Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj kamenné srdce môže začať milovať - 10. kapitola

29.07.2012 (20:45) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2573×

Edward:

Keď som tvrdil, že Bella je anjel, klamal som. Možno má výzor anjela, ale inak je to hotový diablik. Doteraz nedokážem uveriť, že ešte nikdy s nikým nebola. Správala sa ako rodená profesionálka. Prežil som najkrajšiu noc v mojom živote a keď si predstavím, že takto budem tráviť každú noc, už teraz mám na ňu chuť a už teraz mi strašne chýba. Nebol som rád, že som musel od nej odísť, ale Carlisle ma potreboval. Rýchlo som vybavil, čo potreboval a chcel som ísť za ňou, keď prišla Alice.

„Edward.“ Skočila mi okolo krku, pričom začala nariekať. Preboha, čo sa stalo?

„Alice, upokoj sa a povedz mi, čo sa stalo? Urobil ti niečo Jasper? Je niečo s Bells?“ Z jej myšlienok som nič nechápal.

„Edward, Bella... ona je preč,“ povedala a ja som ju odtiahol od seba. To je zlý vtip, ako to, že je preč?

„Alice, nerozumiem.“ Pohltilo ma zúfalstvo. Alice iba natiahla ruku a podala mi dva listy. Posadil som sa na posteľ a začal som čítať prvý list.

Drahá Alice,

sestrička, ty vieš, ako ťa zbožňujem. Pamätáš si, ako som ti vždy sľúbila, že ťa budem chrániť? Že položím za teba aj svoj život, keď to bude potrebné? Tak teraz som svoj sľub dodržala. Urobila som to, čo bolo správne. Zachránila som ťa svojim odchodom. Navždy ostaneš mojou malou nenapraviteľnou sestričkou. Navždy budeš v mojom srdci a aj všetko, čo sme spolu prežili. Prajem ti v živote šťastie a viem, že budeš šťastná. Jasper mi dá na teba pozor. Je to skvelý chlap a miluje ťa. Dávaj si na seba pozor a prosím ťa, neobviňuj sa z toho, že si nevidela, čo sa stane. Nemôžeš za to, vždy si mala problém ma vidieť úplne, to nie je tvoja chyba. Prosím ťa, povedz Rose, že som ju brala ako svoju druhú sestru. Jasperovi, že som si nemohla priať lepšieho švagra a nech mi ťa chráni. Emmettovi povedz, že nikdy nezabudnem na náš prvý lov, kedy sa snažil zhypnotizovať toho medveďa. Povedz mu, že je to môj veľký brat. Esme a Carlisleovi odkáž, že mi nahradili mojich rodičov, že ich mám rada, vlastne všetkých vás mám veľmi rada.

Alice, nehľadaj ma. Keď sa mi podarí, ja sa skontaktujem s vami. Ver, že iné východisko nebolo. Rodinu treba chrániť.

Vaša Bells 

Kým som stihol dočítať celý list, moja rodina bola v izbe s nami. Jasper objímal Alice a mohol sa zblázniť z tých pocitov, ktoré sme všetci vysielali. Všetci Bellu milovali, ale nie ako ja. Rose vzlykala na Emmovom ramene a Emm sa tváril silno, ale bol rovnako smutný ako všetci. Esme a Carlisle trpeli, pretože Bella im bola ako dcéra. Chytil som do rúk druhý list a keď som zistil, že je venovaný mne, pozrel som na rodinu a oni pochopili, že chcem byť sám. Keď sa zavreli dvere na mojej izbe, začal som čítať.

Milovaný Edward,

ani neviem, ako mám začať. Píše sa mi to ťažko, veľmi ťažko. Možno mi neveríš a ani by som sa ti nečudovala. Verím, že ma teraz z celého srdca nenávidíš, že ma preklínaš. Nečudujem sa ti. Bude odo mňa veľmi trúfalé, keď ťa požiadam o odpustenie? Asi áno, vlastne určite áno. Bože, láska moja, nechcela som, ale musela som. Naozaj som musela odísť. Ver, že to nebolo ľahké potom, čo som s tebou prežila. Nedokážeš si ani predstaviť, ako ma bolelo vedomie, že ťa dnes už neuvidím. Chcela by som ti toho toľko povedať, za toľko vecí sa ti poďakovať. Ty si ma naučil milovať, ty si moje kamenné srdce prinútil opäť biť. Len vďaka tebe som sa dokázala smiať. Vďaka tebe som dokázal opäť žiť. Pri tebe som sa opäť cítila ako človek. Naučil si ma milovať, odovzdať srdce, dušu a celé telo tomu druhému. Aj za tých pár dní si ma urobil najšťastnejšou ženou na svete. Dal si mi pocítiť, že som výnimočná, že mám pre koho žiť. Chcem ti poďakovať, že vďaka tebe som videla mojich rodičov, urobil si pre mňa niečo, na čo nikdy nezabudnem. Chcem ti poďakovať za najkrajšiu noc v mojom živote. Nikdy ani v tých najkrajších snov som si nepredstavovala, že to môže byť až tak nádherné a dokonalé.

Miláčik, dávaj, prosím ťa, pozor na Alice, ona nemôže za nič, nevedela to. Ani ja som nevedela do včerajška, že ťa budem musieť opustiť. Ale ver, že som to urobila pre teba. Aspoň takto som ťa mohla ochrániť. Teba, Alice a celú tvoju rodinu. Keby som to mala urobiť znovu, tak to urobím. Ty mi za to stojíš, aj keď som sa ťa teraz musela vzdať, ale tak ťa strašne milujem, že som ťa musela opustiť, aby ste všetci boli v bezpečí. Prosím ťa, prijmite Alice a dávajte na ňu pozor. Ochraňuj ju, akoby som to bola ja.

Emmett mi raz povedal, že upírska láska je na celý život, na celú existenciu. Ak je to pravda, tak verím, že keď sa mi podarí ujsť, prídem za tebou a ak ma skutočne miluješ, tak na mňa počkáš, miláčik.

Milujem ťa najviac na svete.

S láskou, tvoja Bellinka.

Po dočítaní druhého listu som začal naplno vzlykať. Všetko, čo som cítil, som musel dostať von. Bolo mi jedno, že som chlap, že som upír. Proste som trpel a bolo mi jedno, kto si čo pomyslí. Som zamilovaný upír, ktorého opustila jeho jediná láska, s ktorou túžil zostať po zvyšok svojej existencie. Prečo mi nič nepovedala? Mala mi to povedať a niečo by sme spolu vymysleli. Mal som na ňu zlosť, že mi to nepovedala, mal som zlosť, že ona chcela chrániť mňa. Ja som ten, ktorý ju mal chrániť a nie ona mňa. Prečo je taká strašne tvrdohlavá a nevyspytateľná. Musím ísť za ňou, ísť po ňu. Predsa ju nenechám samú. Ale kam mám ísť? Za Damonom? Do Volterry? Kam?

„Smiem?“ Emmett mi zaklopal na dvere a prvýkrát čakal na to, či mu dovolím vstúpiť.

„Hm...“ Nemal som ani najmenšiu chuť s niekým hovoriť, ale nechcel som si svoj hnev vybíjať na rodine.

„Edward, ja neviem, ako teraz trpíš, to je pravda. Neviem, aké to je, keď ťa opustí milovaná osoba. No viem, ako bolí, keď ťa opustí sestra, ktorú zbožňuješ. Bells mi bola sestrou, priateľkou a skvelým spoločníkom pre moje vtipy. Chýba mi rovnako, ako celej rodine. Ona bola súčasťou rodiny, tak ako ty, ja a ostatní. Ver, že by som sa najradšej hneď rozbehol a šiel hľadať tú malú drzaňu, ale jedno som sa naučil za ten čas strávený s ňou. Ver jej, ver jej úsudku a tomu, čo ti napísala. Nehľadaj ju, ona sa ozve. Potom niečo vymyslíme a donesieme tebe ženu a mne sestričku, “ povedal úplne vážne a ja som vedel, že v ničom neklame. Toto by som nikdy na Emma nepovedal, ale mal pravdu. Musím jej veriť.

„Emm, ďakujem.“ Zastal, otočil sa a len sa usmial.

Čakal som celé dni pri telefóne, či sa neozve. Kontroloval som poštovú schránku či náhodou nenapíše, ale stále nič. Bol som veľmi zúfalý, cítil som sa bezbranný, nevedel som, ako jej pomôcť. Alice úplne šalela, že ju nevidí. Carlisle usúdil, že to môže byť jej štítom, ale napadla ho tiež myšlienka, že je možno mŕtva. Túto variantu som si ja však nepripúšťal. Všetci sme trpeli a čakali na správy o mojej Bellinke. Ja a Jasper sme to mali najťažšie, keďže ja som im videl do hlavy a Jasper - chudák - cítil každý pocit. Niekedy musel aj na pár hodín odísť do lesa, aby nič necítil. Aspoň tam mohol byť sám a len so svojimi pocitmi. Ani neviem koľko dní už presne prešlo, pretože minúty sa stali hodinami, hodiny dňami a dni týždňami. Ležal som na posteli, ktorú som kúpil pre nás, takú, aká sa jej páčila. Mala veľa vankúšov, baldachýn, na ktorom boli vyšité zlaté hviezdy. Ach, Bells, vzdychol som si a vtom mi zazvonil mobil. Myslel som, že je to niekto z rodiny, pretože vždy, keď ma nechali samého ma kontrolovali ako malé dieťa. Vraj, aby som neurobil žiadnu hlúposť. Mobil neprestával zvoniť, tak som ho šiel zdvihnúť. Číslo som nepoznal a rýchlo som zodvihol. V slúchadle sa ozvala nejaká žena a chcela hovoriť so mnou. 

„Mám pre vás odkaz. Bella odkazuje, že je v poriadku a že sa vám pokúsi ozvať, keď to bude možné.“ Nebol som schopný slova. Moja Bella žije. Ona žije!  

„Ste tam?“ opýtala sa a ja som sa až teraz spamätal z toho šoku.

„Vy viete, kde je Bella?“ Bože, musí to vedieť, keď mi volá.

„Je vo Volterre, myslím si, že ju držia proti jej vôli, viac vám neviem povedať. Prepáčte,“ ospravedlnila sa mi.

„Nevadí, ďakujem vám, dali ste mi nádej. Ďakujem, pani, ďakujem,“ povedal som a bol som aspoň trošku pokojnejší, keďže viem, že žije a je v poriadku. Aspoň dúfam, že je.  

„Nemáte za čo, ale musím končiť,“ rozlúčila sa  a ukončila hovor. Stále som nemohol tomu uveriť. Okamžite som volal Alice, ale nezdvíhala. Vytočil som Jaspera.

„Čo sa stalo, Edward?“ opýtal sa a ja som mal pocit, že už po telefóne cíti, že som rozrušený z tej informácie o Bells.

„Daj mi Alice. Okamžite,“ vyhŕkol som a on tak urobil.

„Edward, čo sa stalo?“ nedočkavo vyzvedala.

„Poďte domov, okamžite. Bella žije, Alice, príďte čím skôr.“ Museli sme začať konať, museli sme ísť po ňu. Nenechám ju tam ani o minútu dlhšie. Už teraz strácame čas.

„Bella? Moja Bella? Sme na ceste.“ Ukončila hovor a ani nie o päť minút celá rodina bola doma. Všetci boli nedočkaví z toho, čo sa stalo.

„Hneď vám poviem, čo sa stalo. Volala mi nejaká žena, že Bella je v poriadku, že ju držia proti jej vôli vo Volterre a vraj sa ozve, keď to bude možné. Musíme ju ísť zachrániť.“ Mlčali, nikto nebol schopný slova. Nakoniec sa slova ujal Carlisle.

„Edward, ver, že všetci sme šťastní, že je Bells v poriadku. No podľa mňa nie je najlepší nápad len tak prísť do Volterry. Musíme si to poriadne premyslieť. To však neznamená, že ju nechcem zachrániť. Bella je ako moja dcéra a urobím všetko, aby som ju mal opäť doma. No navrhujem počkať, kým sa ozve, potom budeme konať.“ To snáď nemyslí vážne!

„Carlisle, bez urážky, si normálny? Mám ju tam nechať dlhšie, ako je potrebné?“ vrčal som na svojho otca.

„Synak, uvažuj s triezvou hlavou. Prídeš tam a oni ťa zabijú. To ja však nedopustím. Hovorím za všetkých, keď poviem, že počkáme a potom budeme konať.“ Vedel som, že to, čo hovorí je pravda, ale nechcel som sa s tým zmieriť.

Každý deň som čakal, či mi zazvoní mobil, či sa dozviem niečo viac o mojej láske. Prešli už ďalšie dva týždne a ona sa stále neozývala. Pomaly sme začali uvažovať, že sa zbalíme a presťahuje do Volterry a možno tam sa skôr niečo dozvieme. Esme začala vybavovať nejaký dom blízko Volterry, aby to nebolo také nápadné, Jasper vybavoval potrebné doklady a Carlisle si vzal dovolenku v práci na dobu neurčitú. Zazvonil mi telefón a ja som ako blesk vyletel z postele, na ktorej som ležal. Rýchlo som hovor prijal.

„Prosím? Edward Cullen pri telefóne,“ predstavil som sa, čo ak volá niekto od Belly, aspoň ušetríme čas na zbytočné otázky.

„Edward?“

Je krásne mať podporu v stálych čitateľoch. Veľmi vám ďakujem, ani neviete, čo to pre mňa znamená. Vďaka vám mám chuť písať a zdokonaľovať sa. Je to krásne, naozaj. Vrelá vďaka a sľubujem, že 11. kapitolka bude skoro. :)  

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aj kamenné srdce môže začať milovať - 10. kapitola :