Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako skrotiť ženu za 10 dní - 25. kapitola

09.07.2015 (07:00) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1841×

25. kapitola 

Prebudila som sa na zvonček pri dverách. V hlave mi trešťalo a v ústach som mala ako na púšti. Vyhrabala som sa spod prikrývok a vstala. Bolesť mi dovolila robiť len malé krôčiky a chvíľu mi trvalo, kým som sa došuchtala do kúpeľne. Na včerajšiu noc som si spomínala len letmo a ešte dlhšie mi trvalo vybaviť si, ako som sa do takejto hotelovej izby vlastne dostala. Od Andreinej párty, na ktorej zomrela Donn, som sa zaprisahala, že už viac nebudem užívať drogy ani piť. Preto som nechápala dôvod svojho včerajšieho počínania.

V kúpeľni som si opláchla tvár a napila sa trochu vody. Keď som sa vrátila späť do izby, čakal tam na mňa Edward v celej svojej kráse. Začervenala som sa a sklopila pohľad. Mala som pocit, že sme sa včera o niečom hádali, ale nemohla som si spomenúť o čom.

„Dobré ráno,“ pozdravila som ho a posadila sa na posteli. Priveľmi sa mi motala hlava, aby som si trúfla viesť s ním konverzáciu postojačky.

„Doniesli ti raňajky. Rýchlo sa najedz, až môžeme vypadnúť.“ Podal mi tácku z nočného stolíka na posteľ. Bol na nej tanier lievancov s medom, ďalší s kúskami ovocia a pohár pomarančového džúsu. Už len pri pohľade na to sa mi prevracal žalúdok.

„Myslím, že to vynechám,“ odvetila som mu a posunula tácku k nemu. Vrátil mi ju jediným pohybom.

„Dnes ťa čaká náročný deň. Zješ to všetko do poslednej omrvinky,“ protirečil mi tvrdo. Zamračila som sa. Nemal právo mi rozkazovať hneď tak z rána.

„Vieš, že keď sa niektorí ľudia opijú, tak ráno potom majú obrovský hlad a zjedli by aj slona? Tak ja do tejto skupiny nepatrím. Ak sa mi niečo z toho dostane do úst, ver, že sa to hneď dostane aj von rovnakou cestou.“ Zakrúžila som prsom nad lievancami. Edward prevrátil oči a ťažko si povzdychol.

„Dobre, je to tvoja vec,“ ustúpil a to ma vykoľajilo viac, než včerajší alkohol. „Len ti chcem povedať, že dnes ideš nakupovať s Alice. Žijem s ňou už nejaký ten piatok, aby som ju poznal a preto ti môžem odprisahať, že slovné spojenie nakupovanie zabíja vymysleli ľudia, ktorí s ňou nakupovali a ako zázrakom to prežili. Alice ťa odrovná skôr, než odbije dvanásť.“

Nebola som si istá, či sa o mňa skutočne bál alebo chcel vyhrať náš malý spor a dostať do mňa nejaké jedlo. Nech to však už bolo akokoľvek, príliš dobre som poznala svoje telo, aby som sa nechala tak ľahko zastrašiť. „Ak by som bola unavená, poviem to Alice a tá si dá pauzu. Vzťah medzi nami je pre ňu dôležitý a určite by mi doniesla kosť, ak by som jej povedala.“ Zvalila som sa na posteľ a unavene zívla. V tom okamihu sa Edward objavil tesne nado mnou a díval sa na mňa tvárou v tvár. Jeho ruky zatlačili tie moje do matraca ako do mäkkej vaty a v tú stotinu sa mi zastavil dych.

„Nie sme tvoji psi,“ šepol a v hlase i tvári sa mu odrážal desivý pokoj. „Toto nepotrvá večne, Bella. Ver, že keď dostanem príležitosť, vrátim ti to všetko aj s úrokmi. Ešte budeš prosiť Esme, aby ťa predo mnou  ochránila.“

„Tvoje prázdne slová ma nevydesia, Edward Cullen. Daj si odchod!“ prikázala som mu. Na tvári som cítila jeho chladný dych a naše nosy sa skoro dotýkali špičkami. Bol tak blízko, že ho stačilo objať okolo krku a pobozkať. Jediný bozk by mohol upokojiť moje potlačované potreby. Miesto toho som sa ho však znovu snažila odohnať svojou namyslenou a sebeckou stránkou.

Edward sa narovnal a ja som sa tiež posadila na posteli. Pritisla som si ruku na srdce, ktoré sa teraz divoko rozbúšilo, akoby sa snažilo rozbiť mi hrudný kôš na kúsky.

„Obleč sa, pôjdeme,“ prikázal mi a potom vypochodoval z miestnosti. Nenamietala som.

Edward zastavil autom pred Andreiným domom. Vzala som si tašku a vystúpila.

„Na,“ povedal a hodil po mne sprej. Začudovane som sa na neho pozrela. „Upíri majú dobrý čuch. Esme by mohla zistiť, že si bola so mnou a mohli by vzniknúť otázky.“

Prikývla som a strekla na seba pár kvapiek. „Esme tu bude každú chvíľu. Vypadni, kým všetko pokazíš.“ Zabuchla som dvere a ustúpila k domu. Posadila som sa na schody a sledovala zadok jeho auta, strácajúci sa v prachu.

Esme sa objavila o necelých pätnásť minút. Nasadla som do jej auta a ona ma privítala objatím. Prekvapila ma.

„Ahoj, zlatíčko. Ako bolo u tvojej kamarátky?“ spýtala sa s úsmevom.

„Dobre. Vážne. Pôjdeme?“

„Jasné. Všetko je už pripravené. Alice s Rosalie na nás už čakajú. Raňajkovala si?“

Prikývla som a zosunula sa viac na sedadle. Dnes ma čakalo peklo. Nechcelo sa mi ísť nikam, len zostať vo svojej izbe a celý deň preležať v posteli. Nie tráviť voľný čas s nevlastnými upírskymi sestrami a matkou, ktorá si myslí, že ma dostane tak ľahko späť. No, ako sa hovorí, čo som si navarila, to som si musela aj zjesť.

***

„A čo tieto?“ ohlásila som Alice a ukázala jej čierne šaty, pripomínajúce osemnáste storočie. Mali širokú nazberkanú sukňu s bielymi ružičkami a vrch tvoril biely korzet bez ramienok. Po dvoch hodinách to boli šaty, ktoré sa mi skutočne páčili, no Alice sa zatvárila akoby to bol plášť smrtky. Ľútostivo som ich zasunula späť medzi ostatné kúsky a podišla k tomu bláznivému dievčaťu, ktoré sa snažilo udržať celé naše nakupovanie pod svojou kontrolou. Jej milá tvár, ktorú mi predvádzala odkedy sme sa stretli, sa vytratila akonáhle sme prešli vchodovými dverami nákupného centra v Seattli.

Prekrížila som si ruky na hrudi a pozorovala jej rýchle útle ručičky, ktoré sa prehrabovali regálom. „Čo navrhuješ?“ opýtala som sa rázne. Táto hra na rodinu ma prestávala baviť.

„Čierna sa k tebe nehodí. Mala by si mať na sebe niečo, čo bude lepšie odrážať tvoj charakter...“

Skepticky som nadvihla obočie. „Myslíš niečo ako väzenskú uniformu?“

Ani nemrkla. „Niečo nežné. Ružové.“

„Princeznovské.“ doplnila som. „Alice, nech už máš v hlave akúkoľvek šialenú predstavu o mojich šatách na ten ples, dopredu ťa varujem, že nepôjdem v ružovej, nebudem mať na hlave korunku, ani ma nenamaľuješ ako Snehulienku.“

„Škoda, že sme tu neboli na Halloween, mohli sme ísť za siedmich trpaslíkov,“ zamyslela sa. Otvorila som ústa, zjavne ma vôbec nevnímala a utekal jej kontext. Otočila som sa na Esme pri druhom regáli, tá mykla plecami.

„Vieš, keď sa Alice odstane do obchodu, je ako vymenená. Stáva sa z nej...“

„Totálny psychopat na oblečenie?“ skočila som jej do reči. „Toto nakupovanie s Alice ma už nebaví. Vôbec nevie, čo chcem. Tak čo keby som si našla šaty pre seba sama a vy mi ich iba schválite?“ Esme chcela niečo povedať, no ja som zodvihla ruky. „Budem na poschodí. Vďaka, mami.“ Otočila som sa na päte a vypadla von.

Bolo odo mňa celkom podlé používať túto techniku, aby som mala kontrolu nad Esme. Uvedomila som si to zakaždým, keď som ju oslovila mama a čím dlhšie som s ňou bola, tým som cítila väčší pocit viny. Na druhej strane však, mojou úlohou bolo trochu ju potrápiť.

Vrátila som sa do obchodu s oblečením, v ktorom sme boli predtým. Páčili sa mi tu jedny biele šaty s červeno-čiernou čipkou na sukni. Prehľadala som regále a našla ich prevesené v jedenej zo skúšobných kabaniek. Potiahla som ich neznámej zákazníčke za závesom a schovala sa do poslednej z prezliekarní. Vyzliekla som si oblečenie a navliekla si šaty. Korzet ma obopínal okolo drieku a zvýrazňoval prsia. Čipkované rukávy som si vytiahla k lakťom a vlasy prehodila na jednu stranu. Vyzerala som ako jedna z tých celebrít, ktoré som videla párkrát v časopisoch. Akoby som nebola len špinavou chudobnou striptérkou, ktorá nemá rodinu ani domov.

„Vyzeráš dobre.“

Zháčila som sa. Krv mi prestala prúdiť žilami a dych sa mi na okamih zastavil. V zrkadle pred sebou som zbadala ďalšiu tvár.

„Elijah,“ šepla som. Brunetka, s očami černejšími než noc, si ma pohŕdavo obzerala. Jej tvár sa za tých pár dní vôbec nezmenila. Práve naopak, akoby bola krásnejšia a ešte hrozivejšia.

„Pekné šaty, Bella,“ povedala a naklonila sa bližšie. Jej dych ma mrazil na odhalenej pokožke krku. Ľutovala som, že som tam nemala vlasy a moja krv bola tak ľahko vystavená jej ostrým zubom. Sťažka som prehltla.

„Čo tu chceš, Elijah?“ Snažila som sa vyzerať vyrovnane, no hlas ma zrádzal. Preskakoval a bolo v ňom počuť stopy plaču a strachu.

„Prišla som si ťa obzrieť. Chcem vedieť, aké šaty budeš mať na párty.“

Vedela o školskom večierku. Ale odkiaľ? „Chystáš sa prísť?“ Dúfala som, že sa mýlim. Elijah rozšírila pery do širokého podlého úsmevu.

„Ešte som sa nerozhodla. Je také lákavé zabiť ťa hneď teraz.“ Načiahla sa a prešla mi končekmi prstov po krku. V hrdle mi zamrel výkrik. Jej ruky boli chladnejšie než ľad. Ešte viac sa priblížila až boli jej pery tesne vedľa mojej pokožky. Mala som vykríknuť, aby som si privolala pomoc, ale môj strach boli príliš veľký. Neodvážila som sa pohnúť. Len som vytreštene sledovala náš odraz v zrkadle a čakala, kedy príde tá bolesť.

„Bolo by to jednoduché a moja pomsta by bola dokonalá,“ pokračovala. A potom sa náhle odtiahla a prestala sa ma dotýkať. Vnútorne som si oddýchla a konečne nasala vzduch. Jej pohľad stvrdol. „Ale nebola by až taká dokonalá. Chcem,  aby si trpela, Bella Swanová. Tak, ako som trpela ja, keď ste mi zabili Dáriusa. Pripravím ti také peklo, že ma nakoniec budeš prosiť o smrť.“

Jej slovám som nerozumela. „Čo chceš robiť?“

Lišiacky sa usmiala. „Si človek. Neviem prečo, ale ľudia majú strašnú tendenciu robiť si priateľov. Veľa priateľov. Prinútim ich trpieť tisíckou bolestí, kým prídem zabiť teba. Chcem totiž vidieť zmučený výraz na tvojej tvári a vinu. Pretože to ty budeš príčinou ich bolesti.“

Dych sa mi znovu zastavil. Skúmala som jej tvár a hľadala nejaký náznak toho, že jej slová nie sú pravdivé. Keď som si pomyslela na Andreu, Mikea... Že by mohli skončiť ako Donn... Otočila som sa tvárou k Elijah.

„Nemyslíš to vážne. Oni s tým predsa nemajú nič spoločné, všetko je to iba moja vina, tak prečo by si im ubližovala. Nemôžeš im ublížiť, Elijah.“

„Nemôžem?“ zasmiala sa.

„Ja ťa o to žiadam,“ skoro som vykríkla. Chytila som ju za ruku a pevne ju stlačila. „Prosím. Táto záležitosť je len medzi nami a Cullenovcami.“

„Sladká Bella. Tvoja naivita bude stáť mnoho tvojich priateľov život. Nechápeš, že akonáhle ste zabili jediného muža v celej večnosti, ktorého som milovala, si podpísala všetkým okolo seba rozsudok smrti? Mohla by som ich ušetriť, ale chcem vidieť ako prídeš o všetko tak ako ja.“

„Elijah!“ vykríkla som na ňu. Vytrhla si svoju ruku z môjho zovretia a odišla z kabínky. Dívala som sa na dvierka, ale nevidela som ich. V skutočnosti som sa vrátila späť do tej noci z minulého víkendu. Do noci, keď zomrela Donn. Teraz som už vedela, že ju zabil upír. Dárius. Takže Andrea skončí rovnako. A to len preto, že som dcérou Esme a zamilovala som sa do Edwarda. Len preto, že ma má kto ochraňovať, a preto, že som nezomrela vtedy, keď ma chcela Dorothy zapáliť v izbe.

Skôr, než som si to uvedomila, dýchala som hltavo. Do pľúc sa mi však nedostal žiaden kyslík. Začínalo mi trešťať v hlave a končatiny akosi oťažievať. Zosunula som sa k zemi. Nemohla som sa nadýchnuť, aj keď som nasávala vzduch. Celá som sa roztriasla. Niekto zaklopal na dvere a ozval sa Alicin hlas. Napriahla som sa za dvierkami a pootvorila ich. Na viac som sa nezmohla. Dnu sa nahrnula Alice s Esme a zodvihli ma na nohy. Niečo sa ma pýtali, no ja som im dobre nerozumela. Zahmlievalo sa mi pred očami a do pľúc som stále nemohla dostať žiadny vzduch. Podlomili sa mi kolená, no Esme ma stále pevne zvierala.

„Bella!“ z diaľky som začula niekoho hlas. Už bolo všetko rozmazané a ja som ledva dokázala nechať otvorené oči. Niečo mi napchali do úst a nútili ma nadýchnuť sa. Konečne som dostala vzduch, videla jasnejšie. Urobila som to ešte raz, a potom konečne zacítila čerstvý vzduch.

„Ako ti je? Nevedeli sme, že máš astmu.“

Zamračila som sa na Alice. „Nemám.“ Alebo som aspoň nikdy nemala. To všetko kvôli Elijah. Rozrušila ma.

„Myslím, že na dnes toho nakupovania stačilo. Pôjdeme domov,“ zavelila Esme a ja som iba prikívla. Pevnejšie ma objala, aj keď som už dokázala stáť na vlastných nohách.

„Vezmeme tie šaty?“ spýtala sa ma Alice a pokynula na moje oblečenie.

Zavrtela som hlavou. „Nie. Budem rada, ak mi niečo vyberieš na ten ples ty. Prezlečiem sa a môžeme ísť, áno?“ Esme prikývla, no mne neušiel Alicin zvláštny pohľad. Vedela snáď, že tu bola Elijah? Nie, to bolo nemožné. Pretože potom by sa správala inak.

Zavrela som sa späť do kabínky a dlho sa dívala do zrkadla. Moji priatelia umrú a bude to moja vina. Jediné, čo mi zostávalo, bolo varovať ich a dúfať, že sa potom Elijah zameria už len na mňa. 

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako skrotiť ženu za 10 dní - 25. kapitola: