Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alec Volturi 6. kapitola

03.06.2010 (16:30) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2385×

„Hmmm, zaujímavé. Ale muselo to byť pre teba ťažké,“ pripustil.

„Idem ja preč,“ povedala Jane. Chvalabohu, aspoň bude kľudnejšie. Aro nad nami len prevrátil očami.

„Dobre, počkáme tri dni. Potom sa uvidí, čo ďalej,“ povedal. „Miluješ ju, však?“ spýtal sa ma a pri tom mi hľadel do očí.

„Aro, pravdaže ju milujem. Neviem, čo by som robil, keby som ju stratil. Ale to nedopustím. Je silná!“

„Alec, uvidíš, že to prežije. Nechám ťa tu samého,“ usmial sa a odišiel. Zvuk zabuchnutých dverí mi ešte stále dunel v ušiach.

Zložil som si hlavu do dlaní.

„A-A-Alec,“ ozvala sa po chvíli Lucy trasľavým hlasom.

„Lucy,“ pribehol som ku nej. Chrbtom dlane som jej prešiel po horúcom čele. Mala zatvorené oči. Snažil som sa na nej udržať moju schopnosť. Pre mňa je to však vyčerpávajúce. Aj keď sa upír nikdy nemôže vyčerpať, toto bolo namáhavé.

„Už len dva dni. Prosím, vydrž. Potom budeš ako my,“ vyslovil som s bolesťou. Lucy dýchala sťažka a srdce jej bilo rýchlejšie, než obyčajne. Veď prebieha premena! A vôbec by nemala byť pri vedomí. Čo ak som urobil niečo zle? Možno som jej zubami prešiel nejako hlboko.

„Budem... budem sa snažiť, Alec,“ povedala. „A ty, prosím, nebuď smutný,“ ledva zo seba dostala. Zaťala päste a stisla pery. Takže tá schopnosť pôsobí len na bolesť?! Dúfam som, že celú premenu bude mimo a nebude nič cítiť. Prečo tým musí prejsť???

Postavil som sa a hľadel von oknom. Bol večer. Na oblohe svietil mesiac, bol spln.

O dva dni neskôr...

Lucy je od včera večera mimo, no každú minútu s ňou trhne. Každou minútou sa jej zrýchľuje dych a narastá počet úderov jej srdca. Každú minútu zatína päste a vrašti čelo.

O chvíľu bude koniec, premena skončí.  Preberie sa, bude normálna – ako my.

Nech som sa snažil akokoľvek, musel som to urobiť. Musí vedieť... stiahol som z nej schopnosť. Pomrvila sa. Istotne musí cítiť bolesť.

Chytil som ju za ruku, ktorú mi pevne stisla. Srdce jej vynechalo jeden údery, potom dva, až úplne zastalo.

„Alec?“ spýtala sa iným, no predsa svojim hlasom. Bol nádherný, zvonivý. Oči mala ešte stále privreté.

„Áno? Tu som,“ povedal som a prisadol si ku nej. Čakal som, že otvorí oči, no nič také sa nedialo. Čo to robí?

„Poď sem,“ zasmiala sa a pri tom odhalila svoje žiarivo biele zuby. Naklonil som sa ku nej. Na perách sa jej objavil úsmev. Prečo sa na mňa nepozrie?

Vystrela pred seba ruky a nimi našla moju tvár. Podvihla sa a pobozkala ma. Už som jej nemohol nijako ublížiť... Jednou rukou ma objala a otvorila oči.

„Prečo si oči neotvorila skôr?“ chcel som vedieť.

„Chcela som ťa najskôr pobozkať,“ povedala. Prstom som jej prešiel po perách. Bola nádherná. Jej tvár teraz zdobili aj krvavo-červené oči.

Som rád, že to prežila. Neviem, čo by som robil, keby sa jej to nepodarilo.

„Už na to nemysli!“ vykríkla. V tom jej došlo, čo povedala.

„Čo prosím?“ spýtal som sa jej. Zamyslela sa.

„Ja... asi môžem čítať myšlienky,“ priznala a mykla ramenami. „Počula som všetko, na čo si myslel, kým si tu bol. Už sa, prosím, netráp!“ Toto my prekvapilo. Ale na druhej strane to bolo dobré a hlavne užitočné.

„To hej.“

„Nevadí, že už si si prečítala, že ťa milujem. Poviem ti to aj nahlas. Milujem ťa, Lucy.“

„Aj ja teba, Alec, milujem.“ Objal som ju a venoval jej jeden bozk do vlasov. „Ide Aro,“ povedala.

„Nevadí,“ odvetil som a odmietal ju pustiť.

Aro otvoril dvere.

„Prepáčte,“ ospravedlnil sa.

„Nie, to je v pohode,“ povedal som.

„Lucy, si krásna.“

„Ďakujem.“ Stavil by som sa, že keby nebola upír, bola by celá červená. „Alec!“ zavrčala. Ten zvuk ju prekvapil. Aro sa na ňu pozrel s tým výrazom ´ona má nejakú schopnosť´.

„Lucy Volturi,“ usmial sa. „Mohol by som ešte,“ povedal. Hneď mu podala svoju ruku. Som zvedavý, ako na ňu zareaguje. Ale v garde nebude! Nie, to ani náhodou! Ešte aby sa jej niečo stalo, nie? To nedopustím. Budem si to potom s ním musieť prediskutovať.

Dnes by som ešte chcel ísť na lov spolu s mojou láskou. Isto ju musí páliť hrdlo, takže kde je problém? Už viac ako štyri dni som nič „nepil“.

Lucy sa jednou rukou chytila za hrdlo a povzdychla si. Hups, zabudol som na svoje myšlienky. Už sa budem musieť začať krotiť, ak nechcem prísť o hlavu.

„Toto si vyriešite neskôr,“ povedal Aro a pozrel sa na nás prísnym pohľadom. „Lucy...“

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alec Volturi 6. kapitola: