Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj kamenné srdce môže začať milovať - 14. kapitola

bell


Aj kamenné srdce môže začať milovať - 14. kapitolaMáme tu dlho očakávaný boj. Kto vyhrá? Cullenovci? Volturiovci? Bude mať boj šťastný koniec?

Edward:

Za dve hodiny. Za dve hodiny sa zmení celý môj život. Buď vyhráme a budeme mať navždy pokoj, alebo prehráme a ja zomriem po boku svojej krásnej Belly a mojej rodiny. Ostávajú nám už len dve hodiny. Ten pocit strachu a nevedomia z toho, ako to dopadne, neprajem nikomu. Každý chcel byť tie posledné hodiny so svojou drahou polovičkou a tak sa roztrúsili po lese a užívali si prítomnosť jeden druhého. My sme s mojou láskou zašli na našu lúku, kde sme boli spolu prvýkrát. Tam, kde sa to všetko začalo a kde to všetko skončí. Sedeli sme medzi tými najrôznejšími farebnými kvetmi a sledovali motýle, počúvali spev vtákov a silno sa objímali.

„Bells?“ Chcel som, vlastne túžil som jej to povedať, možno je to poslednýkrát, čo jej to poviem a preto som sa rozhodol, že toto je možno nie práve vhodná príležitosť, ale je možno posledná a preto to musím využiť.

„Áno?“ povedala svojim nežným hláskom a obdarovala ma úsmevom, do ktorého som sa zamiloval.

„Belli, rád by som ti toho toľko povedal. Pamätám si na naše prvé stretnutie, pamätám si na naše prvé rande, na prvý bozk, ktorý možno nebol podľa tvojich predstáv, ale pre mňa aj tak znamenal mnoho a vyvolal vo mne pocity, ktoré som do tej chvíle nevedel, že môžem cítiť. Nebol som vždy takýto, to teda nie. Ale toľké roky som žil po boku mojich rodičov, Emmetta s Rose, že som začal mať pocit, že pre mňa láska nie je súdená. Že ja nikdy nebudem milovať a nebudem milovaný, až si prišla ty a zmenila si môj život. Prevrátila si môj svet na ruby. Moja rodina si ťa zamilovala, moji súrodenci ťa zbožňujú, dokonca aj Rose, ktorá si nikoho nepúšťa k telu...“ Odmlčal som sa, pozrel sa do očí mojej vyvolenej lásky. Siahol som do vrecka od nohavíc a silno zvieral malú čiernu zamatovú škatuľku tak, aby to Bells nevidela. Nadýchol som sa, aké ľudské gesto, ale dobre, nadýchol som sa pokračoval.

„Tým by som ti rád povedal, že vďaka tebe sa cítim človekom, vďaka tebe mám možnosť cítiť to, čo cítim. Milujem na tebe všetko. Tvoje pery, ktoré robia tie ľudské gestá, keď si kúšeš spodnú peru, keď si nervózna a hráš sa s prštekmi na rukách. Bells, vďaka tebe mám dušu a pocit, že moje srdce bije, že v ňom prúdi krv. Oživila si sto rokov staré srdce. Za čo ti chcem poďakovať a nie len zato. Ďakujem ti, že ma miluješ rovnakou láskou, že si sa kvôli mne a mojej rodine obetovala. Nikdy nenájdem slová, ktorá by vyjadrili vďaku, ktorú cítim a preto sa ťa chcem spýtať...“ odmlčal som sa a nadýchol.

„Isabella Maria Swanová, bol by som neskonale šťastný, ak by si preukázala tú česť a kráčala večnosťou po mojom boku, ako moja manželka. Vezmeš si ma?“ Bez pohnutia som čakal na jej reakciu a odpoveď. Keby som mohol, tak sa trasiem ako osika. Otvoril som škatuľku a ona pozrela na prsteň, ktorý som pre ňu mal.

„Je po mojej pravej matke, určite by si priala, aby si ho mala ty. Zamilovala by si ťa,“ povedal som pravdu, moja Bellinka si obtočí okolo prstu každého.

„Edward,“ povedala a sklopila zrak. Tak a je to v háji. Nemiluje ma.

„Bude mi nesmiernou cťou sa stať tvojou manželkou, milujem ťa najviac na svete. Si mojim každodenným slnkom, si jediným mužom v mojom živote a mojej existencii. A práve si ma urobil najšťastnejšou ženou na svete. Milujem ťa,“ povedala s najkrajším úsmevom na perách. Naozaj povedala áno?

„Takže si ma vezmeš? Naozaj?“ Musel som si to utvrdiť, pretože sa tomu nedalo uveriť, že ja, Edward Cullen, mám toľko šťastia.

„Áno, vezmem.“ Skočila mi okolo krku a začala ma bozkávať. V tejto chvíli som bol najšťastnejším človekom na svete. S mojou snúbenicou, Bože, ako krásne to znie a ešte krajšie bude znieť manželkou. Dobre, ale dohodli sme sa, že ak všetko dobre dopadne, tak potom to povieme rodine. Už nám ostávalo málo času a všetci sme sa museli premiestniť na miesto, kde sa to má všetko rozhodnúť. Kde sa rozhodne o osude celej mojej rodiny, do ktorej bude už oficiálne patriť aj Bella. Isabella Maria Cullenová, proste krása.

 

Bella:

Ja budem pani Cullenová, Isabella Cullenová. No neznie to nádherne? Znie, či sa to niekomu páči, alebo nie. Edward ma opäť urobil tou najšťastnejšou ženou na svete.  A verím, že dnes všetko dopadne tak, ako má. Došli sme na miesto boja a vyčkávali, koľko ich príde. Mám výhodu, že viem aspoň to, kto má akú moc. Zabudli asi na to, že som s nimi trénovala a poznám ich schopnosti a ďalšou výhodou pre nás sú vlci, ktorí nastúpia na rad, keď Alice s Edwardom budú stáť ďalej od nás. To je ich znamenie.

„Počujem ich myšlienky, sú blízko,“ povedal môj anjel a mal pravdu. Spoza stromov vychádzali desiatky upírov v čele s Arom. Blížili sa k nám ako zver k svojej koristi. My sme tou korisťou aj boli, ale my nie sme ľahkou korisťou. Natiahla som štít cez celú rodinu a čakali sme. Jasper chcel zaútočiť prvý, ale Carlisle povedal, že to chce skúsiť vydiskutovať, čo je podľa mňa hlúposť, pretože Arov vražedný pohľad zabodnutý do mojej tváre hovoril jediné: „Pomsta.“

Carlisle predstúpil viac dopredu, ale vždy bol pod mojou ochranou.

„Aro, priateľ, nechceme s vami bojovať. Chceme sa dohodnúť,“ začal opatrne. Arovi sa to však nepáčilo, z očí mu šľahali blesky.

„Čo chceš dohadovať? A ja nie som tvoj priateľ. Vzal si si pod ochranu niekoho, kto nás privedie do záhuby,“ vrieskal, až sa zem otriasala pod jeho zúrivým hlasom.

„Bella, nie je pre vás, ani pre nás hrozbou. Ona ani nevedela, že je súčasťou proroctva. Keby si ju nechcel pre seba za každú cenu, tak by sme tu teraz nemuseli byť.“ Carlisle sa za každú cenu snažil zachrániť situáciu a oddialiť boj. Popravde veľmi neverím, že sa mu to podarí.

„Nebudeme tu diskutovať, prišli sme si po hlavu Isabelly a bez nej nehodlám odísť.“ Tadiaľ cesta nevedie. Aro ukázal na prvých piatich, aby predstúpili. Vedela som, že oni sú návnada, aby som stiahla štít a keď ich budeme chcieť zneškodniť, tak sa rozbehne na nás zvyšok.

Jasper s Emmettom na mňa pozreli, že oni ich zvládnu, nech stiahnem štít len z nich dvoch. Váhala som, ale keď sa rozbehli, urobila som tak. Jasper jednému odtrhol hlavu, Emmett ďalšieho zrazil na zem takou silou, že sa mu hlava rozletela na malé kúsky. Zvyšných troch zvládli tiež ľahko. Čo ma však prekvapilo, bolo to, že Aro nevyslal nikoho iného. Hneď som vedela prečo. Emm sa spolu s Jasperom začali v bolestivých kŕčoch zvíjať na zemi a ja som rýchlo natiahla štít, ale boli príliš ďaleko. Edward to pochopil, a tak s Alice dali znamenie, že mám stiahnuť štít. Stiahla som ho a oni sa postavili bokom po mojej ľavici. Všetci upíri sa rozbehli smerom na nás a v tej chvíli sa z východnej strany prirútili vlci. Arov pohľad hovoril za všetko. Bál sa, mal strach. Vedela som, že to zvládneme, len musíme vydržať. Vlci boli úžasní. Bojovali, akoby chránili svojich. My sme sa však nedali zahanbiť. Po chvíľke na zemi ležala kopa roztrhaných tiel upírov. Všade naokolo boli rozhádzané končatiny. Jediný, kto ešte žil, bol Aro, Jane, Damon, Felix a Demetri. Na Demetriho sa rozbehol Emmett, Felixa si vzal Jasper. O Damona sa šla postarať moja láska a ja som si chcela vychutnať Jane.

Na nič som nečakala a rozbehla som sa oproti nej. Síce stihla uhnúť, ale ja som jej stihla odtrhnúť ruku a hodiť ju za seba. Ten krik, tá jej bolesť, bola pre moje uši hudbou. Jej zlosť stúpla a teraz sa rozbehla ona oproti mne, no ja som ladne uskočila. Všetci nás sledovali, len Aro si zakrýval oči. Bolo to až komické, ako sa vládca Volterry nedokáže pozerať na tú spúšť, ktorá tu bola len jeho vinou. Chcela som ukončiť to, čo som začala. Rozbehla som sa oproti Jane a vyskočila som do vzduchu, podarilo sa mi ju preskočiť a chytiť jej hlavu.

„Povedz zbohom, Jane.“ Úsmev na tvári ma neopúšťal až do chvíle, kým Aro nevykríkol. „Nieee, Jane, nieee.“ Kľakol si na kolená a hlavu mal stále položenú vo svojich dlaniach.

„Prosím, Isabella, stačí. Vyhrala si, prosím ťa o milosť.“ Žiadal ma o milosť? Mňa? Veď k nemu som sa ešte ani nestihla dostať.

„Čo si povedal? Ty, Aro Volturi, žiadaš mňa o milosť?“ smiala som sa, bolo to smiešne. Edward pristúpil ku mne a povedal, nech ju pustím. Nebola som tým nadšená, ale vedela som, že nám už nič nehrozí.

„Sľubujem, že ak nám dáš milosť, už o nás nebudete nikdy počuť. Prosím ťa,“ prosil a mne sa to páčilo.

„Nikdy o tebe nebudeme počuť, nikdy sa nikomu z mojej rodiny nič nestane, ani žiadnemu členovi svorky. Teraz odídeš a už sa viac nevrátiš. Rozumieš?“ Môj hlas znel tvrdo, ale už som bola pokojná, pretože som vedela, že sme v bezpečí.

„Samozrejme, odpusť mi moju nerozvážnosť. Zbohom.“ Sklopil hlavu a poberal sa preč.

„Jane, toto si si zabudla,“ povedala som a hodila som po nej jej ruku. Emmett sa začal smiať, ale mne do smiechu nebolo. Bola tu spúšť, ktorú treba upratať. Veď jeho prejde smiech.

„Emm, ide sa upratovať.“ Nestihla som to ani dopovedať a už ho nebolo. Celá rodina sa smiala. Áno, bolo sa čomu smiať a radovať. Podarilo sa nám ubrániť a zachrániť sa. Nikomu sa, našťastie, nič vážne nestalo. A teraz len upratať a šup plánovať svadbu. Dorazili sme domov a s Edwardom sme sa rozhodli im to povedať hneď.

„Vieme, že sa chcete všetci venovať svojím činnostiam, ale mohli by ste s tým, prosím, na chvíľku počkať? Bella a ja vám musíme niečo povedať,“ začala moja láska a pevnejšie som mu stisla ruku. Postavil si ma pred seba a objal ma zozadu.

„Nenapínajte nás, hovorte, čo sa zase stalo?“ Strach v hlase našej rodiny mi neušiel. Nečudujem sa im. Práve sme vyhrali boj a oni tomu stále neveria.

„Dobre, takže Edward a ja, no... Edward...“ Sakra, ako to povedať?

„Bella, vyklop to, čumíš na nás ako škôlkar na porno.“ Emmett si neodpustil svoju duchaplnú poznámku.

„Emmett, buď ticho,“ skríkla Rosalie a dala mu po hlave.

„Buďte už láskavo ticho! Všetci,“ žiadala Esme svoje deti a káravým pohľadom prechádzala po každom jednom.

„Ďakujeme, Esme. Bella chce povedať, že som ju požiadal o ruku a ona s radosťou prijala,“ usmieval sa môj anjelik ako mesiačik. Bol taký sladký.

„Vraj s radosťou,“ zachechtal sa Emmett a zase schytal, ale teraz jednu od Rose z pravej strany a od Esme z ľavej strany.

„Čo som zase povedal?“ Hodil po nás nevinný kukuč a všetci sme sa zasmiali. Chýbala mi táto rodina a o chvíľu budem do nej patriť oficiálne.


Takže, všetko dobre dopadlo. :) A už nám ostáva len posledná časť s epilógom. Ale bude čoskoro, už ju mám hotovú na 70% takže počítam, že dnes ju určite dopíšem. :) Už sa môžete tešiť na moju druhú poviedku. 

9moncici9


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Aj kamenné srdce môže začať milovať - 14. kapitola:

 1
6. Alicecullen
22.07.2013 [18:17]

pozeráš na nás ako škôlkar na porno hehehe toto si zabila :D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Nessa
26.11.2012 [11:37]

Ja z toho nemôžem :D je to najlepšia poviedka aká tu vôbec je :D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Kačka V.
03.08.2012 [23:57]

Hurrrrá, hurrráááá. Tak to mám opravdu velkou radost, že to dobře dopadlo. Moc se těším na šťastný konec Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

03.08.2012 [19:25]

AngieCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. kokoss
03.08.2012 [17:29]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

03.08.2012 [15:41]

Emoticon som rada ako to dopadlo Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!