Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alec Volturi 1. kapitola

3.wendy-Louka


Alec Volturi 1. kapitolaAlec je jediný z Volturiovcov sám. Čo sa však stane, keď stretne jedno nevinné dievča? Prajem príjemné čítanie. Vaša Millie =)

 

Tak ľahko, ako niekoho nájdeš, tak rýchlo ho môžeš aj stratiť. A ak ho miluješ, je to o to ťažšie

 

 

„Alec, obed!“ zakričala na mňa Jane zo svojej izby.

„Idem,“ znudene som odvetil a postavil som sa. „Zaujímavú“ knihu, ktorú som čítal, som položil späť na posteľ.

Otvoril som dvere a zbehol až na dolné poschodie. Tam som zabočil doľava a vybral sa po dlhej úzkej miestnosti až ku Arovi.

Vošiel som tam a postavil sa ku Caiusovi. Pozdravil ma len kývnutím hlavy – ako vždy. Pri tom sa mu zosunuli jeho blond vlasy do tváre. Nervózne pohodil hlavou do boku a hneď ich mal na svojom mieste.

„Idú,“ povedal Demetri. Hneď vošla do sály Heidy a za ňou zástup ľudí. Tlkot sŕdc sa ozýval po celej miestnosti.

Aro dal pokyn na to, aby sme sa v pokoji „najedli“. Zvláštne, že nič nepovedal.

Vybral som si prvú obeť, čo mi prišla do cesty. Nevšimol som si, kto to bol, len som jej zlomil väz. Zahryzol som sa jej do tepny na krku a pil, koľko mi len chutilo. Lahodná chuť  krvi sa mi rozlievala v ústach.

Keď som skončil, poobzeral som sa po sále. Nikde nikto, no aj tam som počul tlkot srdca a prenádhernú vôňu.

Felix sa na mňa zmätene pozrel. Len som mykol plecami.

„Aro, počujeme, že tu niekto je, ale nevieme kde,“ povedal Felix.

„Ale, ale,“ prehovoril. „Asi ste si nevšimli tam to malé dievča. Alec, vidím, že ti jeden človek nestačil,“ usmial sa na mňa. Ale ako to môže na mne vidieť? Mne vždy stačí len „jedna porcia“. Žeby porucha farby očí?

Zadíval som sa mu do očí a potom som presunul svoj pohľad na to dievča.

Bola nízka, ale predsa vyššia než Jane. Dlhé čokoládové vlasy jej padali do tváre. Rukami si objímala kolená a svoj pohľad upierala na mŕtvych ľudí. Po líci jej začali tiecť slzy. Potom pohľadom prešla po každom jednom, čo bol v sále. Svoje zelené oči zastavila až na mne. Vedela, že aj ona zomrie. V jej očiach bola prosba o slobodu, ktorú jej však nemôžem dať. Vie, čo sme zač.

„No tak, Alec,“ zavrčal Felix. Zdvihol som ruku, aby bol ticho. Pristúpil som ku tomu dievčaťu. Svojím pohľadom ma stále hypnotizovala.

„Prosím, chcem ešte žiť,“ zašepkala a z úst sa jej drali vzlyky.

„Počkaj, budeš žiť, sľubujem,“ povedal som to tak potichu, aby ma nik iný nemohol počuť. Otočil som sa od nej a zavolal ku sebe Ara, ktorý stál v momente vedľa mňa.

„Nechcem, aby zomrela,“ vyslovil som moju prosbu. „Všetko jej vysvetlím, aj...“ trochu som sa zasekol a váhavo sa pozrel na dievča. „Ak bude treba, premením,“ dokončil som.

„Žiadne ´ak bude treba´. Bude to potrebné,“ usmial sa. Prečo sa všetci tak zrazu usmievajú?!

Všimol som si vyškierajúcu sa Jane, ako sa drží za ruky s Demetrim. Niečo mu pošepkala. Prikývol a spolu sa vytratili zo sály. Asi polovica gardy odišla a zostali sme tu len ja, dievča, ktorej meno mi je zatiaľ neznáme, Aro a Felix s Giannou.

„Alec, budeš to musieť urobiť! Hneď teraz,“ prikázal mi Aro. Ale ja nechcem. Nechcem, aby sa stala jednou z nás!

„Prečo hneď teraz? Nemôže to počkať?“ Arovi sa zas na tvári usadil úsmev. Tuším, že mu tu vychádza nejaký tajný plán, o ktorom sa nemám ani potuchy.

„Dobre Alec. Máš času koľko len chceš.“

Nazrel som sa na to dievča, čo sa ešte stále krčilo v kúte.

„Ahoj, prosím, ver mi. Ja ti neublížim,“ začal som a približoval sa ku nej. Chrbtom ruky si zotrela slzy, ktoré jej stihli vyhŕknuť z očí. Potom potiahla nosom a zodvihla hlavu ku mne. Tak sa ku mne dostala jej úžasne sladká vôňa.

„Verím ti,“ povedala.

„Ďakujem ti,“ zašepkal som a podal jej ruku, aby sa postavila. Zaváhala, no potom sa jej chytila. Pocítil som jej pulzujúcu krv v žilách. Srdce jej ešte stále tĺklo obrovskou rýchlosťou.

„Smiem vedieť tvoje meno?“ opýtal som sa jej.

„Pravdaže,“ odvetila a sklopila hlavu do zeme. „Som Lucy.“

„Ja som Alec, ale to už asi tušíš,“ dodal som s úsmevom na perách.

„Viem. Viem ešte niečo viac,“ povedala. Aro sa na ňu len povzbudivo pousmial.

„Čo to...“ začal som.

„Alec, vieš, my...“

 

 


 

Tak, čo? Páčilo sa vám to? Ak áno, budem rada za každý komentár. =)

 

 

2. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Alec Volturi 1. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!