Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Alcohol, drugs and Edward - 9. kapitola

17.06.2012 (12:30) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 26× • zobrazeno 3144×

9. kapitola

„Ďakujem, že si prišiel, Carlisle. Potrebujem, aby si sa pozrel na ňu ty. Nedôverujem nikomu z nemocnice, už mám po krk myšlienok, kde ju len urážajú a nazývajú narkomankou.“

Vážne prikývol. „Alice mi v lietadle všetko objasnila, len nechápem, prečo sa o ňu tak zaujímaš. Prečo to všetko robíš?“

„Milujem ju a mojou vinou sa možno nedožije ani rána.“ Zúfalo som si pretrel tvár, snažil som sa upokojiť, ale nešlo to po tom, čo mi povedali lekári.

„Neobviňuj sa, Edward. Nemôžeš za to, že našla tie lieky, i keď si ich dobre schoval. Mysli hlavne na to, že drogovo závislí ľudia budú závislí navždy. Možno pár rokov vydržia, ale i tak sa k drogám znovu vrátia. Skôr či neskôr by ich i tak našla. Si si istý, že naozaj nič tie dni nebrala? Bol si s ňou stále?“

Prekvapene som naňho pozrel. „Väčšinu času som bol s ňou, ale nemala nikde drogy, tým som si istý. Jedine potom lieky, to bolo všetko.“ Alebo som v to aspoň dúfal.

„Dobre, idem sa primárom a skočím sa na ňu pozrieť. Počkaj tu, o chvíľu som pri tebe. Vlastne by mala prísť o chvíľu aj Alice.“

Prikývol som a sledoval, ako odchádza za mojou Bellou, ktorá ležala v bezvedomí. Oprel som sa unavene o stenu a skĺzol dolu. Vypumpovali jej žalúdok, ale nepomohlo jej to. Stále je v bezvedomí. Lekári sa ma snažili upokojiť, ale ich myšlienky hovorili o horšom stave.

„Edward?“ Otočil som sa pri piskľavom hlase mojej sestry.

„Ahoj, Alice.“

Posadila sa ku mne a objala ma. „Všetko bude v poriadku, braček. Ver mi.“

„Videla si niečo? Mala si víziu o jej budúcnosti? O nás?“

Sklonila hlavu so smutný výrazom. „Prepáč, ale nevidela som práveže nič. Nevidím ani kúsok jej budúcnosti. Možno je len chyba vo mne alebo...“

„Alebo zomrie mojou vinou,“ dokončil som šeptom, ale bolesť v mojom hlase bola dosť čitateľná.

„Netrep blbosti, Edward! Bude v poriadku a dostane sa z toho. Musíš tomu veriť a nestrácať nádej.“

„Alice. Keby som ju neuniesol preč, možno by jej samej došlo, že robí blbosť a prestala by s drogami. Nepredávkovala by sa liekmi, ktoré som pred ňou schovával!“ kričal som po nej, ale tvárila sa pokojne.

„Už je lepšie?“

„Nie.“

„Upokoj sa, braček.“

Znovu ma objala, všetko zúfalstvo vyšlo na povrch a rozvzlykal som sa. Nemôže mi predsa zomrieť! Nech ma nenávidí, nech ma nechce nikdy vidieť, ale musí žiť za všetko na svete.

Je tak mladá a jej život sa rúca každý dňom len kvôli drogám. Nemôže sa predsa viniť za to, že jej matka skončila v psychiatrickej liečebni. Ale už je i tak neskoro. Ako sa mám, do riti, snažiť myslieť optimisticky, keď je to aj tak zbytočné?! Všetko sa posralo!

Mal by som hneď teraz odísť a už sa tu nikdy neukazovať. Ak sa nepreberie alebo...

„Edward?“ Prudko som otočil hlavou na prichádzajúceho Carlislea. „Prebrala sa, ale je na tom stále zle. Nepáči sa mi to. Skúsim niečo vymyslieť, ale jej telo akoby zostarlo o niekoľko rokov. Ani si nechcem predstaviť, aké množstvo liekov si zobrala. Išlo o veľmi silné lieky, Edward, mohla už byť na mieste mŕtva, ale drží sa.“

„Nezomrie!“ zavrčal som naňho a utekal za Bellou. No pred dverami som ako slaboch zastal, bojím sa pohľadu na ňu. Na nenávisť v jej očiach...

Stisol som opatrne kľučku a otvoril dvere. Ležala tam, bola belšia ako upír, viečka mala spadnuté, obrovské kruhy pod očami a bola napojená na prístroje. Zrazu sa otočila a uprela na mňa zúfalý pohľad. Všetko som čakal, len toto nie.

„Prepáč mi to,“ šepla a po líci jej stiekla slza. V momente som bol u nej, pohladil som ju po tvári a palcom zotrel slzu.

„Budeš v poriadku, Bella. Prosím, sľúb mi, že budeš bojovať.“ Pozeral som jej vážne do očí, ale odvrátila odo mňa pohľad a zahľadela sa do okien.

„Ja už nemám silu, Edward. Bolí to, nedokážem normálne premýšľať, v hlave mám len drogy. Stále ma to prenasleduje, nemám už síl,“ začala vzlykať.

„Nie, Bella, toto mi nemôžeš urobiť.“ Objal som ju a zúfalo sa ju snažil upokojiť.

„Ľúbim ťa, Edward,“ šepla mi do ramena. Prekvapene som sa odtiahol a neveriacky jej hľadel do očí. Naozaj to povedala? „Až teraz som si uvedomila, čo všetko si pre mňa urobil. Mne je tak strašne ľúto, že musíš kvôli mne trpieť. Vždy ti budem vďačná za všetko. Si ako anjel, no ja nemám dosť síl bojovať. Chcem, aby si bol šťastný aj naďalej. Pomáhaj ľuďom, čo majú rovnaký problém. Ja už nemôžem. Prepáč.“

„Bella? Čo to melieš? Nie! Ty neodídeš! Budeme spolu, vyliečiš sa z toho. Veď sú to len drogy, dostaneš sa z toho. Nemôžeš ich nechať, aby nad tebou vyhrali. Bojuj! Aspoň kvôli mne!“ Telom mi otriasali vzlyky, pekne som ju držal u seba, aby som jej dal svoju silu. No už neodpovedala. Zmätene som sa odtiahol a zrazu začali pípať všetky prístroje. Do izby vtrhli lekári, ale nedokázal som ich vnímať. Držal som v náručí telo, ktoré ma opúšťalo.

„Nie, Bella. Bella! No tak, bojuj! Nemôžeš ma tu, sakra, nechávať! Milujem ťa!“ kričal som, ale bolo to k ničomu. Zrazu sa silné ruky odtiahli od jej tela, dopadol som na zem a vzlykal...

Len matne som počul krik lekárov, môjho otca... Snažili sa ju oživiť, ale bolo neskoro. Zlyhalo jej srdce. Už nepomôže ani tá skurvená premena!

Postavil som sa a kráčal preč z nemocnice. Nedokázal som sa na ňu už ani pozrieť. Nie, nemôžem vidieť, ako zomiera. Už tu nemám, prečo byť. Všetko sa skončilo, už som tu zbytočný. Z vrecka som vytiahol mobil a vyťukal číslo.

„Dobrý deň, máte ešte voľný let do Talianska na dnes?“

xxx

Za všetky chyby vo svojom živote musí človek zaplatiť a teraz prišiel i môj deň zúčtovania. No nebudem ľutovať, že som s tým začala. Sme mladí, musíme si užívať. Nehovorím, že život sa nedá užívať bez tých sračiek, ale keď je vaša myseľ na tom tak ako moja – totálne zničená plná psychopatických myšlienok – potrebujete sa toho zbaviť. Nemôžete žiť s mysľou, ktorá už ani vaša nie je. Drogy mi ukázali, že dokážem mať lepšiu náladu, že môžem ujsť z reality aspoň na chvíľu. No keď drogy ovládnu vaše telo a nemôžete ho kontrolovať, ste v peknom hajzli.

Edward... Edward bol jediný dôvod, prečo som aspoň chvíľu bojovala, i keď by som to asi nikdy nepovedala. Už nikdy by som nezniesla takú bolesť. Radšej zomriem, než by so mala trpieť znovu. Už by som to nezvládla znovu... už nie.

Viem, že mu týmto ublížim, ale budem veriť, že mi rozumie. Tak veľmi som chcela spoznať jeho rodinu, ale aspoň verím, že mu pomôžu, aby nehádzal vinu na seba. Nikdy som nespoznala čistejšieho a úžasnejšieho človeka, ako je on. Neviem, čo ma teraz čaká. Kam sa vlastne dostanem? Nebo to nebude určite, nevadí, tam by bola aj tak nuda.

No už by som mala ísť, akosi začínam strácať úplne vedomie. Akoby som padala dole...

Zbohom, Edward... anjel môj.

Zbohom, mami a prepáč mi to...

Au! Niečo ma zrazu zaštípalo na.. krku? Bol to krk? Prečo sa začínam vynárať z tej diery? Nie, ja chcem ísť naspäť! Nie, ja už nemôžem! Au, sakra, prestaňte. Do riti, prečo to tak páli?!

Ani nebudem radšej písať, koľkokrát som to prepisovala, menila a stále som nedala zo seba to, čo som tak chcela, takže tak aj kapitola vyzerala.

Už vás čaká len posledná kapitola, keďže malo ísť o krátku poviedku a o to, či sa Edwardovi podarí zachrániť Bellu od závislosti.

Narovinu vám poviem, že ešte netuším, aký bude koniec. Tak sa nechajte prekvapiť, čo ma napadne. :)

A ďakujem za všetky komenty i všetkým, čo poviedku čítajú.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Alcohol, drugs and Edward - 9. kapitola: