Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako som sa dostala na začiatok? - Prológ

05.11.2012 (16:00) • Lola16 • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 2369×

Ako som sa dostala na začiatok? – Prológ

Sedela som na posteli a nemohla uveriť tomu, kde som. Srdce sa mi rozbehlo neuveriteľnou rýchlosťou. Bola som vo svojej izbe, ktorú som nevidela minimálne sto rokov. Ako je to možné? Čo sa to deje? Kde je Edward? Ale najpodstatnejšie je, že netuším, kde sa nachádza moja dcérka. Počkať. Srdce sa mi rozbehlo neuveriteľnou rýchlosťou? Ako je to možné? Však som upír. Alebo nie? Snažila som sa zaostriť svoj zrak, ale to sa mi nedarilo. Chcela som sa postaviť, ale mala som pocit, ako keby ma moje telo nepočúvalo. Pohla som rukou, ale tie pohyby sa mi zdali pomalé. Čo sa to tu deje?

Posledné, čo si pamätám je, že som stala pred Arom, pretože nás pozvali na ples. Zdalo sa mi to čudné. Hlavne potom, čo sme im urobili pred sto rokmi, ale pozvanie sme prijali. Nikdy nezabudnem na tu scénu, keď sme všetci museli na lúke čeliť Volturiovcom, ale podarilo sa nám to a my sme sa z toho dostali bez boja. Prestala som na to myslieť a radšej som sa začala zaujímať o súčasnú situáciu.

Chcela som sa dozvedieť, čo sa stalo. Postavila som sa z postele, ale tie pohyby sa mi zdali až priveľmi pomalé, ale čo ma prekvapilo bolo, že keď som sa dotkla nohami podlahy, tak som sa potkla o vlastné nohy a padala rovno na zem. Keď som padala rovno na nos, tak som sa chcela niečoho zachytiť, tak som automaticky vystrela ruky, ale namiesto toho, aby ma to zachránilo pred pádom, tak na mňa zo stolíka padali knižky, ktoré dopadli rovno na mňa. Zacítila som bolesť. Prekvapene som zdvihla ruku a položila ju k miestu, kde bola najintenzívnejšia a to k môjmu nosu. Na ruke som cítila teplú tekutinu. Prekvapene som vystrela ruku a šokovane som na ňu pozerala. Bola celá od krvi. Dokonca som zabudla aj dýchať, ale následok nenechal na seba dlho čakať a ja som sa začalo dusiť.

Zrazu som počula, ako sa rozrazili dvere a dovnútra vošiel Charlie. Myslela som, že mi vypadnú oči z jamiek, keď som videla, ako vystrašene na mňa pozerá. Rozbehol sa za mnou a zobral ma do náručia. Ale v hlave mi stále vírili myšlienky na to, že som bola na jeho pohrebe a videla ho v rakve mŕtveho. Teraz som nevedela, či sa mám tešiť, alebo byť vystrašená ešte viac, ako doteraz. Vybrala som si oboje. Charlie pustil vodu a začal mi umývať tvár. Potom mi hlavu naklonil dozadu.

„Bella, vnímaš?“ zatriasol so mnou.

Nasucho som prehltla a prikývla hlavou. Počula som, ako si vydýchol. Namočil uterák do studenej vody a priložil mi ho na nos.

„Pridrž si ho tam!“ prikázal mi.

Položila som ruku na mokrý uterák a držala ho, ako mi povedal.

Asi po pätnástich minútach sa mi prestala z nosa liať krv, tak som si hlavu vyrovnala, ale čo ma zarazilo zrkadlo. Tak a teraz som bola na smrť vystrašená. Zaklipkala som očami, ako keby som mala potom vidieť niečo iné. Zo zrkadla ma sledovala ľudská Bella. Môže sa upír zblázniť? Lebo keď áno, tak sa mi to práve stalo. Ruka mi vystrelila k tvári, ktorá bola teplá a mäkká. Zo zrkadla sa na mňa pozerali vystrašené očí, ktoré boli hnedé. Už som to nemohla popierať . Neviem, ako sa to mohlo stať, ale je zo mňa človek.

„Bella?“ počula som vystrašený hlas otca.

Otočila som svoj pohľad naňho.

„Si v poriadku?“ opýtal sa ma.

Nevedela som, čo mu mám povedať, ale pravdu určite nie. Však už mám predsa cez sto rokov, aby som aspoň trošku rozumne uvažovala aj za takejto pekelnej situácii. Prv musím zistiť, čo sa tu deje a až potom sa rozhodnem, čo urobím.

„Áno,“ povedal chrapľavý hlas, ktorý mi pripadal cudzí.

„Nechceš ešte dnes ostať doma? Do školy môžeš ísť aj zajtra, aj keď som volal, že prídeš dnes,“ povedal.

„Do školy?“ vyvalila som naňho oči a to som si myslela, že viac sa to ani nedá.

„Predsa tvoj prvý deň v škole?“ zarazene odpovedal.

„Ale ako na teba pozerám, tak radšej by som ťa mal zobrať do nemocnice,“ zamumlal.

„To je v poriadku. Pôjdem do školy,“ vychrlila som zo seba.

Hneď mi napadlo, že tam bude Edward. Musela som tomu veriť, lebo neviem si ani predstaviť, že som tu bez mojej lásky, dcérky a rodiny. Pri tej predstave ma bodlo u srdca a oči sa mi naplnili slzami.

„Tak dobre, ale škola sa ti začína o hodinu,“ povedal.

Po tejto vete som ho vyhnala z kúpeľne a začala sa pripravovať. Hneď som si spomenula na Alice. Povzdychla som si.

Asi po pol hodine som bola pripravená, keď som začula, ako mi škŕka v žalúdku. Bol to zvláštny pocit to zase zašiť. Necítila som pálenie v hrdle, ale hlad. Zišla som dole po schodoch a uvidela som Charlieho, ako sa snaží pripraviť raňajky. Inokedy by som sa usmiala, ale v nemohla som. Bála som sa o svoju rodinu. Už len pomyslenie na to, že sa im mohlo niečo stať. Radšej som zmenila myšlienky.

Vyhnala som ho z kuchyne a začala som pripravovať praženicu. Pamätám si ešte prípravu kvôli Renesmee. Moja drahá dcérka, kde len teraz si. Po pár minútach bolo všetko hotové a ja som si dala do úst ľudské jedlo. Pozrela som sa na otca, ktorý to jedol. Vyzeralo to tak, že mu to dokonca aj chutí. Z jednej časti som k tomu cítila odpor. Stále si pamätám, že keď som bola upírka, ako mi to pripadalo, ale zase z druhej stránky to voňalo skvele. Ochutnala som a musím priznať, že mi to chutilo. Keď som sa najedlo tak som umyla aj riad. Vyšla som ešte po schodoch späť so svojej izby a zobrala si školský batoh, ktorý som videla pohodený v izbe. Pozrela som doň a uvidela som, že tam mám učebnice, ale aj peňaženku.

Stála som už pred domom a pozerala sa na svoje milované autíčko. Hneď som si spomenula na Jacoba. Zasunula som kľúče doň, otvorila dvere, vošla doň a naštartovala. Motor sa rozbehol a určite odohnal zver minimálne v blízkosti dvoch kilometrov. Dupla som na plyn a snažila som sa krotiť s rýchlosťou. Pamätám si, že ako človek som nemala v láske rýchlu jazdu, ale za ten čas sa toho mnoho zmenilo. Už som parkovala na školskom parkovisku a vystúpila. Srdce sa mi rozbehlo rýchlosťou blesku, keď som pred sebou videla strieborné Volvo, ale čo ma zamrzelo bolo, že som nevidela jeho majiteľa. Zamkla som auto a nemohla som sa dočkať okamihu, keď stretnem Edwarda.

Autor: Lola16 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako som sa dostala na začiatok? - Prológ: