Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » At the end is a beam! - 2. kapitola

At the end is a beam! - 2. kapitolaNo, po dlhom, naozaj dlhom čase som napísala ďalšiu kapitolu! Chcela by som ju venovať misppule a Elanor, ktoré to prečítali. Ďakujem!! Ste zlaté! Dúfam, že si aj tento diel prečítate, aj keď to nieje nič moc! Vaša BlackStar

2. kapitola

Edward

Dvesto rokov som tu bol zavretý ako v klietke. Nič som nerobil. Iba občas sme vyrazili do boja. Naozaj to bolo iba občas, tak dvadsaťkrát za jedno storočie. No nič moc. No už keď som mal dobré vyhliadky na spestrenie života na ďalších sto rokov, musel Aro vymyslieť toto.

 Už skoro päťdesiat rokov chodím s Eleazarom po svete a zbierame talenty. Je to niečo iné ako tu. Tam sa toho dozviem omnoho viac, ako  by som sa dočítal v knihách. Je to skutočný svet, v ktorom môžem aspoň na chvíľu žiť. S Eleazarom sme sa dohodli, že keď budeme na nejakom mieste dlhšie ako rok, môžem chodiť do školy.

 Viem žiadna lákavá ponuka pre normálnych ľudí, ale pre mňa to bolo niečo úžasné. Znova sa prechádzať medzi nimi. Cítiť sa aspoň na chvíľu ako človek. Začali sme v Anglicku. Rozhodli sme sa, že tam ostaneme najmenej ten rok. Bol som rád, keď som si uvedomil, že začnem chodiť do školy.

V Anglicku sme strávili rok a pol. Za ten čas som si stihol spraviť prvý semester na Oxforde. Neskôr som ho dokončil na diaľkové štúdium.

Síce som sa nerobil vysokú školu už pred tým, ale všetko čo tam brali som už dávno vedel. Veď čo by ste robili toľké noci. Ja som si väčšinu času čítal, a to všetky možné knihy. Od románov po encyklopédie, vedecké knihy a historické knihy z Voltery. Tak toto všetko som stihol už v prvých rokoch mojej existencie. Môžete si všetci dobre predstaviť, čo robili iný po nociach.

Jasné! Každý tu bol s každým, ale nikomu to nevadilo. Teda až na mňa. Počúvať potom, ako si kto užíval v noci, nie je nič príjemné. No potom sa ku mne pridal aj Emmett, ktorý ma dokázal zabaviť. Buď sme chodili do lesa len tak blbnúť, alebo ma vytiahol do nejakého baru, kde si to riadne užíval. Ja som sa vyparil, keď nedával pozor. No ale aspoň nejaké spestrenie.

Po tom, čo sme odišli, cez noc chodíme po meste a „hľadáme“. Niekedy sa aj pošťastí zistiť nejaký ten talent, ale moc často to nebýva. No mne je to celkom ukradnuté. Ja som iba rád, že môžem byť niekde inde ako vo Voltere.

No keď sa našiel nejaký talent, chvíľu sme ho pozorovali a dávali naň pozor a keď prišiel ten správny čas, ten vždy určoval Eleazar, tak sme mu o sebe povedali a Demetri mu vštiepil, že to bude to najlepšie rozhodnutie aké kedy urobil. Veľmi užitočný dar.

No Emm na to mal iný názor. No vždy sme ho uzemnili.

Takto sme chodili po celej Európe, až sme ich mali už veľa tak nás Aro zavolal späť. Mne sa ešte nechcelo, tak sme to trochu pretiahli. Aro s tým nesúhlasil, ale nakoniec povolil.

Ja som si myslel, že nás potom pošle znova na „lov“ talentov, ale šeredne som sa mýlil. Dal mi riadnu ranu pod pás, ktorú som ani v najmenšom neočakával. Mám si vziať niekoho koho som v živote nevidel. No to je riadny šok.

Teraz sa už balím, na môj výlet, ktorý som si vydupal. Je to taký malý oddych pred mojím mučením v podobe sobáša.

Ideme do Forks, najlepšieho mesta pre upírov. Celé dni zamračené, slnko vykukne, tak raz za rok a máme tam takú malú vilku. Je to ďalej od mesta, aby sme mohli chodievať na lov. A keď hovorím ideme, tak idem ja, Eleazar, Demetri a samozrejme nesmiem zabudnúť na Emma. Ten by mi to nikdy neodpustil.

Ja a Emm nastupujeme na strednú školu, aby to nevyzeralo nápadne. Aj keď štyria muži v jednom dome, to bude pohroma.

„Edward!“ Niečí hlas ma prebral z môjho premýšľania, a ja som už vedel kto to je.

„Čo sa deje, Demetri?“ opýtal som sa bez záujmu. Vedel, že teraz sa ku mne nemá približovať lebo by som mohol ľahko vybuchnúť. Taký som bol vytočený. V jeho myšlienkach boli iba nesúvislé útržky toho čo mi chcel povedať. Bolo tam niečo ako rozkaz, Aro, pohroma. A ďalej som už nezistil.   

„Nóó, ja len som ti prišiel povedať, že...“  


Tak, ja dúfam, že ste sa neunudili, keď ste to čítali! :)

A prosím dajte komentík! Ani neviete ako ma to prebudí k životu!

Ďakujem!


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek At the end is a beam! - 2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!