Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella Sakuba - 2. kapitola

13.04.2014 (18:45) • MackenzieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1380×

2. kapitola

„Sever proti juhu“

Takže, asi pochopíte, že keď som sa proti nim rozbehla, ani sa nepohli, čo vlastne aj dávalo zmysel. Veď, kto iný okrem mňa by zabudol na to, že pred otvorením dverí musím stlačiť kľučku. A tak bolo celkom logické, že som sa od nich iba odrazila a pristála som na podlahe. A aby toho nebolo málo, ten upír sa zobudil!

Vyskočil na nohy a vyreral naozaj naštvane. Už by sa aj proti mne rozbehol, keby sa pred neho nepostavil iný upír. Do tváre som mu nevidela, keďže ku mne stál chrbtom, ale zdál sa mi známy. Položil tomu naštvatému upírovi ruku na plece a ten sa akoby zázrakom ukľudnil.

„Jasper, predsa nebudeš Felixovi brániť v jedle!“ vykríkol jeden z kráľov. Zdalo sa, že aj cez menší zmätok, ktorý sa mi podarilo vyvolať, on sa už stihol najesť. Mal blond vlasy, a ako ostatní upíry, chladné červené oči. Až teraz sa mi podarilo neznámeho identifikovať.

„Jasper Whitlock?“ bola som naozaj prekvapená.  

S Jasperom som sa zoznámila počas občianskej vojny „sever proti juhu“, ktorá vypukla v roku 1861. Jasper bol vo vojne od začiatku a ja som do armády nastúpila o rok neskôr. Bola to doba, keď som o svojom prekliatí ešte veľa nevedela. Všetko sa pre mňa, vtedy ako pätnásť ročnú, zmenilo a ja som potrebovala zmenu tiež. Utiekla som z domova, ktorý pre mňa toľké roky predstavoval útočisko a ako anonymný informátor som napomáhala priebehu vojny. Po pár týždňoch však moja identita bola odhalená a ja som vedela priveľa informácií, takže nemali na výber. Museli ma buď zobrať so sebou, alebo ma na mieste zabiť. Mala som šťastie, lebo Jasper sa u svojho veliteľa za mňa prihovoril. Pripadla som mu na starosť a  pokračovala som vo svojej práci informátora, tentoraz ale vo vnútorných kruhoch. Ako žena som vyzerala bezbranne, čo sa zo začiatku nikomu z týmu nepáčilo, ale rýchlo pochopili výhody. Párkrát ma poslali na nepriateľovo územie, ale správy o tom, že v našom týme je aj žena sa rýchlo rozšírili.

Potom som už bojovala po ich boku a akokoľvek neuveriteľne by sa to mohlo zdať, začali ma akceptovať aj ako právoplatného člena týmu.

S Jasperom to ale trvalo najdlhšie. V tej dobe to bol ešte iba obyčajný, arogantný a mladý chalan. Už za ľudského života bol v boji naozaj dobrý, a preto sa nedalo čudovať, že bol majorom. A práve preto to s ním bolo na nevydržanie.

Dlhý čas sme sa iba obchádzali a potom jedného dňa zmizol. V tej dobe som bola v armáde prvým rokom. Ani nie o mesiac sme sa dostali k plánom našich nepriateľov a boli sme pripravení ich využiť.

Deň pred útokom sa Jasper vrátil, a už z pohľadu na neho som spoznala, že to nie je dobré. Jeho oblečenie bolo roztrhané a jeho oči krvavo červené. Bol to deň, keď som spoznala, čo je to skutočný strach. A jediné, čoho som sa bála bol on. Zabil všetkých z týmu, ku ktorému mal ešte nedávno lojalitu a bol by zabil aj mňa, keby sa neobjavila moja skrytá podstata. Takmer od malička som vedela, že som sakuba (Succubus- je to však môj z časti vymyslený a z časti inšpirovaný druh sakuby. Neplatia pre neho rovnaké pravidlá, ako pre mytologické postavy), ale nikdy som tomu úplne nerozumela a moja podstata nebola prejavená. To sa však pri mojom strachu a panike prejavilo. Zabránila som jeho útoku na moju osobu, ale ostatných som už zachrániť nezvládla. Ako sakuba som nebola najsilnejšia, ale zmeny môjho tela začali okamžite. Zlepšil sa mi čuch a zrak. Zrýchlili sa mi reflexi a aj vôňa mojej krvi sa zmenila. Nestala sa menej príťažlivou, ale neznámou áno. Podarilo sa mi prežiť a zároveň sa moje stárnutie zastavilo na sklonku šestnásteho a sedemnásteho roku môjho života.

Rok 1863 sa stal rokom veľkých zmien. Pre Jaspera to bola zmena radikálna- stal sa z neho nesmrtelný, vždy po krvi túžiaci upír. Medzi ľuďmi už naďalej nemohol nájsť svoje miesto.

Pre mňa to bola zmena očakávaná- moje telo sa zmenilo na niečo nesmrteľné, aj keď moja duša bola sakubou už predtým. Od toho roku už ani jeden znás nevedel naplniť naše potreby. Jeho potrebou bola krv, zatiaľ čo mojou bol kontakt s človenkom. Aspoň si to teda myslím. Pretože, aj keď od tej udalosti uplynulo už cez sto rokov, stále som nepochopila moju pravú podstatu. Jasper tej noci odolal snahe vysať ma a tak sme tú noc nejako prečkali.

V tom čase som ešte netušila, čo je za stvrorenie, ale potreba držať sa od neho ďalej ma udžala nažive. Keď nastalo ráno, Jazz bol jednoducho preč. Naše ďalšie stretnutie prebehlo asi o pol roka neskôr. Podarilo sa mi pripojiť k novému týmu v armáde a dosť ťažko som si zvykala. V mojom starom týme som mala priateľov a nejakú autoritu. V novom ma takmer ani neakceptovali. Práve preto som sa väčšinu času držala ďalej, čo spôsobilo naše stretnutie.

Od posledného stretnutia sa zmenil- nielen fyzicky ale aj psychicky. Aj keď nezostarol, vyzeral strhane a akoby sa o seba už dlhší čas nestaral. Vtedy sme si po prvýkrát naozaj pohovorili. Ja som bola zvedavá, čím sa stal a kde tak dlho bol, a on chcel vedieť, prečo nie som cítiť ako človek a ako je možné, že mojej krvi odolal. Tak som sa dozvedela, že sa stal jedným z nočných stvorení, ku ktorým som patrila aj ja. On sa stal upírom, neľútostným zabijakom a obeťou krásnej upírky Marie. Rozpovedal mi, ako žije s bandou novorodených a svojimi tromi “veliteľkami” Mariou, Lucy a Nettie. Neskôr sa však Nettie a Lucy vzbúrili a spolu s Mariou ich porazil. Tiež hovoril ako ho premenili a stal sa nebezpečným aj sám pre seba. Vtedy som pochopila, že ku človeku (- viem že to znie divne, ale nechcela som všade dávať “upír”), ktorého som sa pred pol rokom neuveriteľne bála, a ktorý ohrozil môj život a mojich priateľov zabil, pociťujem teraz iba ľútosť a súcit.

Ja som mu vyrozprávala ako som sa presunula k novému týmu, mám nulovú toleranciu od ostatných a pre neho to najpodstatnejšie, premenila som sa v sakubu. Tvora, o ktorom som sama nič nevedela a bola som z neho vydesená. A práve kvôli nášmu životnému, dá sa povedať, že nešťastiu, sme vytvorili plán. On sa musel dostať z pod nadvlády Marie a ja som toho o sebe musela ešte veľa zistiť. Rozišli sme sa a boli sme dohodnutí, že sa pred súmrakom stretneme pri dva kilometre vzdialenej rieke a odídeme od našich terajších problémov. Mal v pláne zobrať so sebou ďalších dvoch upírov a ja som na nich bola zvedavá. Volali sa Peter a Charlotte, a vraj boli šialene zamilovaní.

Keď som sa vrátila do tábora, vládol tam chaos. Prišli im správy, že bolo napadnutých pár domov z neďalekého mesta. Boli to tam skontrolovať a ja som už tušila zlé správy, keď sa ku mne veliteľ priblížil so súcitným výrazom v tvári. Oznámil mi, že dom mojej rodiny bol medzi tými prepadnutými, a nikto z nich neprežil. Ten večer som sa už s Jasperom nestretla a ani nikdy potom. Potrebovala som svoju pomstu. A ľudia mali pravdu, keď hovorili, že pomsta je sladká.

Myšlienkami som sa vrátila späť do prítomnosti. Jasper ma nemal dôvod brániť. V ten večer som sa naňho vykašľa a veľmi dobre si to uvedomujem. Keď sa ku mne otočil tvárou, bola som si istá. Bol to Jasper a vyzeral inak. Jeho oči neboli krvavo červené, ale nádherne zlaté. A čo bola dobrá správa- aspoň teda myslím- nemal oblečený jeden z tých príšerných plášťov.

Autor: MackenzieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella Sakuba - 2. kapitola: