Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ahoj, ja som tvoj osud! Epilóg


Ahoj, ja som tvoj osud! EpilógTak... je tu posledná časť tejto poviedky. Čo nakoniec urobí Bella? Ako sa rozhodne? Prajem vám príjemné čítanie. :)

 

„Edward...“ Zastavil, položil ruky na moje ramená a pozrel sa mi do očí. Hneď som sklopila zrak k zemi. Nechcem mu povedať pravdu, ale mal by ju poznať. Aj Jacob. Nahlas som si povzdychla.

„Kde. Je. Renesmee?“ Pomaly zopakoval svoju otázku. Vzlykla som. Zrazu mal úplne neprítomný pohľad. Tak by som si priala vidieť do jeho mysle. Chcela by som čítať všetky myšlienky. To by mi teraz pomohlo zachrániť aspoň Edwarda, Nessie, Jacoba.

„Poslúchla si Ara? Zabila si ju... zabila si našu dcéru!“ Toto už nebol môj Edward. Neveriacky sa na mňa pozeral a popri tom mnou triasol. „Uvedomuješ si, čo si vlastne urobila, Isabella? Zabila si našu dcéru! Ako si to mohla urobiť? Prečo si mi nič nepovedala? Spolu by sme niečo vymysleli.“ Nesúhlasne pokrútil hlavo. „Ako si mohla!“

„Edward, bola som pod tlakom Ara a Christy!“ Musí vedieť pravdu, musí vedieť, že naša dcéra žije, nie je mŕtva! Christy taktiež nemôže  prečítať myšlienky, tak mu to budem musieť povedať sama. „Poďme do izby. Je niečo, čo by si mal vedieť, Edward!“

Váhavo sa na mňa pozrel. Schytil ma za ruku. Vôbec nebol taký opatrný ako po iné dni. Teraz sa ku mne správal ako k nepriateľovi.

„Tak dobre, čo mi chceš povedať?“ zavrčal.

„Renesmee je živá!“ vydýchla som potichu. Ak by ma niekto počul, mali by sme obrovský problém.
Oči mu zažiarili a pribehol ku mne.

„Ako to myslíš? Ty si ju nezabila? Tak teda kde je? Oklamala si Ara, však? Kde je naša dcéra?“

„Je vo Francúzku. Nechala som ju v jednom lese pri malej dedine. Dúfala som, že sa jej ujme nejaká rodina a postará sa o ňu. Nechápem ako som to mohla urobiť. Ale chcela som to najlepšie. Teba by som nikdy nezabila... ani Jacoba,“ hovorila som.

„Ideme. Teraz hneď choď zavolať Christy! Ja pôjdem pohľadať Jacoba. Rýchlo. Nikomu nič nehovor, prosím!“

„Vyjde to, Edward?!“

„Musí, zlatko. Nájdeme ju. Teraz hneď!“ pošepkal a dal mi bozk na vlasy. „Pozor na Demetriho,“ dodal. Na súhlas som prikývla. Vyšla som z izby a snažila sa nájsť Christy. Zaklopala som na jej dvere.

„Ahoj, Bella,“ usmial sa na mňa Felix. Oh, nie! Prečo tu musí byť práve teraz?

„Je tu Christy?“

„Nie. Čo potrebuješ?“

„Porozprávať sa s ňou. Nevieš náhodou kde sa práve teraz nachádza?“

„V trónnej miestnosti. Aspoň si myslím. Bol tu po ňu Demetri. Vraj nejaké problémy,“ mykol plecom.

„Ďakujem ti!“ Otočila som sa a zamierila si to tam. Aro predsa nič nezistí, ale je tam Demetri. Čo ak ju našiel a dal si zavolať práve Christy, aby mu to vysvetlila. A teraz som sa aj ja chytila do pasce a skončím pri Arovi. Zabije ma... a potom aj Edwarda. Nie, to nemôžem dopustiť.

Ale čo ak to nie ej tak ako si myslím. Môže to byť čokoľvek. Ale radšej by som zomrela ja ako by to mal byť Edward, alebo Jacob.

Prišla som k Arovi.

„Tak, chcel som vás dvoch poslať po jedného upíra. Mal by byť niekde vo Francúzku. Bol by som rád, keby ste už zajtra vyrazili,“ usmial sa na nich. Obaja prikývli. „Ou, Bella. Čo ťa tu privádza?“

„Hľadala som Christy. Mohli by sme si pohovoriť? Osamote.“ Prikývla.

Priviedla som ju až k Edwardovi do našej izby. Tam na nás už čakal aj Jacob.

„Dobre, hneď teraz pôjdeme. Prosím, Christy, pomôž nám! Aj keď by sme to od teba už viac asi ani žiadať nemali,“ povedal Edward.

„Ale nie. Ja vám rada pomôžem. A mohli by sme to urobiť takto! poznám jedno mesto – Forks! Je tam krásne. Istotne by sa vám tam páčilo. Mohli by ste tam potom ujsť a zostať na nejaký čas.  A o Ara nemajte starosť. Ja mu to vysvetlím. Poprípade sa budem vyhrážať, že s Felixom utečieme. To zaberie,“ usmiala sa na nás.

„Tak na čo čakáme? Keby sa niečo dialo, tak ideme len na lov.“

Všetci sme sa postavili a vybrali von. Mali sme to šťastie a nikto nás nezbadal. Christy nás presne priviedla na miesto, kde bola Rensemee. Ešte stále bola v tom košíku. Nikto ju tu nenašiel. Nikto si ju nevšimol.

Hneď som k nej pribehla a vzala si ju na ruky.

„Ness. Chýbala si mi!“

„Nám chýbala,“ opravil ma Edward a obe nás objal.

„A ja som čo?“ ozval sa Jacob. Zasmiali sme sa. Christy nás s radosťou pozorovala.

 

„Ďakujeme ti. Zachránila si nás! Našu dcéru.“

„Nie je za čo. Len mi sľúbte, že sa ešte niekedy uvidíme. To mi úplne stačí.“

„Áno, musíme sa stretnúť. Ešte raz ti ďakujeme.“ Otočila sa a zmizla.

 

Tak a teraz žijeme v malom mestečku menom Forks. Sme malá, šťastná rodinka!

 

Fine



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ahoj, ja som tvoj osud! Epilóg:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!