Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ako nezabiť človeka - 1. Človek

bel amimm


Ako nezabiť človeka - 1. ČlovekPridávam kapitolu k poviedke, ktorú som napísala skoro pred rokom. Potom som ju odpísala, keďže na ňu neboli dobré reakcie. Teraz ale pokračujem, lebo predsa sa našiel jeden človek, ktorému padla do oka, rovnako ako moje ostatné poviedky, kde vystupujú Alice a Jasper. A Preto túto poviedku venujem Tessie95. Dúfam, že ju objavíš. :)

Chvíľu som sledovala kvíliaci budík. Musel zvoniť, hoci som ho vonkoncom nepotrebovala. Moja mama mala ľahký spánok a iste by si všimla, že sa za tie roky môj budík prestáva ozývať.

„Stačilo by,“ zamrmlala som uštipačne a buchla po ňom. Veľmi som to zdržiavala, aby som ho náhodou neroztrieskala na kúsočky. Mala som silu, na ktorú som v tomto - pre mňa známom prostredí, nebola zvyknutá.

„Alice?“ ozvala sa mama spoza dverí.

„Áno?“

„Pripravím ti raňajky,“ oznámila mi. Počula som, ako dupala dole schodmi. Prevrátila som oči a pritúlila som sa späť na Jasperovu hruď. Jeho ruka tak automaticky vyletela k mojej hlave a začal ma jemne hladiť po krátkych vlasoch.

„Chutné raňajky,“ zamrmlal. Zdvihla som hlavu, aby som si obzrela jeho výraz. Uškŕňal sa, ale veľmi jemne.

„Možno by som ti mala nejaké priniesť na desiatu, čo ty na to?“ spýtala som sa vážne.

„Ehm, vďaka. Vieš, že od teba nič neodmietnem,“ povedal zvláštnym tónom. Zamyslela som sa, čo mi to pripomína? Jeho ruka medzitým zašla k mojej šiji a mňa zaliali zimomriavky. Jasper sa asi rozhodol, že sa pridlho venoval mojim vlasom. Jemne prešiel po bledej pokožke na mojich ramenách a potom jedným prstom hladil môj krk.

„Robím niečo zle?“ spýtal sa a zastavil ruku opäť vo vlasoch. Reagoval na moje stuhnutie.

„Práve naopak.“ Zdvihla som hlavu a usmiala som sa. Sklopil oči, ale bleskovo opäť vrátil pohľad – tentoraz plný túžby. Pomaly som sa nadvihla a po štyroch som preliezla tú neznesiteľnú vzdialenosť, ktorá bola medzi nami. Zastala som presne nad ním. Jeho ruky sa automaticky uložili na moje telo, akoby tam odvždy mali svoje miesto. Pravú ruku mal na mojom boku a ľavou mi pohladil chrbát a pomaly prešiel až k tvári.

„Alice,“ šepol. Moje pery sa roztiahli do nadšeného úsmevu. Videla som totiž, že jeho reakcie sú príliš automatické na to, aby sa ešte dlho ovládal. Zdvihla som ruku a pohladila ho po tvári. Zastala som pri jeho plných perách a párkrát som po nich prešla. Nevedela som pritom, kam sa pozerať skôr. Či na pery, alebo do tých roztúžených očí. Zrejme reflexne, si Jasper pohryzol spodnú peru a jemne šuchol zúbkami o môj prst. Okamžite som sa svojimi perami vrhla na tie jeho a ruku som posunula na jeho hruď. Chvíľu nechal naše pery dokonale splývať. Ja už som zabudla, ako sa volám, keď sa Jasper náhle posadil. Zošuchla som sa do jeho lona a nadšene som sa usmiala. Chcelo som sa znova vrhnúť na jeho pery, ale on sa mi uhol.

„Počkaj, Alice! Tu predsa... to nejde!“

„Nejde?“ nechápala som. Ako môže použiť teraz také slovo? Nejde...

„Láska. Nemôžeme. Tvoji rodičia...“

„Mama šla dole, Jazz. A otec spí ako zabitý.“ Počas mojich slov som sa snažila uloviť bozk.

„Alice... ehm,“ zakoktal sa. Prestala som ho obletovať a pozrela som mu pozorne do očí. Vyzeral nervózne.

„Neviem, ako to povedať. Vieš, ehm... upíri to majú o niečo iné ako ľudia. Vlastne, fakt je taký, že by na okolí piatich míľ nemal byť vôbec nikto, ak chceme mať súkromie,“ povedal. Prečo som si nikdy nevšimla, ako rozkošne sa krútia jeho pery, keď je nervózny?

„Ehm.“ Kývla som a už som ho zase bozkávala.

„Alice, počúvaš...“ začal, keď si odo mňa odklonil hlavu. Využila som to na to, aby som ulovila aspoň jeho krásny krk. To ho na chvíľu umlčalo. Ale jeho neuveriteľné skúsenosti sa mi zase prezentovali ako neuveriteľne otravné, keď bol na druhom konci postele skôr, než som stihla niečo urobiť.
Zostala som tam sama. Zmizol mi tak rýchlo, že to vo mne zanechalo pocit, ako keby som bola niečo stratila. Niečo dôležité, ako môže byť pre niekoho mobil alebo peňaženka.

„Netvár sa tak,“ napomenul ma.

„Ale ty si mi to sľúbil! Povedal, že po premene...“ odmlčala som sa. Bola by som sa červenala, našťastie nič také už nepríde.

„Alice, ty si veľmi atypická žena!“

„A ty atypický chlap! Koľko mužov sa o niečo také nechá prosiť?!“ Rozosmial sa. Podišiel ku mne a niečo sa mi chystal povedať. Lenže vedľa v spálni - pre nás dokonale počuteľne - zazvonil mobil. Počula som vrzgot postele a kašeľ môjho otca, tuhého fajčiara.

„Áno? Haló!“ chrapčal do telefónu. Druhú stranu som nepočula. Ale ani nechcela.

„Hej. Jasné, zlato. Ide do roboty a tá druhá do školy, budeme mať prázdny barák. Jasné, papa, cmuk!“

Jasper bol hneď pri mne a tuho ma zvieral. Ale nebolo prečo. Nebola som nahnevaná. Otupilo ma sklamanie a následná vízia.

Otec o mnoho starší než bol teraz, stál pred mojou matkou a vyčítal jej všetko, čo mohol. Ona plakala. Požiadal o rozvod a chcel, aby sa odsťahovala. Priamo pred ňou si priniesol tú svoju a tváril sa, ako by bola mama vzduch.

„Ach, nie,“ vzlykla som. Jasper si ma v objatí otočil tvárou k sebe.

„Alice, čo je? Čo sa deje? Alice... ty plačeš?“ nechápal to. Nadýchla som sa a pohľad som stočila k oknu. Hustý dážď dopadajúci na podokenicu mi pripomenul, že vonku je realita. Že sa nesmiem strácať vo svojich silných víziách.

Zavrčanie bolo dôkazom, že aj mojej hlave to došlo.

„Pokoj, upokoj sa,“ dohováral mi Jazz. Nemal prečo. Nemala som v pláne nikomu ublížiť.

„Toto bol len zlom. Do teraz som mala nádej, že mi dá šancu mu niekedy odpustiť. Už nemám,“ hlesla som posledné. Jasper pozorne hľadel do mojich očí. Zrejme skúmal moje pocity. Nechala som ho a obzerala som si ten starostlivý výraz.

„O čo ide? Nechápem to,“ povedal napokon. „Je to také zmätené.“ Prikývla som.

„Nechápeš?“ Usmiala som sa nasilu. „Keď som sa rozhodla, že budem s tebou, rozlúčila som sa s nimi. Rozlúčku som však odsunula na neskôr. Za pár desiatok rokov alebo tak. Jedna práve prebehla.“
Pozeral na mňa súcitne. Ja som sa len postavila a pustila som sa do obliekania.

„Poď, čakajú nás raňajky,“ usmiala som sa. Prijal moju ruku a vážne sa tváriac vstal, pevne ma držal za bok. Mala som dojem, že sa odo mňa nebude chcieť pohnúť celý deň. A tak aj bolo.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ako nezabiť človeka - 1. Človek:

 1
25.05.2011 [20:43]

JanelineĎakujem! Si zlatá. Ale naoplátku môžeš aj ty pokračovať vo svojej tvorbe, ktorú zase obdivujem ja. Konkrétne sa asi najviac teším na "Maybe live isn´t for me..." Ak by si pridala ďalšiu kapču, bola by som v siedmom nebi! Chápem, že ťa to nebaví až tak, keď nie je veľa komentárov, ale pozri, podľa mňa je dôležité ak máš aspoň jedného fanúšika a ty ich máš viac čo obe vieme. :)

2. Tessie95
24.05.2011 [20:28]

Jej, ani nevím, jak je možné, že jsem si toho nevšimla, jsem tady každý den, hledám si každý den nějakou povídku, která by mě bavila (což rozhodně není o Edwardovi a Belle), takže vůbec nechápu, jak je to možné. Na tuto povídku jsem se fakt těšila. Díky, že´s ji přidala. :) Úžasná, moc krásně píšeš a já se těším na další kapitolku, jak malý děcko. :) Jej, jsem vážně zvědavá, jak to bude pokračovat. :) Krásná. :) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Tessie95
24.05.2011 [20:27]

Jej, ani nevím, jak je možné, že jsem si toho nevšimla, jsem tady každý den, hledám si každý den nějakou povídku, která by mě bavila (což rozhodně není o Edwardovi a Belle), takže vůbec nchápu, jak je to možné. Na tuto povídku jsem se fakt těšila. Díky, že´s ji přidala. :) Úžasná, moc krásně píšeš a já se těším na další kapitolku, jak malý děcko. :) Jej, jsem vážně zvědavá, jak to bude pokračovat. :) Krásná. :) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!