Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj kamenné srdce môže začať milovať - 7. kapitola

25.07.2012 (22:00) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2787×

Edward:

Moju dušu niečo ťaží. Upír síce nemá dušu, srdce mu nebije, no ja mám pocit, že moje srdce bije vždy, keď som pri nej. Vždy som sníval s otvorenými očami, keďže nemôžem spať. Moje sny sa vždy točili okolo tých najkrajších žien. Aspoň som si to myslel, až do chvíle, kým neprišla ona. Prevrátila môj svet hore nohami. Teraz moje sny, moje predstavy, patria iba jej. Mojej Isabell. Nikdy som neveril, že si moje srdce niekoho nájde, môj kus kameňa si našiel k sebe srdce, po ktorom túži. Je to, čo cítim k Belle, láska? Mám právo aj ja niekoho milovať? Berme hypoteticky, čisto hypoteticky, že som sa zamiloval, čo ak ona nemiluje mňa? Akoby mohla milovať takého, povedzme si to na rovinu, sviniara, akým som bol posledné roky.

„Ideme do baru, makaj!“ Človek, dobre, tak upír, nemá ani chvíľu pokoja, aby uvažoval. Ale prečo nie, možno sa mi podarí na chvíľu nemyslieť na Bellu.

„Dobre, ale ja idem Volvom a vy Jeepom,“ oznámil som Emmettovi a on prikývol. Do pol hodiny sme vyrážali. Rose mala dnešný večer stráviť s Alice a Bella? To bohužiaľ netuším. Zase tá Bella. Myšlienky na ňu ma prenasledujú všade, kam sa len pohnem. Jej tvár vidím všade, kam sa pozriem. Hovorí sa tomuto láska? Netuším, nikdy som nemiloval.

„Edward, pozri, koho tu máme?“ povedal Jasper a už sa rútil k stolu k dievčatám. Nemohol som uveriť, že ja na ňu myslím a ona tu sedí v celej svojej nadpozemskej kráse. Sadli sme si k nim a s Bellou sme sa dokonca dokázali rozprávať. Nehádali sme sa, síce miestami to zaškrípalo, ale žiadna vážna hádka. Z mysle Rose a Alice som pochopil, že Bella sa dnes nebude so mnou hádať, lebo jej Rose dala šoférovať svoje Ferrari. Nad tým som sa musel zasmiať, ako ľahko sa dala zapredať. No čo, aspoň to využijem. Vzal som ju tancovať, jej pohyby boli ladné, akoby tancoval anjel. Celý čas som sa jej díval na jej malý chutný zadoček, ktorý sa doslova pýtal do mojich dlaní. Nie, Edward, spamätaj sa a nebuď chrapúň, ona je iná. Musel som sa v duchu okríknuť. Nič som jej nepovedal, ničím som ju neurazil a ona mi ušla. Musel som ísť za ňou. Našiel som ju sedieť neďaleko v temnej uličke. Je síce upírka, ale aj tak sa mi nepáčilo, čo za miesto si našla. Pre mňa je krehká bytosť.

Sedela,  tvár mala zloženú v dlaniach a celá sa chvela pod náporom vzlykov. Teraz sme boli sami a ja som sa rozhodol jej povedať všetko. To, čo sa stalo toho osudného dňa. Dobre, viem, že to nie je najvhodnejšia doba, ale cítil som potrebu jej to povedať, aby vedela, že jediné monštrum som tu ja a nie ona. Povedal som jej všetko a ona stále neprehovorila. Uznal som za vhodné, že je asi najvyšší čas odísť. Otočil som sa na odchod.

„Edward!“ skríkla po mne a ja som v stotine bol pri nej. To, ako sa na mňa pozerala, to čo, som videl v jej očiach. Mal som pocit, že tam vidím lásku? Vďačnosť? Skočila mi okolo krku a začala mi ďakovať. Držal som ju v náručí a nehodlal som ju už nikdy, nikdy v živote pustiť. Keď mi  povedala, že nevie zabudnúť na náš prvý spoločný bozk, kútiky pier sa mi zdvihli do úsmevu a ja som ju vášnivo pobozkal. Do toho bozku som dal všetky svoje city. Všetko to, čo som k žiadnej necítil. Chcel som, aby tento bozk bol iný ako tie, ktoré som dal iným ženám, pretože ona nie je a nikdy nebude ako ostatné. Ona je moja krásna, krehká Bella.

Bozkával som ju vášnivo, bozkával som ju a hladil tak, ako žiadnu inú. Mal som chuť ju pomilovať, dať jej to, čo žiadnej inej pred ňou. Ona si zaslúžila mať ma celého. Nežne som jej bozkával krk, pomaly som ju hladil pod tričkom a vedel som, že aj ona chce viac. Z jej vzdychov, ako stonala, som vedel, že to chce rovnako ako ja. Vzdychol som jej meno a túžil spojiť naše telá. Vtom ma niečo od nej odhodilo. Bol som taký vzrušený z jej prítomnosti, že som úplne zabudol sledovať okolie. Preto som si nevšimol, že sa ten hajzel vrátil. Kým som sa stihol spamätať, Bella s ním poslušne odchádzala. Aspoň som si myslel, kým som jej neprečítal myšlienky, že ona s ním nechce ísť, chce ostať so mnou, ale niečo akoby ju nútilo ísť s ním. Rýchlo som vbehol do baru a oznámil rodine, čo sa stalo, no nie všetko, len to podstatné. Kým sme stihli prísť, Bella ležala na zemi niekoľko metrov od Damona. V myšlienkach som zistil, že ju ten sviniar napadol a udrel. Neudržal som sa a chcel som ho zabiť. Moji bratia ho držali, a keď som sa chystal odtrhnúť mu hlavu, že si dovolil čo i len krivo pozrieť na Bellu a nieto sa jej ešte dotknúť, ona ma zastavila. Neviem, či povedať, že je príliš dobrá, alebo príliš hlúpa, ale počúvol som ju. Bella bola úplne rozklepaná. Na nič som sa jej nemienil pýtať, hodil som Jasperovi kľúče od auta.

„Jasper, šoféruješ, ja idem dozadu s Bellou. Hneď!“ Jasper okamžite nasadal do auta, zošlapol plyn úplne na podlahu a šli sme k nám. Nestihol som sa pozdraviť ani Esme, ani Carlisleovi a už som letel Bellu uložiť do mojej postele. Kľakol som si k posteli, chytil som ju za ruku a druhou rukou som ju hladil po vlasoch.

„Som pri tebe. Zlatko, on ti už neublíži. Neboj sa.“ Snažil som sa ju upokojiť, ako to len išlo, ale popravde som nebol pokojný ani ja. Posadila sa na posteli a silno ma objala. Keby som nebol upír, tak mi asi zláme všetky kosti, takou silou ma objímala.

„Bála som sa o teba,“ povedala medzi vzlykmi. A ja som si ju pritiahol ešte bližšie, posadil som si ju do náruče a začal ju ako malé dievčatko kolísať. Kolísal som ju dlho, až kým sa mi úplne neupokojila v náručí. Potom mi pozrela po očí, pohladila ma po tvári.

„Prepáč mi. Ja, ja som naozaj nechcela s ním ísť. Chcela som ostať pri tebe. Mala som strach o teba. Ale niečo ma nútilo ísť s ním. Niečo ma k nemu ťahalo. Prosím ťa, Edward, ver mi,“ povedala smutne a celý čas sa mi dívala do očí. Vedel som, že mi hovorí pravdu a preto som sa nedokázal na ňu hnevať. O koľko je to ľahšie, keď  jej viem čítať myšlienky.

„Bells, ja ti verím. Ja viem, že si s ním nechcela ísť. Keď ma odhodil od teba, z tvojej náruče. Neviem ako, ale opäť som ti dokázal čítať myšlienky.“ Pozrela sa na mňa a obdarovala ma tým najkrajším úsmevom, až moje srdce radosťou poskočilo. Bolo vidieť, že má radosť.

„Som šťastná, že mi veríš. Dokonca ti odpustím, že sa mi hrabeš v hlave.“ Zodvihla jedno obočie a tvárila sa vážne. No ja som sa zasmial a ona sa ku mne pridala. V tom do izby vtrhol Emmett.

„Myslel som, že keď si taká drzaňa, že sa vieš aspoň biť. No nič, zajtra ti dám pár lekcií,“ povedal a tváril sa vážne. Vedel som, že Emm ju zbožňuje. Nie ako ja, on ju zbožňuje ako svoju malú sestričku, lebo je jeho krvná skupina.

„Emm, ja nepotrebujem vedieť sa brániť. Od čoho tu mám teba?“ opýtala sa a ja som zavrčal. A ja čo? Ja tu nie som?

„Miláčik, samozrejme, že aj teba,“ povedala tým najsladším hláskom. Počkať, miláčik? Vyvalil som na ňu oči a pobozkal som ju. Odtiahla sa. Prečo?

„Nepozeraj tak. Nie sme sami,“ poznamenala úplne vážne a verím tomu, že keby sa mohla červenať, tak by sa určite červenala. Ja ju proste zbožňujem.

„Emm, vypadni,“ povedal som tvrdo, ale hodil som po ňom psie oči. Chcel som byť s ňou sám. Ešte aspoň chvíľku.

„Dobre, ale zajtra si ťa, Bells, rezervujem,“ povedal a odchádzal z izby s krikom.

„Edíka nerušiť, má v posteli krásnu ženskú a chce si ju užiiiť,“ smial sa na celý dom a ostatní sa k nemu pridali, dokonca aj Bella. Celá rodina bola šťastná, že mi na niekom záleží, každý ju mal rád. Dokonca aj Esme, aj Carlisle, aj keď ju ešte oficiálne nepoznali, ale všetci súrodenci, ba aj ja, som ju stále spomínal a ospevoval. Keď Emmett odišiel, hneď som sa vrhol na jej pery. Vôbec sa nebránila, zapájala sa do nášho bozku, akoby mal byť posledný. Bože, tie pery. Tie pery ma raz zabijú. Sú tak zmyselne plné, krvavo červené. A sú už len moje. Navždy moje. Počkať, chcela by byť vlastne moja?

„Bells, môžem sa niečo opýtať?“ Mal som strach, ako zareaguje na moju otázku, ponuku? Uvidíme.

„Pokojne sa opýtaj na čo len chceš, ale najprv mi daj pusu,“ hodila po mne nevinný kukuč a tomu sa nedalo odolať. Pobozkal som ju.

„Chcem vedieť, ako to teraz bude medzi nami?“ Bál som sa, čo mi povie. Zvesila hlavu a posmutnela.

„Prečo to kazíš, Edward? Prečo to teraz riešiš?“ Čo? O čom hovorí? Čo kazím?

„Myslel som, že ku mne niečo cítiš, Bella. Myslel som, že by sme mohli byť spolu oficiálne, ako pár.“ Celý čas sa na mňa teraz ani nepozrela.

„Máš Jessicu. Nechápeš?“ Do riti aj s Jessicou.

„Ja kašlem na Jessicu, ja chcem teba. Bella, pochop to už konečne. Zamiloval som sa do teba. Milujem na tebe všetko. To, ako po mne kričíš, to, ako pri tom krčíš ten svoj malý rozkošný noštek, to, ako so mnou pohŕdaš. Milujem tvoj smiech, tvoj úsmev, milujem dokonca aj to, ako vyslovuješ moje meno. Len jeden tvoj pohľad ma dokáže pohladiť aj veľmi zraniť, ale najviac mi ubližuje, že ma odmietaš. Chcem, túžim byť s tebou navždy, po celú svoju existenciu. Túžim sa s tebou milovať, dotýkať sa ťa tak, ako som sa ešte žiadnej pred tebou nedotýkal, chcem ti dať všetko, čo som žiadnej nedal. Chcem ťa nosiť na rukách a splniť ti všetko, čo ti na očiach uvidím. Doriti, Bella, pochop to.“ Tak a je to vonku. Povedal som jej všetko a teraz už len čakať na ortieľ.

„Pomiluj ma,“ povedala len dve slová a ja som nevedel, čo mám urobiť.

„Edward, pomiluj sa so mnou, prosím ťa. Chcem sa s tebou milovať, túžim po tom všetkom, čo si teraz povedal. Milujem ťa, Edward Cullen, milujem  ťa strašne, “ povedala s takou láskou, že som ju vzal do náruče a začal som sa s ňou točiť dookola. Smiali sme sa od šťastia, z lásky. Nikdy som nič podobné necítil, ale tento pocit by som nevymenil za nič na svete.

„Belli, nemôžeme sa milovať.“ Nenechala ma dohovoriť a odtiahla sa odo mňa. Nahnevane sa posadila na moju posteľ.

„Ty si debil. Konečne si môžeš vrznúť a ty ju odmietneš.“ Kto iný ako Emm a jeho trápne poznámky. Odignoroval som ho a posadil sa k Belle, aby som jej vysvetlil, prečo sa nemôžeme milovať.

„Miláčik, ja sa chcem milovať s tebou, ale s vedomím, že za chrbtom mám svojich dvoch bratov, to proste nejde,“ povedal som a bolo mi jedno, že to počujú všetci.

„A ja som sa bála, že... To je jedno. Daj ešte pusu, fešák,“ usmiala sa moja láska a opäť sme sa bozkávali. Páčilo sa mi, že sa ma nevie nabažiť tak, ako ja jej. Asi po dvoch hodinách sme sa rozhodli ísť dole. Oficiálne som ju predstavil Carlislovi a Esme. Obaja boli uchvátení, aká je úžasná. Esme dokonca v hlave premýšľala nad našou svadbou, ale na to je skoro, musel som sa zasmiať. Bella sledovala našu rodinu, ale zrazu zosmutnela. Chcel som sa opýtať, že čo sa stalo, ale opäť jej štít zoslabol a ja som mohol vidieť, čo trápi moju lásku. „Chýbajú mi rodičia, pri pohľade na Esme vidím moju maminku a Carlisle je ako môj otecko. Keby som ich mohla aspoň zazrieť. Aspoň na chvíľku.“

„Zlatko, to sa dá zariadiť,“ povedal som a všetci na mňa nechápavo hľadeli.

„Naozaj? A prestaň sa mi hrabať v hlave,“ odvetila mrzuto, keď zistila, že jej opäť čítam myšlienky. To Carlislea nenechalo bez plno otázok a už spustil na Bellu.

„Bells, ako to myslíš, že sa ti Edward hrabe v hlave? On ti nečíta myšlienky stále?“ Bol z toho úplne zmätený.

„Nie, stále nie, len niekedy. Ale neviem prečo raz môže a raz nie. Asi môj štít nefunguje tak, ako má,“ povedala, akoby jej na tom nezáležalo.

„To máš ale veľkú moc. Myslím si, že keby si ho trénovala, tak by to nebolo na škodu, mohla by si sa vedieť brániť, aby sa už nestalo nič zlé. Samozrejme, že ťa do ničoho nenútim.“ Musel som uznať, že môj otec má v tom pravdu a Bella nad tým uvažovala. Vedela, že ešte nie je v bezpečí, nevieme čoho je Damon, Laurent schopný. A netreba zabúdať na upíra, ktorý ju premenil.

„Budem nad tým uvažovať,“ povedala Bells. Dlho sme sa ešte zhovárali a potom som šiel Bellu odviesť domov, chcela sa nachystať do školy a o pol ôsmej som ju už čakal.

Bella:     

Takže tomuto sa hovorí láska. Nikdy by som nepovedala, že budem milovať, a že budem milovať Edwarda Cullena. Keby mi to niekto povedal pred týždňom, tak ho vysmejem. Ale teraz sa mi zdá všetko krajšie, dokonca mám pocit, že moje kamenné srdce bije. Pri ňom mám pocit, že vo mne koluje krv a že vždy v jeho blízkosti sa mi rozbúcha srdce. Dnes ideme spolu prvýkrát do školy ako pár. No pred tým musíme Jessice povedať, že je koniec. Popravde, je mi jej aj sčasti ľúto, ale tomu, čo obaja cítime, sa nedá zabrániť. Pamätám si na Emmove slová: Upíria láska je večná. Zdola sa ozvalo trúbenie auta a ja som zbehla dole a hneď sa hodila Edwardovi okolo krku.

„Láska, chýbal si mi,“ povedala som hneď a už som ho aj bozkávala.

„Aj ty mne. Bola to večnosť bez teba, ale už som tu a nepohnem sa od teba,“ prisľúbil a na tvári mal nádherný pokrivený úsmev, ktorý som zbožňovala. Cestou do školy sme sa držali za ruky a pozerali sme sa viac na seba, ako na cestu pred sebou. Vďaka Bohu za upírske reflexy. Keď sme zaparkovali pred školou, Edward mi galantne otvoril dvere a spolu ruka v ruke sme šli k jeho súrodencom a k Alice. Chvíľu sme sa rozprávali, smiali, všetko bolo skvelé. Edward ma držal okolo pása a vkuse mi šepkal, ako mi to dnes pristane, ako ma miluje a vždy ma sladko pobozkal na uško, krk. Všetci po nás pozerali a šuškali si, ale nám dvom to bolo jedno. Nikto nechápal, prečo sa Edward správa tak, ako sa správa. K žiadnej sa totiž takto nikdy nesprával a to ich užieralo. V tom sa k nám prirútila Jessica...

„Ty jedna štetka, okamžite vypadni od môjho chlapa!“ Edward okamžite zavrčal a postavil sa predo mňa, akoby ma chcel chrániť. Ale chrániť ma pred Jessicou? To nebolo treba.

„Ahoj, Jess.“ Hodila som na ňu krásny úsmev, no čo, som milá, vzala som jej chlapa.

„Pre teba nie som Jess. Volám sa Jessica. Edí, poď okamžite ku mne.“ Tak toto bolo veľa. Vybuchla som v obrovský smiech, to sa nedalo udržať. Že poď sem. Čo je on pes? Emmett to zabil úplne.

„Edí, haf, poď k pánovi. Haf.“ Teraz sme sa smiali už všetci, dokonca aj Edward.

„Edí, no ták. Ideme.“ Ona ešte stále nechápe? Tak fajn.

„Jess, pardon. Jessica, poviem ti niečo, čo tvoja posledná funkčná mozgová bunka asi nepochopila. Edward už nie je tvoj priateľ. Edward teraz chodí so mnou. Chápeš? Alebo ti to mám názorne ukázať?“ Dala som dôraz na každé slovo, ktoré som povedala a vôbec som nečakala na jej reakciu. Schmatla som Edwarda za golier košele, otočila som si ho k sebe a lačne sa prisala na jeho pery. Ruky som zaplietla do jeho vlasov. Zabudla som úplne, že je tu nejaká Jessica, kým si neodkašľala.

„Ona to nechápe,“ povzdychla som si. Edward sa už-už chcel ozvať, no ona ho predbehla.

„Ty suka,“ povedala a už sa napriahla, že ma udrie, chcela som jej chytiť ruku, ale Edward ma predbehol. Chytil jej ruku takou silou, že som počula, ako jej tam niečo prasklo, okamžite som chytila Edwarda za ruku, nech sa upokojí. Oči mal úplne čierne, mala som pocit, že ju chce zabiť. On mi len prikývol, aha, zase sa vŕta v hlave.

„Ešte raz ti hovorím, ešte raz sa pokús dvihnúť ruku na Bellu a ver, že to oľutuješ. Opováž sa k nej priblížiť čo i len na meter, skús na ňu krivo pozrieť, čo i len pomyslieť a uvidíš, čo ti urobím. A ver, že ani tvoje myšlienky sa predo mnou neschovajú a teraz vypadni,“ povedal s takým odporom, hnusom voči nej. Hneď som si ho pritiahla k sebe a snažila som sa ho upokojiť. Jasper mi povedal, že bolo šťastie, že som tu bola, vraj ešte nikdy necítil také negatívne pocity z Edwardovej strany ako teraz. Musím uznať, že vidieť ho takéhoto akčného, ako ma bráni, bolo neskutočné vzrušujúce. Vyzeral nebezpečne a zároveň sexy. Jasper musel cítiť moje pocity, lebo chytil Alice za ruku a len zakričal.

„Dnes nás v škole nečakajte.“ A už ich nebolo. Edward sa ku mne nahol a zašepkal:

„Takže nebezpečný a sexy?“ Na nič nečakal a vzal si len to, čo mu právom patrí. Moje pery.

Kapitola venovaná všetkým čitateľom a mojej zlatučkej korektorke, ktorá má so mnou neuveriteľnú trpezlivosť. Ďakujem... :)

Chcela som sa opýtať, či sa oplatí v poviedke pokračovať. Či sa vám páči, pretože ďalšia kapitolka bude ešte pokojnejšia. No od 9. kapitoly som chcela, aby to začalo byť napínavejšie. Budem vďačná za každý komentík. 

9moncici9

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aj kamenné srdce môže začať milovať - 7. kapitola: