Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bells, si doma? 9 - Stratená sesternica

29.11.2010 (07:30) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1848×

Edward:

Nevedel som, či sa mám smiať a či plakať. Som otec... V to som už nikdy nedúfal a viac-menej som sa zmieril s tým, že sa to už nikdy nestane a teraz... nemal som slov. Bella pozorne sledovala moju tvár a vedel som, že vníma každý pocit, čo mi prebleskol v očiach. Preto som sa usmial a podišiel k nej. Chytil som ju za ruku, ktorá sa jej z nejakého dôvodu triasla. Začal som jej robiť palcom upokojujúce krúžky po chrbte ruky a pozrel na Carlisla. Ten rýchlo povedal:
„Nechám vás dvoch radšej samých, musím si ísť vybaviť nejaké veci...“ A bol preč. Od Belly som čakal niečo iné, ale ona sa na mňa len pozerala a z oka jej vykĺzla zradná slza. Za ňou sa vybrala ďalšia, ďalšia a ďalšia. Celé more sĺz. Nakoniec ma to prestalo baviť a opýtal som sa jej:
„Prečo plačeš? Však by si sa mala smiať a veseliť, si tehotná!“ Fakt som to nechápal.

„Edward,“ vzlykla a pomedzi slzy sa usmiala, „to sú slzy šťastia!“

„Jáj, no na muža sa môžeš na stopro spoľahnúť, že odhadne tvoju náladu!“ spravil som si z toho srandu. Usmiala sa a cez pery jej vykĺzli tie ľúbezné slová, ktoré tak rád počúvam: „Milujem ťa!“

„Aj ja teba, láska, len sa teraz šetri. Musíš oddychovať.“ Usmial som sa a znova ju vzal do náručia a odviezol domov.

Tam som ju uložil do postele, opýtal sa jej, či nechce trochu krvi a keď povedala, že nie, vraj chce len oddychovať, tak som zišiel dole a nechal ju tak, nech pozerá telku a podobne. Veď keby chcela, tak zavolá.

Išiel som si prečítať tú poštu, čo mi ju podala, keď sme odchádzali. Sadol som si na gauč so šálkou krvi, ktorú sme mali doma pre každý prípad a pozeral. Banka, banka, vodárne, elektrika, banka, banka, Samantha Westová. So záujmom som sa pozeral na obyčajnú obálku. Išiel som si do kancelárie po otvárací nožík aj keď som tú obálku mohol otvoriť prstami, ale chcel som to oddialiť. Spomenul som si na tie slová, čo mi povedala.

„To si ešte odpykáš!“ Takto nejako to znelo. Pomaly som rezal a otváral obálku. Boli v nej dva listy. Zobral som ten prvý a čítal.

Drahý Edward,

iste si pamätáš, ako si ma minule vyhodil zo svojho pozemku a čo som ti povedala. Mám však pre teba novinku. Nemal si na to právo, lebo sme rodina. Ten vzťah, čo si povedal, že ku mne cítiš bol pravdivý, ibaže nie som tvoja sestra, ale sesternica. Mimochodom doteraz sa smejem nad tým, ako si neprišiel na to, čo som. Som poloupírka, Edward. Preto tak dlho žijem a preto môžem byť tvoja sesternica. Môjmu známemu, ktorý vie, čo som, som dala urobiť testy DNA, ktoré prikladám v tomto liste. Zaujíma ťa skade som mohla mať tvoju DNA? Predsa tvoje spermie. Edward, vravela som, že sa ti pomstím a je to tu. Vieš, že v USA je nedovolené mať pomer s rodinou? Že sa za to ide do basy? Iste vieš, čo chcem urobiť. Áno, Edward, zažalujem ťa za rodinné znásilnenie.

Pozeral som na to ako puk. Nechápal som. Rýchlo som otvoril ten list a bolo to tam, čierne na bielom. Som skutočne pokrvný bratranec Samanthy. Ako som mohol nevedieť, že je poloupírka? Pach krvi pravdepodobne prebili mentolky a voňavka, ale ostatné príznaky? Bola krásna, ale nie nejako nezvyčajne. Práve naopak. Úplne všedná krása. Nahnevane som oba listy pokrčil a hodil ich do koša. Potom sa prechádzal po izbe ako lev v klietke. Vzápätí som chytil mobil a zavolal Carlislovi. Rýchlo som vyzvedal:

„Mal si nejakého súrodenca?“

„Áno, sestru. Prečo?“ Carlisle hovoril pokojným hlasom, ako vždy. Ale na tejto situácii nebolo nič pokojné.

„Mala tá tvoja sestra deti?“ Neúprosne som vyzvedal ďalej.

„Mala štyri deti. Dve dcéry a dvoch chlapcov.“

„Vieš o nich niečo zaujímavé?“ Začínal som sa báť.

„Prvá dcéra, Anabell, vychodila vysokú školu a potom si zobrala za manžela upíra menom Frederick. Porodila mu dve deti a potom ju premenil na upírku. Chlapci, Mike a Lionel, majú manželky a deti, všetko to sú ľudia, ktorí o existencii upírov nemajú ani najmenšiu potuchu. Posledné dievča, Samantha, pred rokmi zmizla a nemáme o nej žiadne správy. Prečo to chceš vedieť?“

„Viem o tej Samanthe, čo je horšie, už si sa s ňou aj stretol. Objavil som svoju sesternicu a tvoju neter, je to tá Samantha, čo som s ňou bol zasnúbený a spal som s ňou.“

V telefóne bolo dlho ticho. Možno aj hodinku či dve. Medzitým som dopil šálku krvi a šiel si po ďalšiu, následne som si rozpozeral nejakú telenovelu, keď sa Carlisle znova ozval.

„Myslíš to vážne, Edward?“

„Myslím. Poslala mi list aj testy DNA.“

„Nemôže to byť sfalšované?“

„Nie, párkrát som si to pozorne prezrel a nič.“

„Čo tam ešte napísala?“

„Budeme mať problémy, Carlisle. Vzhľadom na to, že prišla na to, že sme rodina a na viac je poloupírka, takže so súdom má za tých 50 rokov iste nejaké skúsenosti. Povedala, že ma dá na súd za rodinné znásilnenie.“ Počul som, ako Carlisle zalapal po dychu do telefónu. Na to rozhodne vyhlásil tónom, akému sa neodporuje:

„Musíme ju vyhľadať a porozprávať sa s ňou!“

-----------------------------------------------------------------------------------------

Minule ste to zvládli :)... Dáte aj teraz 10 komentíkov? :)

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bells, si doma? 9 - Stratená sesternica: