Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, prepáč, no milujem ťa - 7. kapitola

26.04.2011 (07:00) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2134×

7. kapitola

Sedela som na rímse okna v Alicinej izbe, zatiaľ čo ona sa prehrabovala vo svojom šatníku. Práve sme sa vrátili z lovu a ona mi hľadala nejaké šaty. Po našom spoločnom love mi bolo hneď lepšie, dokonca zmizli aj tie tmavé kruhy pod mojimi očami...

Alice vybehla zo šatníka a podávala mi krásne tmavomodré šaty s mašľou. Strčila mi ich do rúk a kázala mi, aby som si ich šla obliecť. Vyšla som z jej izby a zamierila som svojej spálne. Sadli mi ako uliate. Alice vedela, čo mi má nachystať. Ako vždy. Pozrela som sa do zrkadla a nútene som sa usmiala. Už do konca života sa budem musieť tváriť šťastne. Radšej som sa odvrátila od zrkadla a šla som za Alice. Keď som vbehla do jej izby, a ona ma uvidela, ukázala zdvihnutý palec a usmiala sa.

„Alice, idem sa prejsť, tak ahoj!" povedala som, nečakala som na odpoveď, rovno som vybehla z domu. Neviem, ako dlho som bežala, no natrafila som na lúku, podobnej tej vo Forks. Sadla som si doprostred a nechala sa unášať svojimi emóciami. Bola som tu len ja a moje trápenie. Dlaňami som si trela spánky a pokúšala som sa zabudnúť na Edwarda. Neviem, ako dlho som tu sedela, no bol už čas ísť domov. Rýchlo som sa postavila a oprášila som si šaty. Rozbehla som sa smerom k domu, no pred ním ma čakalo prekvapenie. Stála tam Natasha.

„Bella, môžem s tebou na chvíľku hovoriť?" spýtala sa ma.

„Jasné, že môžeš," povedala som s predstieraným úsmevom.

„Ide mi o Edwarda. Vieš, mne sa strašne páči. Je taký... Úplne na spapanie. A chcela som sa ťa spýtať, či s ním niečo máš? Všimla som si totižto, ako sa na teba pozerá," zašepkala. Vyjavene som sa na ňu pozerala a neverila som vlastným ušiam. Čo odo mňa chce? Povolenie? Oči sklopila k zemi a začala nervózne poklepávať nohou.

„Nič s ním nemám. Nechaj si ho. A ak chceš, tak si ho aj spapkaj," povedala som ironicky. Natasha to zrejme v mojom hlase nepočula, usmiala sa na mňa a rýchlo vybehla z izby, vraj sa ide pokúsiť zbaliť Edwarda. Pché!

„Čo je toto za deň?" spýtala som sa sama seba a vbehla som do lesa. Ešte som stihla stiahnuť štít, aby Alice videla, že ju volám a už ma nebolo...

„Bella, čo sa deje?" spýtala sa ma Alice, keď dobehla na lúku.

„Alice, Natasha chce Edwarda. A ja sprostá som jej povedala, že s ním nič nemám. Čo teraz?" spýtala som sa jej zúfalo.

„Bella, neboj sa. Nebudú tu dlho a navyše, Edward miluje teba," povedala.

„Alice, a čo ak to tak nie je? Čo ak sa zaľúbi do Natashe?" spýtala som sa zhrozene.

„Bella, prestaň! Edward miluje len teba, lenže ty si tak tvrdohlavá, že mu nechceš dať šancu, aby ti to dokázal. Skús mu tú šancu dať," dohovárala mi.

„Lenže je to nedokážem. Po tom, čo mi urobil, sa na neho ledva dokážem pozrieť. Je to hrozný pocit, chápeš?" vzlykala som.

„Belle, nebuď trápna! Chceš, aby na teba úplne zabudol a začal si s Natashou? Ak nie, tak si pohni a bež za ním!" vybuchla. Prekvapene som sa na ňu pozrela a vedela som, že má pravdu. Idem za ním.

„Veľa šťastia, sestrička," zapriala mi, a ja som sa rozbehla smerom k domu. Pred domom som sa zatavila a zhlboka som sa nadýchla. Otvorila som dvere a ostala som prekvapene stáť. Úsmev, ktorý som doteraz mala na tvári, mi zmizol. Na pohovke totiž sedeli Natasha a Edward. Boli na sebe nalepený a jeho jazyk mala hádam až v krku. Bléé. Premohla som sa, aby som tam medzi nich nevletela. Očividne si ma vôbec nevšimli.

„Nenechajte sa rušiť!" povedala som ostro a vybehla som do svojej izby. Ani sa na mňa nepozreli. Na chodbe som ešte stihla stretnúť Dereka.

„Ahoj," povedala som a chcela som ho obísť, no on mi stál v ceste.

„Nechceš sa pozhovárať?" spýtal sa.

„Uhni mi z cesty!" zavrčala som. Vystrašene cúvol a ja som mohla vojsť do mojej izby. Hodila som sa na posteľ a vzlykala som bez sĺz. Mohla som to vedieť. Ja ho nechcem, tak si našiel náhradu. Neviem, ako dlho som ležala na posteli a premýšľala som, no zareagovala som kroky blížiace sa k mojej izbe. Bolo počuť aj rýchlo bijúce srdce, takže to je buď Derek alebo Natasha. Radšej som rýchlo vyskočila z okna. Chvíľku na to bolo počuť tiché klopanie na dvere a dnu cez malú škáročku nakukla Derekova hlava. Poobzeral sa a potom vstúpil dnu. Rýchlo začal prehľadávať zásuvky a skrine. Radšej som zliezla zo stromu, na ktorom som doteraz sedela a rozbehla som sa cez celý dom do mojej izby. Vošla som dnu, no po Derekovi ani stopy. Všetko bolo dokonale uhladené, ako keby tu ani nebol. Vtom mi niečo napadlo. Priskočila som k mojej posteli a odhrnula som vankúše. Och, nie! Môj denník... Zmizol.

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella, prepáč, no milujem ťa - 7. kapitola :