatí mojej lásky, spal a usmieval sa, aký bol krásny, keď sa usmieval. Povzdychla som si a potichu som išla do kuchyne. Začala som robiť raňajky. Rozbila som škrupinu vajíčka a nechala ju spadnúť na panvicu, kde už bola nakrájaná slaninka. Domom pomaly začala rozvoniavať a môj priateľ so širokým úsmevom pribehol do kuchyne. Pomaly sa ku mne priblížil a omotal mi ruky okolo bruška, kde bolo naše malé „dielo lásky“.

 „Asi by som mal konečne vstávať skôr než ty, raňajky ti predsa mám robiť ja!“ pohoršoval sa nad sebou.

Ja som sa len smiala nad predstavou, ako by to dopadlo.  

„Ale, láska, ja ešte nechcem prerábať kuchyňu,“ smiala som sa a on mi dal letmú pusu na líčko.

 „Nechceš?“ zasmial sa šibalsky.  „Ale podľa mňa by malá rekonštrukcia nezaškodila!“ povedal celkom vážne a ja som sa pomaly poobzerala po celej kuchyni. Položila som pred neho raňajky, samozrejme som si zobrala vidličku a kradla mu z taniera.

So smiechom som spustila:  „No, keď tak na ňu pozerám, máš aj pravdu! Pec nie je zlá. Ale mne nevyhovujúca! Predsa, vieš teraz sú aj pece, pri ktorých sa nemusím zohýbať, teraz to nie je až taký problém, ale neskôr už bude. Ver mi! A ani dres nie je nič moc a....“ skôr ako som to dopovedala, ma objal a zmocnil sa mojich pier. Aj napriek mojím malým námietkam ma nepustil a bozkával ma ďalej. Po chvíľke sa odtiahol a uškrnul sa.

 „Nemysli si, že sa z toho vyzuješ, Nikolas Mayer-Carlton!“ zavelila som so smiechom. „Láska, ja si to nemyslím, ja to viem!“ uškrnul sa a už utekal z domu za chalanmi ku Gregorovcom.

Ja som to taktiež vedela. Vždy ma dostal do kolien, keď sa usmial jeho krásnym úsmevom, jediné na čo som sa mohla spoľahnúť bolo, že keď zavolám mamu, tak sa z toho len tak nevyvlečie. Len čo som dojedla, som jej zavolala:  „Ahoj, mami, Klaus povedal, že by bolo dobré prerobiť kuchyňu, ale teraz sa z toho vyvlieka!“ povedala som mierne rozhorčene, aby som mamu presvedčila:  „Mami, ja neviem ako ho mám presvedčiť, veď vieš, že mu vždy odpustím, neporadíš mi?“ hneď ako som to povedala, ma mama vyhrešila, že ja sa nemôžem hádať, preto príde ona a ona si to už z ním vydiskutuje.

Potom sme sa rozlúčili a ja som sa usmievala od ucha k uchu.  „Láska, teraz sa z toho nevyvlečieš,“ smiala som sa ďalej. Keď sa Nik vrátil, nič som nepovedala, len som sa na neho usmievala.

 „Čo sa deje, ten tvoj úsmev nebude len tak, čo si vyparatila!“

Zasmiala som sa a odpovedala:  „Prečo by som niečo mala vyparatiť?“ povedala som a usmiala som sa ešte viac. Nikovi sa to nezdalo, ale nechal to tak. O hodinku sme viedli moju mamu do kuchyne a ona si stále niečo spletala popod nos.

Keď sa konečne otočila, mala pohľad bohyne pomsty:  „Nikolas Mayer-Carlton!“ zakričala na môjho priateľa. „Ako si to predstavuješ!“ zakričala ešte hlasnejšie, ja som sa len smiala a môj priateľ sa mi schovával za chrbtom.

Keď konečne vykukol, mal na tvári ten známy ustrašený výraz.  „Nový dres, pec, závesy, stôl, stoličky aj koberec,“ oznámil Klaus a teraz sa už usmieval.

Mama na neho škaredo zagánila a odfúkla si:  „Asi tu zostanem dlhšie, aby to tu bolo perfektné.“

Pribehla som k mame a objala ju. Ani nie za týždeň vyzerala kuchyňa ako z dákeho módneho časopisu. Klaus si zavolal na pomoc aj Gregorovcov, takže to stihli za necelý týžden. Kedykoľvek som prišla pomôcť do kuchyne, niektorý z nich ma ohriakol, aby som nenosila nič ťažké, nenaťahovala sa alebo nebola škodoradostná, keď si nešťastne buchli kladivom po prstoch. Raz aj vybuchli od hnevu, hneď ma vyhodili z kuchyne, že ich nepočúvam a namáham sa. Podľa mňa to bola nespravodlivosť, proste som im tam zavadzala a nechceli mi povedať, že som tučná, presne tak to bolo.

Autor: , v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bojovnica proti upírom Prológ + 1. kapitola: