Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - 21. kapitola

At the end is a beam! - 21. kapitolaBože, ľudkovia, vy ste neskutoční! Povedala som si, že sa na komenty pozriem až keď ich bude aspoň päť, a ako tak vidím bolo ich tu až devät. MOje šťastné číslo. A tak krásne. Znova vám všetkým veľmi ďakujem. Ani som nemyslela, že sa vám to bude páčiť. Je to také o ničom... A aby som vám niečo prezradila... Ed s Bell sa uvidia až na svadbe...:P Fúú, už som prezradila moc, nemyslíte? A ešte k tejto kapitole... Všetci sa vracajú do Voltery...
Ešte raz ďakujem, Vaša BlackStar

21. kapitola

Isabella Swan

Vystupovala som z lietadla, ktoré ma dopravilo do Florencie v Taliansku. Keď som si zobrala všetky veci, išla som do príletovej haly, kde na mňa už čakali postavy v čiernych plášťoch. Vedela som dobre, kam mám ísť, tak som nijako neodporovala a prišla k nim. Nič som nehovorila a ani nemusela. Iba pokývaním hlavy pozdravili a vydali sa k autu. Slnko nesvietilo, tak sa nemuseli skrývať. Mlčky sme nasadli do auta a vyrazili na cestu. Ja som od únavy zaspala a prebralo ma už mierne trasenie s mojou osobou.

„Sme tu, Šípková Ruženka,“ povedala opovrhujúcim hlasom Jane. Tú som spoznala, keď sme uzavreli dohodu. Ani sa tak nedá povedať, že sme sa spoznali. Pretože je to ďalší nástupca trónu, spolu s jej bratom, vie o všetkom.

 

„Vitaj, drahá Isabell,“ uvítal ma slizkým hlasom Aro. Neznášala som ten jeho tón. Zdvíhal sa mi pri tom žalúdok.

Videl, že sa k ničomu nemám, tak hovoril ďalej.

„Som rád, že si nič neskúsila. Dorazila si v poriadku a môžeš ísť do svojej izby. Je iba dočasná, pretože po svadbe sa budeš sťahovať. Za mesiac sa budeš vydávať a máš možnosť si vybrať šaty a všetko okolo. Keď budeš niečo potrebovať, stačí povedať Gianne, alebo Alexandre. Jane ti ukáže izbu. Dovidenia,“ zakončil svoj výklad. Ja som poslušne išla za Jane, ktorá mi veľmi neochotne išla ukázala izbu. Každá izba tu bola veľmi krásna. Bolo to tu ako z iného storočia, čo vlastne aj bolo. No, boli tu tiež moderné veci. Prehrávače, televízie... dokonca tu mali aj alarm. To je určite určené pre mňa.

„Ach,“ povzdychla som si. Tak strašne mi chýbajú.

Dúfam, že Edward nespraví nejakú hlúposť. To by som mu neodpustila. Aro si dokonca ani nepýtal moju ruku. To bolo zvláštne. Vlastne som aj rada. Nechcela som, aby niečo vedel, aj keď by nič nevidel...

 

„Bell, počkaj. To nemôžeš,“ zastavovala ma Alex. Bolo pár dní pred svadbou a ja som si prehliadala zoznam hostí. Boli pozvaní všetci, až na jednu rodinu. Toto ma však rozzúrilo. To ich nechce ani pozvať?! Toto mu neprejde.

„Aro!“ zakričala som, keď som mu rozrazila dvere do jeho pracovne.

„Pane, prepáčte, ale nedala sa zastaviť,“ ospravedlňovala sa Alex. Akoby to bol problém pre upíra. Aro na ňu hodil chápavý pohľad a pokynul jej, aby odišla. Ona sa uklonila a potichu odišla. So mnou mali problémy, no nechceli si to pripustiť. Nik ma nemal rád, iba mnou opovrhovali. Nebrala som to do úvahy, ale jedna jediná upírka mi prirástla k srdcu. Bola to práve Alex. Mám ju rada. Ona ako jediná nie je taká povrchná ako všetci tu. Snaží sa mi to tu spríjemniť ako to len ide. Dokonca sa snaží prejsť na inú stravu, ale moc sa jej to nedarí. Ja ju chápem, keď žila toľko rokov na ľudskej krvi, no rada by som, aby prešla na zvieraciu. Nerobí mi dobre, ak sa na mňa pozerajú tie červené kukadlá.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa pokojným hlasom.

„Prečo si ich nepozval? Ihneď ich pripíš na zoznam a pošli pozvánky,“ kričala som nepríčetne.

„Upokoj sa. Nechcel som, aby si si to v poslednej chvíli rozmyslela. Ale ak mi sľúbiš, že sa nič nestane, tak sa v pokoji môžeme dohodnúť.“ Zasa tie jeho dohody. Neznášam ich.

„Veď už som ti prisľúbila svoj život, čo viac chceš. Nikam nepôjdem, budem tu,“ povedala som už skoro zúfalým hlasom. Bola to moja rodina, tak ich chcem mať na svojej svadbe. Pri tomto som sa otriasla. Fuj, ako zle to znie. Ak by som si však brala Edwarda... tak by to bolo iné, ale toto...

Z jeho pracovne som vyšla vcelku spokojná. Moja rodina príde a ja budem aspoň trocha šťastná...

 

Edward

O nič som sa nepokúšal. Ako chcela. Nechal som to tak. Už iba deň a ja budem musieť odletieť späť do Volterry. Nechcem ísť, no musím.

Charliemu som pomáhal. Ja som nič nerobil, ale on sa stále snažil. Na letisku však nič nevedeli. Žiadna Isabella Swan. Iba Anabella. No, že by si zmenila meno? Nemožné. Ona by nebola schopná niečo také spraviť. Ešte stále si poriadne neuvedomujem, čo sa stalo. Stále som v akejsi agónii, kde si neuvedomujem nič. Stále sa na ňu snažím myslieť. Emm už je zo mňa na nervy a Demetri jak by dal. Eleazar sa ma snaží upokojiť, že všetko bude dobré, no z jeho myšlienok nič nepočujem. Iba s tam stále prehráva nejaké knihy. Nič viac. Niekedy pomyslí na Cullenocou. Ale to ma nezaujíma.

„Edward,“ zavolal na mňa smutným tónom Emm. Ani mne sa nechce ísť. Renátu sme si už dlhšiu dobu nevšímali. Ona bola rada a neriešila nič. Ona sa vlastne tešila, že pôjde naspäť za Arom.

Let prebehol v tichosti. Išli sme našim súkromným, pretože sa niektorí z nás živili ľuďmi. Nedopadlo by to najlepšie.  Vystúpili sme vo Florencii, kde nás mala čakať garda. Samozrejme, moja.

Ako náhle sme prišli do Volterry, uvítala nás Gianna. Prekvapuje ma, že ešte vydržala. Väčšinou to je tak pár rokov, čo sa tu udržia. Potom už sme sa presunuli do hlavnej sály, kde na nás čakal Aro. Nič som nevnímal, takže ak odo mňa niekto niečo chcel, mal smolu.

„Som rád, že ste späť...“

 


 

Páčilo? Už sú vo Volterre... :P

Znova by som vám chcela poďakovať!

Ďakujem. Prekvapujete ma, že ste vôbec vydržali tie blbosti čítať. Je to moja prvá poviedka a mňe bude chýbať, ale ešte koniec nie je, tak si to ešte užívajte...

20. kapitola Ð BlackStar Ð 22. kapitola




Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - 21. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!