Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, prepáč, no milujem ťa - 6. kapitola

26.12.2010 (12:00) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1695×

6. kapitola

Bella

Prečo práve ja? Čo som komu urobila? Na čo som mu to povedala? Prečo som sa mu priznala, že som si spomenula? Jediná Alice pri mne stojí. Ona ma nezradila tak, ako on. Ale rozhodla som sa. Nikomu to nepoviem. Nechcem, aby to niekto vedel.

„Bella, poď na lov,” zašepkala Alice, keď vošla do mojej izby. Od toho dňa, čo sa udiali tie otrasné veci som nevychádzala z izby. Ten deň, keď som si spomenula, budem navždy preklínať. Všetci sa čudovali, čo sa mi stalo, no jediní, kto to vedeli boli Alice a on.

„Nejdem!” odsekla som jej a otočila som sa smerom k oknu, aby nevidela tie tmavé kruhy pod očami.

„Isabella, okamžite poď! Potrebuješ to. Koľko dní si už nebola na love? Niekoľko dní? Alebo týždňov? Nie je dobré, keď sa takto trápiš. On si to zrejme ani len neuvedomuje, ale aj on sa trápi. Oboch Vás to ničí,” presviedčala ma Alice. Pri pohľade do jej očí som si uvedomila, že sa pre neho nemôžem takto trápiť. Uvedomila som si, že Alice má pravdu. Nebudem sa pre neho trápiť. Ak si on myslí, že som mŕtva, tak sa mŕtvou pre neho aj stanem.

„Alice, máš pravdu. A vieš čo? Ideme na lov. Požičiaš mi nejaké šaty?” spýtala som sa a vzápätí som vyskočila z postele. Alice prekvapená mojou zmenou nálady súhlasila. Videla som na nej, že ju to teší. Keď sme boli obe oblečené vybehli sme na chodbu.

„Bells, je v obývačke,” zašepkala mi.

„No a čo? Nevadí,” povedala som pevným hlasom. Alice sa na mňa prekvapene pozrela, no nekomentovala to...

Edward

Ja som naozaj debil. Celé mesiace a roky som za ňou smútil a teraz, keď viem, že žije jej poviem toto? A čo teraz? Po tom, čo sa stalo v tej chatke som ju videl len raz. A to pri návrate domov. Lenže od vtedy je stále zatvorená vo svojej izbe. Alice povedala, že sa s nikým nerozpráva a nechodí ani len na lov. Čo som to len urobil? Práve som sa chystal za ňou, keď sa zjavila na schodoch spolu s Alice. Na všetkých sa usmiala, len mňa prehliadla. Ako keby som tam ani nebol.

„Ideme na lov. Dlho nebudeme,” povedala Bella a spolu s Alice vybehli von.

„Edward, čo sa deje?” spýtal sa ma Jazz.

„Nič!” odsekol som a vybehol som do svojej izby...

Bella

Alice mala pravdu. Bol tam. Aj ostatní. Usmiala som sa na nich, no jeho som si nevšímala. Tvárila som sa, ako keby tam ani len nebol.

„Ideme na lov. Dlho nebudeme,” povedala som a s Alice sme vybehli von.

„Bella, nevšimla si si ten jeho pohľad?” spýtala sa ma Alice, keď sme boli už v lese za domom.

„Nie, nevšimla som si ho. A ani ma to netrápi. Veď on chcel, aby som bola mŕtva, tak sa tak budem aj správať!” povedala som a zhlboka som sa nadýchla. Zacítila som pumu, ale aj niečo iné. Niečo ako krv a upíra.

„Alice, cítiš to?” spýtala som sa jej.

„Hej, cítim. Čo to môže byť? Nikdy som nič také necítila. Poďme za tým pachom. Možno sú tam ľudia,” povedala a rozbehli sme sa podľa pachu až na kopec, kde tiekla malá riečka. Bola som tam skôr ako Alice a to, čo som videla mi vyrazilo dych. Ležali tam. Boli doráňaní a celí od krvi. Lenže tá krv ma nelákala.

„Pomoc!” zachripel ten chlapec.

„Alice, poď sem. Rýchlo!” vyhŕkla som. Alice v tej chvíli stála pri mne. Keď to uvidela ostala stáť na mieste a šokovane sa pozerala na tú spúšť pred nami.

„Č... čo urobíme?” spýtala sa Alice.

„Ja... neviem. Vezmime ich k nám domov. Carlisle ich musí vyšetriť. Je to jediná možnosť. Pozri sa akí sú doráňaní. Potrebujú ošetriť. Vezmi to dievča a ja vezmem toho chlapca,” povedala som rýchlo a už som ho aj brala do mojej náruče. Alice urobila to isté s tým dievčaťom a uháňali sme k domu, čo najrýchlejšie to šlo. Celý čas, čo sme bežali, som premýšľala, prečo nás ich krv neláka. Cítila som z nich upíri jed. Keď sa predo mnou objavil dom, pridala som a vtrhla som dnu. Nevšímala som si ich prekvapené pohľady a rozbehla som sa do mojej izby.

„Carlisle, rýchlo, sú zranení!” povedala som cez plece a vbehla som do svojej izby. Za mnou pribehla Alice, ktorá položila to dievča hneď vedľa toho chlapca, Carlisle a on.  Nevenovala som mu žiaden pohľad a venovala som sa len tým dvom. Vyzerali ako dvojčatá. Boli si strašne podobní.

„To nie je možné,” zašepkal odrazu Carlisle.

„Čo sa deje?” spýtala som sa.

„Ich rany. Hoja sa. Samé od seba. Je to neuveriteľné,” šokovane vydýchol.

„Čože?” spýtal sa Edward.

„Áno. Pozrite sa na jeho nohu. Bola zlomená. Kosť vytŕčala von, no akosi sa zrástla a tkanivo sa obnovuje. Je to naozaj čudné. Nič také som v živote nevidel,” povedal Carlisle. Pozrela som sa na jeho nohu a prekvapene som sa nadýchla. Má pravdu. Zdvihla som hlavu a v tej chvíli som si všimla, že sa na mňa pozerá Edward.

„Čo na mňa tak pozeráš?” štekla som po ňom. Chystal sa, že niečo povie, no v tej chvíli sa oni začali preberať. Ako prvá sa zobudila ona.

„Ahoj, ja som Bella. Spolu s Alice sme vás našli v lese. Ako sa voláš, a čo sa Vám stalo?” spýtala som sa jej. Chvíľu na nás prekvapene pozerala, no nakoniec sa usmiala.

„Ahoj, ja som Natasha a toto je môj brat Dereq. Neviem, čo sa nám stalo, no pamätám si, že sme boli v lese a napadli nás obrovskí vlci. Boli strašní. Vrhli sa na nás, no my s bratom sme sa snažili utiecť. Bránili sme sa, no nestačili sme im. Jeden z nich ma hodil o strom a ostatní sa vrhli na môjho brata. Zahryzli sa mu do nohy a zlomili mu ju. Bolo to strašné. Potom si už len pamätám, ako volal o pomoc, no potom som videla už len tmu a to, že sme sa ocitli nejakým zázrakom tu,” povedala a ja som ostala prekvapená. Vlci? Tu v Denali?

„Vlci?” spýtal sa Carlisle.

„Áno, vlci. A vyzerali, ako medvede,” povedal Dereq, ktorý sa medzitým prebral. Všimla som si jeho pohľad na mojej tvári a aj to, že Natasha pokukuje po Edwardovi. Vzkypela vo mne zlosť, no ovládla som sa...

Celý zvyšok dňa sme sa rozprávali s Natashou a jej bratom. Dozvedeli sme sa, že sú poloupíri, a že sa rýchlo hoja. Nevedeli odkiaľ sú, no mali matné útržky zo spomienok. Po celý ten čas, čo sme sa zhovárali sa na mňa Edward pozeral a párkrát sa pokúšal nadviazať so mnou rozhovor, keď sme boli sami, no ja som ho vždy odbila a odišla som...

Nikto

Mladé dievča a jej brat sedeli v izbe a kuli zákerný plán. Vedeli o tých dvoch rodinách úplne všetko. Vedeli aj o Belle a Edwardovi. To ich chcel dostať ich pán. A aj tú malú Alice, no ich hlavným cieľom bola Bella a Edward. Chcel ich do svojej zbierky.

„Nat, bude to veľmi ťažké. Nedostanem sa cez jej štít. Je priveľmi silná. Skús to ty s Edwardom. Teraz ho nechráni, no je medzi nimi silné puto. Je to ne tebe,” povedal chlapec.

„Neboj sa. Ešte pár dní sa budeme hrať na chudáčikov a potom rozhodíme siete. Bude to ťažké, ale podarí sa nám to. Pán nám verí. Nezabúdaj na to,” povedalo dievča a zákerne sa usmialo. Jej brat vedel na čo myslí a rovnako, ako jeho sestra aj on sa usmial. Ona má pravdu. Pán im verí...

Takže, táto kapitola sa mi vôbec nepáči. Je podľa mňa hrozná. Za to ma určite nakopete, ale ten stres robí svoje.

Ale aj tak tajne dúfam, že sa Vám bude páčiť a nacháte nám komentár.

Vaše ACullen a rossieC

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella, prepáč, no milujem ťa - 6. kapitola :