Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, prepáč, no milujem Ťa - 2. kapitola

30.08.2010 (16:45) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2207×

Mohlo to byť inak... (Pohľad Alice)

Už je to pätnásť rokov, čo sa môj blbý braček rozhodol opustiť moju sestričku. Ešte doteraz si spomínam na deň, keď mala osemnáste narodeniny...

Pred pätnástimi rokmi...

Celú noc sme pripravovali dom na Bellinu oslavu. Všetci sa tešili až na Rose. Tá Bellu nemala v láske. Síce sme ju chápali, no mohla by sa cez to preniesť.  Esme s Carlislom už Belle darček vybrali. Kúpili jej letenky do Jacksonvillu, aby mohla ísť za svojou matkou. Emmett a Jasper jej kúpili nové rádio do auta, pretože to súčasné nemá takmer žiaden príjem. Rose som donútila kúpiť Belle náramok, ktorý som sa samozrejme vybrala ja.  Môj darček predstavovali šaty, ktoré jej dám hneď ráno v škole, aby si mala, čo obliecť na oslavu. Edward jej síce chcel kúpiť nové auto, no Bella nesúhlasila a tak jej nahral CD s jeho skladbami. Všetci vieme, ako sa Bella páčia...

Ráno...

Čakala som s Edwardom na Bellu pri aute. Vtom mi prišla vízia.

Belle dávam šaty a viem, že sa jej budú páčiť. Síce bude protestovať, no nakoniec na oslavu príde...

Prebrala som sa a všimla som si Edwardov úsmev. Zrejme vie, o čom bola vízia. Pokrútila som hlavou a rozbehla som sa ľudským tempom za Bellou, ktorá práve prišla.

„Všetko najlepšie, Bella!!!” vykríkla som, keď ma zbadala.

„Pšššt, Alice. Dobre vieš, čo si o tom myslím,” povedala nesúhlasne a zamračila sa. Ja som si z toho však nič nerobila a podala som jej darček.

„Alice, čo som povedala o...” začala protestovať, no ja som ju prerušila.

„Bella, videla som, že sa ti budú páčiť a na oslavu si ich oblečieš!!!” prikázala som jej.

„Alice, o akej oslave to tu, do čerta, melieš?” spýtala sa zúrivo. Ups... Zabudla som, že ona o tom ešte nevie. Situáciu našťastie zachránil Edward a ja som sa radšej vyparila preč. Do školy sa mi nechcelo a tak som šla do ošetrovne, kde bol zhodou okolností nový ošetrujúci. Nemohol mať viac, ako dvadsaťpäť. Rozhodla som sa použiť ženské zbrane a vypýtať si PN-ku. Zabralo to. Celá natešená som vypadla domov. Všetko bolo takmer pripravené, no chýbala torta. Viem, upíri nejedia, no chcela som, aby bolo všetko D.O.K.O.N.A.L.É.

Čakali sme v obývačke na príchod Belly a Edwarda. Boli sme šťastní, že príde. Pred domom sme začuli zvuky auta. Už sú tu. Všetkých som postavila na svoje miesta a čakali sme. Bella vošla s Edwardom do obývačky a všetci sme si všimli Bellin šokovaný výraz. Vedela som, že sa jej to páči. Pribehla som k nej mojou typickou rýchlosťou a objala som ju. Potom nasledovali objatia od Esme a Carlisla. Emmett sa len uškŕňal. Dobre som  vedela, čo urobili...

Prišli čas na darčeky. Esme chcela byť prvá a tak som jej to dovolila. Predsa len, starší majú prednosť, no nie? Potom Emmett a Jazz... Emmett sa išiel ušúľať od smiechu, keď videl Bellin výraz. Krabica od rádia bola totiž to úplne prázdna. Emm rádio nainštaloval už vopred, aby ho Bella nevrátila. Rose jej s kyslím výrazom podala náramok. A nakoniec prišiel na rad Edward. Podal Belle darček na, čo mu zašepkala: „Čo som ti povedala o tých peniazoch?”

„Neminul som ani cent, prisahám!” povedal jej. Bella sa vrhla do otvárania darčeku, keď v tom sa stalo niekoľko vecí naraz.

Bella sa porezala na papieri a vytiekla jej krv z prsta.

Jazz sa neovládol a zaútočil.

Edward obraňuje Bellu, no tá sa zraní.

Celá rodina cíti jej krv a nemôže to vydržať...

Situáciu našťastie zachránil Carlisle, ktorý rýchlo Bellu odviedol do jeho pracovne, kde ju ošetril. Jazz sa správal ako zmyslov zbavený. Museli sme ho dostať von. Nemohla som uveriť, čo sa stalo. Dokonca som nič nevidela. Žiadna vízia ani nič podobné. Nemohla som tomu vôbec zabrániť...

Ten Edward je idiot. Ako jej to môže urobiť? Len tak. Z ničoho nič. Neuvedomuje si, ako jej tým ublíži? A ublíži tým aj sebe. A nijako si to nedá vyhovoriť. Veď uvidí, ako to dopadne. Nakoniec to nevydrží a vráti sa k nej. Stavím sa o, čo chce...

Už dve hodiny sa balíme. Odchádzame z Forks len kvôli Edwardovej zadubenosti. Keď sa to rodina dozvedela, zúrila. Dokonca aj Rose. Pokiaľ viem, ideme do Amazonky. Vraj navštívime starých známych. Ako to poznám, budeme tam ďalších desať rokov a potom sa opäť presťahujeme. Tak to chodí stále, no ešte nikdy sme za sebou nezanechali jedno zlomené srdce. Tak je to v tejto chvíli. Edward sa vrátil domov, a ako bez duše šiel do svojej izby zbaliť si veci. S nikým sa nerozpával a ani nereagoval. Bol ako chodiaca mŕtvola...

Všetci sme už sedeli vo svojích autách. Chcela som ísť s Edwardom, no vraj chcel byť sám. Chápala som ho. Ale ja tak... Nechcela som, aby sa tráoil. Predsa je to len môj brát a ja ho mám rada...

Už pol roka žijeme v Amazonke. Už pol roka som nevidela Bellu. Práve som bola vo svojej izbe, keď v tom sa mi dostavila vízia.

Bella má nehodu a zomiera. Vtom sa tam zjaví Tanya a Bellu pohryzie. Bellina budúcnosť mizne...

„Niéééééééé!!!” vykríkla som. Nechcela som tomu uveriť. Toto sa nemohlo stať. Predsa len, mala žiť spokojný život nie? Všetci sa nahrnuli do mojej spálne a vypytovali sa, čo sa stalo. Ja som len sedela s očami otvorenými do korán a nevedela som, čo mám urobiť alebo povedať. V hlave som stále mala tú víziu, no snačila som sa nemyslieť na Tanyu, čo sa mi podarilo.

„Alice, povedz, že to nie ja pravda. Prosím!!!” Triasol mnou Edward. Pozrela som sa na neho a pokrútila som hlavou. Edward sa zložil na zem a vzlykal. Nikto z rodiny nechápal, čo sa deje a tak som im to vysvetlila.

„Bella mala nehodu a zomrela,” zašepkala som. V tej chvíli sa Esme zrútila k Edwardovi, Emmett ostal stáť ako prikovaný na mieste, Rose mala otvorené ústa a neverila a Jazz... Ten proste zmizol. Nemohol to vydržať. A taktiež sa obviňuje za to, čo urobil, keď mala Bella oslavu...

Súčasnosť...

„Alice, prestaň!!!” zvrieskol Edward. Zrejme si všetko prečítal. A kruci. Zase bude neznesiteľný.

„Alicéééé!!!” zaškriekal. Do čerta aj s jeho darom. Ide mi to na nervy. Keby som sa do Bellinej budúcnosti vtedy pozrela skôr, bolo by to lepšie, a teraz by žila. Edward sa za to obviňuje a stále sedí v izbe. Sotva chodí na lov. Zatiaľ, čo my sme v škole a Esme s Carlsilom v práci, on sedí doma a láme nábytok. Z jeho izby sa ozval buchot. Zrejme v tejto chvíli láme už stý kus nábytku. Kto mu má stále kupovať nový? Ja ho naozaj nechápem. Zožiera sa vinou a pritom tomu mohol zabrániť. Keby ju len neopustil...

„Do čerta, Alice, prestaň!!!” zvrieskol Edward, keď vtrhol do mojej spálne. Vyzeral hrozne.

„Edward, môžeš si za to sám. Keby si ju neopustil mohlo ti byť inak. Teraz ste mohli žiť spokojný život a Bella by mohla byť upír!!!” vykríkla som po ňom.

„Alice, vieš, že takto som to nechcel ani ja. Chcel som, aby bola šťastná, a aby žila spokojný ľudský život,” povedal smutne. Vedela som, ako na tom je, ale chcela som mu všetko pekne vmiesť do tváre.

„Braček, to, že si ju opustil, bola chyba. Mal si zostať s ňou a nie odísť ako zbabelec. Uvedom si, čo si musela prežiť,” vyčítala som mu.

„Alice, ja viem. Bol som zbabelý, no myslel som si, že ja to správne rozhodnutie. Som idiot,” vyčítal si.

„Nie si idiot, Edward. Proste si len nevedel, čo si mal urobiť. A teraz prestaň fňukať, jasné. Už je to pätnásť rokov. Už sa to nedá vrátiť. Bež do izby a zbaľ si veci. Ideme do Denali!” prikázala som mu. On o tom ešte nevedel, no tú cestu sme naplánovali preto, aby sa rozptýlil.  Nebude stále sedieť doma. Na moje prekvapenie len prikývol a šiel sa zbaliť. Podľa toho, čo mi povedala Carmen, majú nového člena. Dievča. Je asi v mojom veku, takže bude zábava. Hoci, keď som sa pýtala na jej meno zahovárala, no tak či tak sa to dozviem. Vraj je blondínka. Tak to si budú rozumieť aj s Rose. A možno sa Edward znova zamiluje.

„Alice, to nikdy. Počuješ nikdy!” zavrčal z jeho izby. Sakra. Zase ma počul. No čo už. Idem sa zbaliť aj, pretože zajtra odchádzame. Ach, keby len Bella žila, mohla by ich spoznať...

Osud...

No to ešte naša malá Alice, netuší, čo ju čaká v Denali. Som Osud a budem vám hovoriť veci, o ktorých sa nedozviete. Postarám sa o to, aby našu Bellu nespoznali. Predsa len, viem zamiešať karty v prospech iných, nie? A tak to bude aj v tomto prípade...

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella, prepáč, no milujem Ťa - 2. kapitola: