Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bloody sisters - 7. kapitola

29.04.2010 (08:00) • Nessy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 895×

Nový zákon

Na druhý deň si dal Aro nastúpiť úplne celú gardu. Od kedy som sem prišla sa to ešte nestalo. Dokonca ani pri “hostinách“ sa nestávalo, že sa zhromaždili úplne všetci.

Keďže naším vodcom záležalo na tom aby sme do gardy vstúpili sami, nechávali nám aj náležitú voľnosť a mohli sme sa pohybovať kde sa nám zachcelo aj mimo pevnosti.

Cestou do hlavnej siene ma sprevádzali Jane a Alec. Od včera sa odo mňa ani nepohli. Keď som im vysvetlila môj plán a objasnila svoju nešťastnú minulosť, súhlasili s tým, že mi pomôžu. Najviac ma prekvapili slová Aleca.

„Každú krivdu je treba potrestať.“

Čakala by som takéto slová od Jane, ale od neho určite nie.

Keď sme vošli do sály, bola tam asi polovica upírov, ktorí tu žili. Usadili sme sa a očakávali príchod ostatných.

Nevedela som nájsť Demetriho. Vlastne už od včera som ho nevidela a nemala som poňatia kde sa nachádza. Pohľad som zastavila na našej svätej trojici, ktorá bola ako obyčajne usadená na zlatom obsypaných kráľovských kreslách z viktoriánskeho obdobia. Takmer vôbec z nich nevstávali. Všetci traja sa na mňa uprene dívali a držali sa za ruky. Zjavne Arovi sprostredkovávali svoje myšlienky.

Mierne som uklonila hlavu na znak úcty a bojovne vystrčila bradu. Na tomto neobvyklom zhromaždení teda išlo o mňa. Pohár trpezlivosti im pretiekol a teraz sa bude rozhodovať o mojej vine alebo nevine.

Možno preto som tu ešte nezazrela Demetriho. On bol asi jediný ochotný ma brániť. Bola som dobrá milenka. Tá najlepšia a najkrajšia. Ešte som nestretla krajšiu, ako som bola ja.

Vedľa mňa sa ozval krásny nevinný detský smiech. Jane s Alecom sa na niečom zabávali a pripomenuli mi tým, že predsa tu ešte ostal niekto, kto mi môže pomôcť z najhoršieho von. Pre istotu som si to musela overiť.

„Verní až do smrti?“ opýtala som sa prosto.

Zvonivý hlások utíchol a na tvárach oboch detí sa objavili náznaky premýšľania. Prvá odvetila Jane.

„Navždy. Aj po smrti.“ Alec tiež prikývol. Získala som najsilnejších spojencov akých som mohla.

Moja smrť si bude musieť počkať, pretože s týmito nesmrteľnými deťmi ma nikto tak jednoducho nedostane.

Od tej chvíle sa z Jane a Aleca stali deti bez najmenšej štipky súcitu, či poľutovania. Vychovala som z nich dve absolútne spoľahlivé monštrá. Od tejto chvíle boli pre celý okolitý svet neprístupní. Zverovali sa už iba mne a sebe navzájom.

Do sály vošiel Demetri a boli sme kompletní. Zaujal svoje miesto a veľké konanie sa začalo.

Ako obvykle prvý prehovoril Aro.

„Som rád, že sme sa tu takto zišli,“ konanie otvoril otrepanými hlúpymi rečami. Rád ostatných naťahoval.

„Posledné takéto zhromaždenie,“ povedal a postavil sa zo stoličky, čo nerobieval takmer vôbec nikdy. Všetci traja naozaj vyzerali akoby k tým stoličkám boli nejakým zvláštnym lepidlom prilepení.

„... sa uskutočnilo, ak ma pamäť neklame, už pred dobrými tridsiatimi rokmi. Vtedy sa to týkalo nášho základného pravidla a ani dnes to nebude inak.“

Netušila som prečo sa konalo posledné veľké zhromaždenie, no ak sa mi z tohto podarí dostať živá, určite si osviežim pamäť o zopár historických údajov.

„Za posledných pár dní sme tu mali hneď niekoľko incidentov, ktoré v prípade menšej spôsobilosti mohli dopadnúť naozaj zle,“ po týchto slovách veľavýznamne uprel svoj zrak na mňa.

„Tým, že sa pridáte k nám, znamená to,“ dramatická pauza, „že sme ochotní vám vo vštkom pomôcť a vyhovieť výmenou za vašu stopercentnú vernosť, čo ale neznamená, že ak sa raz niekto pridá k Volturiovcom už nikdy nebude môcť patriť niekam inam.“

Začala som sa nudiť. Tieto rečičky ma nebavili. Bolo to len hlúpe zabíjanie času.

„Ja a moji dvaja bratia sme povinní svojich vlastných chrániť, no samozrejme patrí k tomu aj to, že ich musíme občas kontrolovať. Po týchto čerstvých incidentoch, ktoré boli spôsobené tuto našou najkrajšou sestrou Heidi som mal tú česť nazrieť do jej mysle. A práve to ma znepokojilo.“

Zaznamenala som nepatrný pohyb za svojim chrbtom. Dvojčatá pochopili, kam bola mierená moja otázka pred zasadaním a pre istotu boli v strehu.

Aro pokračoval a prechádzal sa popritom popred tróny najvyšších.

„Jej myseľ, dovolím si použiť opovážlivé slovo, je priam zamorená pomstou. Pre tých, ktorí nie sú zasvätení do tohto príbehu, ponúkam skrátenú verziu. Heidi bola ako novorodenec odvrhnutá vlastnou rodinou a prednedávnom sa dozvedela od ženy, ktorá ju zachránila pred smrťou, nové informácie, ktoré vyústili vo dve veci. Prvá bola neuhasiteľná chuť po pomste a tá druhá viedla k tomu, že Heidi spáchala niekoľkonásobnú vraždu v našom meste.“ Teraz sa všetky oči upreli na mňa. Bojovne som vystrčila bradu, aby si všetci uvedomili, že sa ich nebojím a uvelebila sa ešte viac v kresle, aby videli kto za mnou stojí a že na to nie som sama.

„Keďže žiadny z našich zákonov nehovorí, že to čo urobila je trestné, zhodli sme sa, že treba uzákoniť nové nariadenie.“ Všetky uši v miestnosti sa ešte viac napli a vzrušene očakávali, čo bude nasledovať.

„Od dnešného dňa, je prísny zákaz usmrtiť za účelom kŕmenia sa akúkoľvek osobu vo Voltere. Na hostinu sa potrava bude dovážať z iných kútov sveta. Heidi, najbližšie kŕmenie bude v sobotu o dva týždne. Ešte dnes odchádzaš na cestu, aby si to stihla. Snaž sa čo najviac si rozšíriť obzory,“ zakončil svoje kázanie provokačným úsmevom.

„Môžete ísť,“ mávol rukou a v sekunde v miestnosti ostalo len sedem upírov. Trojica na trónoch, ja s mojimi dvoma novými strážcami a Demetri.

Autor: Nessy, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bloody sisters - 7. kapitola: