Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bloody sisters - 2. kapitola

18.01.2010 (07:30) • Nessy • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 831×

Nový začiatok

„Heidi máš šťastie, že to bola iba naša recepčná,“ zachichotal sa Aro. Mal dobrú náladu a to mi hralo d kariet.

„Ešte sa nám to nestalo len tak z ničoho nič. Veď sme ju prijali len minulý týždeň. To si ešte ani nebola jednou z nás. Vieš že ťa obdivovala? Ale bolo to veľmi milé predstavenie., to sa musí uznať."

Hlad. To bolo najťažšie na celom upírskom živote. Bolo potrebné ho ovládať na toľko, aby sme nezačali loviť na verejnosti a nedošlo tým k odhaleniu.

Po mojom nečakanom útoku na našu ľudskú recepčnú, mi pravidlá vysvetlili ešte raz aj keď som ich poznala. Aro mi pre istotu skontroloval myseľ, či sa nechystám ubziknúť alebo ich nejako zradiť.

Ale, samozrejme, som sa nechystala. Prišla som od rodičov taká vyhladovaná, že prvé po čom som skočila bola Valerie. Vôbec mi jej nebolo ľúto a ani najmenej ma nezaujímalo, že som sa jej páčila. Dosť sme sa podobali. A nikto už viac nebude krajší ako ja. Na tom si budem zakladať, nech mám aspoň v tomto prvenstvo.

Demetri mi vysvetlil ako to chodí s ich darmi. Niekto má vyššiu silu a niekto nie. Jeho darom bolo stopovanie. To som potrebovala.

Aro mi vedel prečítať každú myšlienku, ktorá mi kedy plávala v hlave.

Dnes tam nezazrel žiadnu vzburu, ale môj plán mu neunikol.

„Zaujímavé, pôsobivé,...“ rozplýval sa nad mojou minulosťou. „Prečo si o to nepožiadala nás všetkých? Myslím, že by ti viacerí radi pomohli.“

V tom čase bolo v našom klane sedem upírov a traja najvyšší s manželkami. Chelsea, Afton, Corin, Demetri, ja, Felix, Renata a Santiago sme boli garda. Aro, Caius, Marcus, Sulpicia a Athenodora tí všetci mali väčšie práva lebo nás viedli.

Najmä Aro. Dal sa považovať za nášho bossa.

Ale späť k Arovej otázke.

„Je to len môj osobný konflikt. Nepotrebujem do toho zaťahovať ostatných,“ to bola skutočná pravda.

„Samozrejme, len v miere zákonov,“ uškrnul sa, „Ale videl som, že Demetriho si do toho namočiť chcela.“

„Áno,“ krátko a úsečne, nemala som v úmysle sa niekomu spovedať a už vôbec nie niekomu kto aj tak videl čo chcem urobiť.

„Dobre. Prajem veľa šťastia. A žiadam aby si ma informovala ako sa to bude vyvíjať. Som nekonečne zvedavý,“ zasmial sa svojim typickým zvučným smiechom.

Na Ara sa dalo ľahko zvyknúť ak mal dobrú náladu.

Opustila som hlavnú sálu a zamierila do svojej izby. Cestou som prešla vstupnou halou. Renata tam niečo vysvetľovala nejakej mladej blondínke. Ľudská žena. Pravdepodobne ďalšia recepčná.

Prečo si stále vyberajú niekoho tak krásneho. Pravdepodobne ju zase vysajem. Nedovolím tu žiadnu konkurentku. A aj túto myšlienku raz Aro objaví.

Dúfala som, že čo najskôr, aby vyberali iné typy dievčat.

Ich prvá ľudská zamestnankyňa bola Renata. Preto má túto vec aj na starosti ona. Aj celé to zbieranie ľudí na hostinu.

Renata mala hnedé gaštanové vlasy. Tak prečo potom vyberá vždy blondíny?

Celý tento systém však bol dobre vymyslený.

Prešla som popri nich a zamierila na druhé poschodie. V izbe bolo prázdno. Demetri mal zrejme úplne iné povinnosti inak by ma tu bol čakal. Keď ma Aro volal bol tu so mnou.

Zrejme ho niekam zavolali.

Nemala som chuť tu byť sama a len tak nečinne čakať. Zišla som teda znova dolu. Všetko bolo prázdne. Obzerala som si obrazy a sochy stojace na chodbách. Všetky som ich už mala hlboko vryté do pamäte.

Prešla som sa celým hradom, no nikde som nikoho nevidela.

Moje uši odrazu začuli strašný rev. Znelo to ako výkrik obete, ktorou sa niekto kŕmil. Žeby niekto nevydržal a ochutnal tú novú? Hostina mala byť až v sobotu a dnes bol štvrtok a novorodená som tu bola len ja.

Výkrik sa ozval znova a potom akoby niekto sekol a zase bolo ticho. Pustila som sa za tým zvláštnym zvukom. Došla som naspäť do hlavnej siene kde ma pred chvíľou vypočúval Aro.

Boli tu všetci. Ako prvý ma zaujal Corin ležiaci v strede miestnosti a s prázdnym pohľadom upretým nevedno kam. Hneď som pochopila prečo takto vyzerá.

Zomlelo sa to veľmi rýchlo. Najprv som v celom tele pocítila ukrutnú bolesť, asi takú akú som zažívala pri premene. Trvala krátko hneď na to ma opustili všetky zmysly a posledné čo som počula bola “Ju nie!“ a hneď na to dvojité zborové “Ups“.

Moje oči znova začali fungovať a vrátil sa mi aj cit do celého tela. Zistila som, že ležím na zemi a hľadím na strop. Vedľa mňa sa skláňal Demetri a staval ma na nohy.

Nič som nechápala. Orientácia sa mi hneď vrátila a najprv som zaregistroval skúmavý pohľad trojice najvyšších a potom dve neznáme osoby stojace neďaleko nich. Za nimi v strehu stála takmer celá garda. Aj Corin už bol na nohách a sledoval ma.

„Čo to bolo?“ otázku som nasmerovala na Demetriho, ale odpovedal mi Caius.

„Afton a Chelsea našli a zverbovali naše dva nové prírastky. Práve sme skúmali ich sily.“

Pokračoval Demetri, ktorý ma ochranne držal za pás, akoby tým chcel ukázať, že to peklo viac na mne skúšať nedovolí.

„Zoznám sa toto sú Jane a Alec. Dvojčatá. Nechtiac na teba použili svoju moc.“

„Ospravedlňujeme sa madam,“ zaznel zvučný hlboký hlas nového chlapca, ktorý chytil svoju sestru za ramená, aby tým dokázal, že sa ospravedlňuje za obidvoch.

Mohli mať tak pätnásť alebo menej. Na ich anjelských tváričkách žiarili rubínové oči. Dievča bolo veľmi pekné, samozrejme k môjmu šťastiu, blondínka.

„Toto je Heidi,“ niekto sa rozhodol, že ma predstaví. Aro.

„Je čerstvo novorodená, premenená len pred pár dňami.“

Napla som sa od hnevu a Demetri si ma tuhšie pritiahol k sebe, aby som neurobila niečo čo by som mohla ľutovať.

Neznášala som keď ma niekto podceňoval a z Arových slov bolo jasne cítiť upozornenie: pozor ešte sa nevie ovládať.

S dvojčatami to však nič nerobilo. „Takže si budeme rozumieť,“ usmiala sa Jane. Prekvapil ma srdečný tón v jej hlase. Takže aj oni sú novorodení. Pozrela som sa na situáciu z iného uhla.

Budeme si rozumieť! A možno im budem aj náhradnou matkou. Veď sú to len deti. A potom mi istotne pomôžu.

Na pár rokov som svoj plán pomstiť sa svojim biologickým rodičom uložila do zamknutej škatuľky.

Autor: Nessy, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bloody sisters - 2. kapitola: