Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako nezabiť človeka - 9. Odmietnutie

Ako nezabiť človeka - 9. OdmietnutiePridávam sľúbenú kapitolu. Ospravedlňujem sa, že ju sem dávam tak neskoro. Ja trdlo som ju trikrát prepisovala, keďže raz vypadla elektrina a raz som to proste neuložila. Som šikovná, nie? :-D Každopádne, je to teraz dlhšie, aspoň o niečo dlhšie než ste zvyknutý pri tejto poviedke. Pekné čítanie. :-)

„Deje sa niečo?“ spýtala som sa, keď Jasper naraz zastal. Bežali sme lesom a držali sa za ruky a on zrazu začal spomaľovať.

„Hej,“ prisvedčil zamračene. Pohľad upieral na zem, ale i tak som mala pocit, akoby som niečo spravila.

„Čo?“ nechal ma spýtať sa. Zdvihol hlavu a oči mal úplne čierne. Pristúpila som k nemu a chytila ho okolo krku.

„Necítiš tu stopu?“ spýtal sa tichým hlasom. Asi sa snažil premáhať, bol očividne vytočený. Snažila som sa sústrediť. Tadiaľto križujeme obaja veľmi často. Cítila som tu asi päť rôznych zvierat, naše stopy staršie, i novšie a až po chvíli som zacítila to, čo mal zrejme na mysli.

„Ehm, ide o Atressa?“ spýtala som sa. Pozrel na mňa vyčítavo.

„Som rád, že to berieš tak na ľahkú váhu,“ povedal mi. Zažmurkala som a prekvapene sa na neho pozerala. Asi mi niečo uniká.

„Môžeš mi to vysvetliť? Nie som Edward,“ oplatila som mu rovnakým tónom. Odtiahol sa odo mňa, prechádzal sa okolo.

„Cítim ho tu viac, ako sa mi páči. Chodil tadiaľto často. Povedal by som, že už týždeň. Zrejme ťa sledoval. Nechápem, že si si to nevšimla. Že to nevnímaš, že sa nechrániš. Nemôžem uveriť, že si ho nechala, aby sa dostal do tvojej tesnej blízkosti,“ hovoril. A je to jasné, čo mi uniká. Jasper má ďalší taktický dôvod, ktorý mi môže vyčítať.

„Nie je nebezpečný,“ bránila som sa. Pozrel na mňa ako na hlupáka a to ma rozčuľovalo.

„Alice, nehádam sa. Chcem len, aby si bola obozretná,“ dohováral mi už pokojnejšie.

„A ja chcem, aby si vyklopil, prečo abstinuješ od ľudskej krvi,“ odvetila som zanovito. Pozeral mi do tváre a potom ma zase chytil za ruku. A rozbehli sme sa ďalej.

Takže pre Jaspera toto tajomstvo naozaj veľa znamená. Ešte nikdy nič neuprednostnil pred mojou ochranou. Na druhej strane je možné, že ma berie ako schopnú, teraz, keď som už upír. Ale ak by chcel svoje tajomstvo chrániť najlepšie, nenechal by ma vedieť, že je to pre neho také dôležité. Musí si uvedomovať, že čím je to zvláštnejšie, tým ma to bude viac zaujímať. Alebo žeby jednoducho dúfal, že ho pochopím tak, ako on mňa? Že medzi nami bude tá dokonalá precítenosť a ja nebudem otravovať ak to pochopím? Stačí mi byť s ním, budem šťastná.
Tak, to už máme dve Jasperove tajomstvá. Vydržala by som to, ale nepáči sa mi, že o ňom niečo podstatné neviem. Chcem o Jasperovi vedieť všetko. A ukázať mu, že ho milujem aj cez tie najtemnejšie tajomstvá tak, ako to ukázal on mne.

„Nad čím premýšľaš,“ spýtal sa ma pred domom. Len som sa usmiala a nasledovala zvuky z garáže. Rose ležala pod autom, podopierala si ho rukou a asi ho opravovala.

„Stalo sa niečo Edwardovým zlatíčkam?“ spýtala som sa. Usmiala sa na mňa.

„Nie, prepána, to by bol celý dom hore nohami. Len tu niečo vylepšujem. Tieto extra staré modely majú na sebe vždy kopu práce,“ vysvetlila Rose.

„Aspoň sa nenudíš,“ povedal Jasper a ťahal ma preč.

„Ani ty by si sa nemusel, existuje taká milá aktivita, ktorou sa dá zabiť kopa času. A je to, okrem iného, zábava,“ povedala potmehúdsky. Na čo naráža? Jasper stisol pery a prešiel ku kapote auta. Ledabolo do nej buchol a auto kleslo nebezpečne nad Rosalinou hlavou. Zasyčala na neho, ale on už ma ťahal do domu.

Sadli sme si a Esme nás hneď privítala. Carlisle sa pridal a začal sa rozhovor. Riešila sa - ako inak - moja vysoká.

„Ak máš už všetky potrebné papiere, odídeme v septembri. Vyhovuje ti to?“ spýtal sa citlivo Carlisle. Vzdychla som si a prikývla. Jasper ma chytil okolo ramien a pozeral mi do tváre. Usmiala som sa na všetkých.

„Dúfam, že sa mama dovtedy odsťahuje. Nerada by som ju nechala tu s otcom.“

„Alice, ešte niekoľko rokov môžeš rodičov navštevovať. Môžeš im pomôcť, ak chceš. Keď raz odídeš nadobro, aby boli zabezpečení,“ povedal mi Carlisle.

„Uvažovala som nad tým,“ priznala som nesmelo.

„Dieťa, nehanbi sa. Vieš dobre, že čo je naše, je tvoje,“ ponúkala mi Esme. Usmiala som sa, ale už mi na túto tému stačilo.

„Rozmýšľala som, že by bolo super, keby som to štúdium predsa len skúsila. Keď pôjdeme niekam, kde bude univerzita, skúsila by som to. Ak by ma prijali tak neskoro. Alebo až ďalší rok, myslíš, Carlisle, že by som to zvládla?“

„Som si istý, že áno. Pre istotu by s tebou mohol študovať aj Jasper. Alebo niekto iný z rodiny,“ nadhodil rýchlo. Zažmúrila som oči.

„Ehm, Jasper je predsa vegetarián už tak dlho, určite by ma dokázal ustrážiť,“ vyvodila som si. Jasper pozrel skúmavo na mňa.

„Alice, vieš, že s tým mám problémy. Ale uvidí sa, ako to bude,“ uzavrel Jazz. Pozrela som na Carlislea. Placho sa na mňa usmial.

„Ja len, vyznelo to, akoby ti neveril,“ odvážila som sa znova. Jasper si vzdychol. Prepáč Jazz, inak to nejde...

„Nie, že by som mu neveril. Ale Jasper sa necíti medzi ľuďmi dobre. Keď je s ostatnými, je to pre neho znesiteľnejšie. Neviem ako by sa cítil, keby musel niekoho strážiť,“ vysvetlil Carlisle. Prikývla som.

„A ako sa majú rodičia, Alice?“ spýtala sa Esme.

„Hm? Ehm, fajn. Normálka. Otec chodí za milenkou a mam kuje pikle. Kde je Edward?“ spýtala som sa. Esme sa usmiala. Snažila som sa pôsobiť prirodzene, našťastie som mala s Edwardom výborný vzťah a tak nikto nemohol pochybovať o tom, že sa pýtam len tak.

„Edward je teraz s Bellou. Boli na pár dní mimo mesta. Ale dnes by sa mali vrátiť,“ povedala mi. Začala som vymýšľať, ako sa dostanem k Edwardovi. Tak, aby nás nikto nepočul, to bude veľmi ťažké.

 

Vonku sa už zotmelo, keď do izby vošiel Emmett. Zrazil sa a prezeral si nás. Žiadna hlúpa poznámka nebude?

„Deje sa niečo, Emmett?“ oslovil ho Carlisle. Zdá sa, že nie len mne to pripadá zvláštne.

„Ste tu len vy?“ spýtal sa vážne. Carlisle sa postavil, Esme sa obzerala po miestnosti. Jazz si ma ochranársky pritiahol a začal preskúmavať okolie.

„Cítim tu ešte niekoho. Cudzinca,“ vysvetlil Emmett. Carlisle v okamihu stál pri ňom. „Tu,“ ukázal mu Emmett a Carlisle ho nasledoval. Pozorne skontroloval stopu a prikývol.

„Poznám ho. Myslím, že nie je nebezpečný. Jasper, na neho si sa ma pýtal. Zdá sa, že sa predsa len ukáže,“ povedal nám. Jasper ma stisol tuhšie a ja som zacítila hnev. Nebol však môj. Upokojujúco som Jaspera pohladkala po vlasoch a obzrela som sa tiež. Carlisle sprevádzaný Esme vyšiel na dvor. Emmett zostal stáť vo dverách.

„Môžem ťa privítať, Atress? Som rád, že si sa ukázal. Počuli sme, že si tu.“ Počula som Carlislea. Za chvíľku už  kráčali dnu. Jasper bol kamenný ako socha. Chcela som sa z jeho objatie vypliesť, príde mi to stále nevhodné, kým nie sme sami. Ale on mi to nedovolil. Atress vošiel do obývačky a usmial sa na mňa. Pozdravil Emmetta a podišiel k nám.

„Dovolil som si prísť sem. Spoznať tvoju rodinu,“ povedal mi a vzal si moju ruku, voľne zloženú na gauči. Pobozkal ju. Uškrnula som sa a odtiahla ruku od neho. Takže ďalší gentleman? Aj Jasper je taký galantný.

„Nevadí mi to. Ale počula som, že si mal príležitosť spoznať Carlislea už predtým. Prečo si prejavil záujem až teraz?“ spýtala som sa. Atress ledabolo pozeral na Jaspera, ktorý ho naopak sledoval pohľadom.

„Žiaľ, bol som hlupák, tak sa pravda má. Ospravedlňujem sa ti.“ Otočil hlavu ku Carlisleovi.

„Nič sa nedeje, máme večnosť.“ Usmial sa ten. Rozbehlo sa to ďalej rovnakým tempom. Emmett sa znudene pustil preč. Zdalo sa, akoby Carlisle, Esme a Atress súťažili, kto z nich dokáže byť milší. Prestali až keď sa znovu odsunuli sklené dvere a vošiel Edward.

„Ahoj,“ pozdravil každého, ale pohľadom zakotvil na Atressovi. Snažila som sa nedať najavo ako som rada, že je tu. A v hlave mi začal šrotovať plán, ako uskutočniť svoj zámer. Edward ma už musel počuť. Bola som si istá, že ak mám nejakú šancu, že mi odpovie, pomôže mi aj vysloviť moju otázku nahlas. Aspoň som v to dúfala.

„Á, ty musíš byť Edward. Especial! Pensamientos traicioneros! V tvojej prítomnosti ma zradila myseľ. Nedokážem sa vôbec ovládať. Obdivuhodná vlastnosť, ktorú máš,“ povedal Atress a podával Edwardovi ruku.

„Ako pre koho,“ usmial sa Edward.

„Je to zvláštne. Ale ak by si ju nemal, chýbala by ti. Bol by si ako človek, ktorý prišiel o oko,“ pokračoval Atress.

„Ale taký človek možno vidí na svete menej zla,“ argumentoval Edward. Emmett prešiel okolo a prevrátil oči. Cítila som sa rovnako.

„Ale možno ani neuvidí, keď sa blíži - peligro - nebezpečenstvo!“

„Tiene ustéd razón,“ súhlasil Edward. Atress sa usmial, na čo nasledovala debata o tom, kde sa Edward naučil po španielsky.

„Som z Európy, ale rodičia ma kedysi dávno priniesli do Južnej Ameriky. Tam ma premenili,“ keď hovoril Atress o sebe, Jasper ho pozorne počúval. „Pre to, čo som tam videl, dal by som mi alma, aj dušu – za takú schopnosť!“

„Ja by som ju vymenil,“ pripustil Edward.

„Život nie je rozprávka,“ povedal Atress rázne, ale Edward sa usmieval. Natiahol ruku a zachytil dlhú, ženskú pažu. Dnu vošla Bella oblečená do elegantných, čiernych šiat.

„Môj je,“ vyslovil Edward a nespúšťal so svojej ženy oči. „Ospravedlňte nás, ideme s Bellou do divadla.“

„Nie!“ neovládla som sa. Jasper si ma zamračene premeral. „Ehm, na akú hru?“ Snažila som sa vyzerať nevinne.

„Jakub a jeho pán,“ povedala ledabolo Bella a tiež si ma premeriavala.

„Aha,“ hlesla som a prikývla. Tvárila som sa, že to je všetko, čo som chcela. Prišla som si čudná preto, že sa na mňa začudovane otočili všetci v miestnosti, alebo preto ako smiešne vyznel môj tón hneď po tých nonšalantných rečiach?

„Je to derniéra. Alice, pomôžeš mi vybrať vhodné oblečenie?“ povedal Edward nenútene. Vyskočila som. Snažila som sa neprepuknúť v nadšenie, aby to Jasperovi nebolo podozrivé. Vybehla som hore a Edwardovi som podržala dvere, keď ma dobehol.

Prečo je to tak, Edward? Ty to vieš, však to vieš? Ak nevieš prečo to je tak, znamená to, že si myšlienky chránil pre tebou. A to znamená, že nechce, aby si to vedel. A to už je vážne. Ale ty to vieš, však? Prosím, musím to vedieť. Prečo Jasper prešiel na vegetariánsku stravu? A prečo nechce...

Začervenala som sa. V hlave mi začala poletovať bublina, v ktorej moje predstavy utiekli a vypustili spomienky. Ja a Jazz keď sme sami. Snažila som sa tú bublinu zničiť, hanbila som sa. Edward sa pousmial.

„Mala by si sa pýtať jeho. Prísť na to. Ale ak ti to nechce povedať, ja nesmiem,“ prehovoril potichu Edward.

„Ne-nesmieš? Chcel ma opustiť, a všetko to tajomstvo... jeho to ničí. A mňa...“ koktala som. Edward zdvihol ruku a ja som zavrela ústa.

„Ja viem, ako sa veci majú. Ale nemôžem urobiť nič. Je to medzi vami. Choď za ním,“ povedal mi a vyšiel z miestnosti.

Začal vo mne narastať nevídaný hnev. Tak dlho som na to čakala! Chovala som sa ako hlupaňa, len aby som dostala šancu zistiť o čo ide. Veď ja nechcem Jaspera špehovať, nechcem mu nič vziať. Chcela som len pomôcť!

Zaťala som ruky do pästí, aby som nad nimi získala kontrolu. Od bezmocnosti som nevedela, čo spraviť. Bola som stále v Edwardovej izbe a nechcela som ju zničiť. Nahlas som zavrčala a nechala svoje kolená podlomiť sa. Snažila som sa upokojiť, ale bolo to ťažké. Musím do niečoho udrieť... Rozhodla som sa a veľmi pomaly som otvorila okno a vyskočila von. Rozbehla som sa preč, čo najďalej od Esmeinej honosnej práce. Chcelo sa mi kričať, zúriť, rozbíjať veci... ničiť. Aký zvláštny pocit, ten som naposledy mala krátko po premene. Bolo to... vzrušujúce. Uvoľňujúce.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ako nezabiť človeka - 9. Odmietnutie:

 1
03.07.2011 [15:21]

Charlotte147Júúúú,rýchlo ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

02.07.2011 [11:43]

Tessie95Úžasná kapitolka, mocinky se těším na další, snad ji napíšeš rychle. Už se nemůžu dočkat. Edwardovi se nedivím, je to Jasperovo tajemství, ale Alici by ho měl říct. Úžasně píšeš, už se nemůžu dočkat další kapitolky. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. BlackStar admin
02.07.2011 [10:56]

BlackStarAhoj,
prosím, dávaj si pozor na čiarky pred spojkami ale, keď, aby a priamu reč - niekedy ti utiekla.
Ďakujem. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!