Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ahoj, ja som tvoj osud! 3. kapitola

15.06.2010 (18:30) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2158×

„Prepáčte!“ Do izby prišiel Aro aj s Alecom a ja som sa tu začala cítiť ako sardinka. „Už som tu,“ usmieval sa na všetkých prítomných. Rose sa znudene presunula ku nám, takisto aj Jazz.

„Ide o to, že v minulosti sme Arovi niečo sľúbili a teraz – v deň vašich osemnástich narodenín – to musíme splniť,“ povedal ospravedlňujúco ocko.

„Oci, o čo ide,“ spýtala sa ho opatrne Rose.

„Musia vás premeniť,“ povedal Aro.

„Ale...“ začala Rosalie.

„Rose, už to nezmeníš,“ povedala Esme.

„Mami,“ zašepkala. „Prečo?“

„Lebo vám to je už súdené,“ povedal Aro. Esme súcitne sklopila hlavu a z úst sa jej vydral vzlyk. Carlisle ju objal a pohladil po vlasoch. Jasper vyzeral divne. Tuším, že mu všetko bolo jedno. Mama s ockom si ešte niečo pošepkali. Pomaly sa vybrali k Rose a Jasperovi, ktorí teraz stáli vedľa seba. Rose začala po líci stekať slza.

„Prepáč,“ povedal Carlisle a priblížil sa k jej krku. Zrazu mi rýchlo začalo trepať srdce a zaliehať v ušiach, otočila som sa ku Edwardovi a hlavou sa oprela o jeho hruď. Okolo pása som pocítila jeho ľadové ruky. Tými svojimi som si chytila uši, lebo som vedela, že bude nasledovať Rosalien výkrik. Presne tak sa aj stalo.

„Ideme preč,“ zašepkal Edward. Pohol sa, no ja som tam stála ako prikovaná. „Bells,“ povedal. Neodpovedala som. Moje oči plné sĺz mu museli úplne stačiť. Vzal si ma teda na ruky a ignoroval Arovo povzdychnutie.

Edward ma odniesol do svojej izby. Tam ma opatrne položil na posteľ a venoval mi božtek do vlasov. Náhle sa otočil a odkráčal k prehrávaču.

„Bells, kde máš tú našu obľúbenú?“ spýtal sa.

„Mala by byť tam kde vždy – na hornej poličke.“

„Ďakujem, zlatko.“ Bolo počuť prekladanie cédečko, zabuchnutie dvierok na skrinke a potom zapnutie prehrávača. Po celej izbe za rozozvučala krásna pieseň. Edward prišiel znova ku mne a chytil ma za ruku. S jeho pomocou som sa postavila. Objala som ho a hlavu si zložila na jeho hruď. Takto som sa cítila proste bezpečne. On ma taktiež objal. Takto sme sa pohybovali do rytmu hudby. Pieseň šla stále dookola.

Zazívala som.

„Si unavená,“ povedal Esward.

„Nie,“ protestovala som.

„Ale to nebola otázka,“ usmial sa.

„No, tak dobre,“ priznala som. „Odtancovali“ sme k posteli. Tam som sa mu dostala z objatia a doslova sa hodila na posteľ.

„Bol to ťažký deň, tak sa teda vyspi. A o Rosalie a Jaspera nemaj strach – istotne prežijú. Sú silní!“ Edward ma pohladil po vlasoch.

„Dobrú noc,“ zašepkala som.

„Aj tebe,“ povedal sladkým hlasom. Zavrela som oči a zaspala.

„Zlatko, dobré ráno,“ hovoril Edward stále dookola. „Bella?“

„Už-už som hore,“ zamrmlala som.

„Niekto za tebou prišiel,“ povedal už kamenným hlasom.

„Čo sa stalo, kto to je?“ spýtala som sa ho a posadila som sa. Únava ma hneď prešla.

„Jacob,“ zavrčal. Prečo proti sebe stále niečo majú?! Nepochopím nikdy.

„Edward, ale medzi nami nič nikdy nebolo,“ pohladila som ho po tvári. Na potvrdenie môjho slova som si ku nemu prisadla ešte bližšie. On sa na mňa usmiala zohol sa ku mne. Naše pery sa spojili  v nádherný bozk.

„Ehm,“ okašľal si Jacob. Rýchlo som sa od Edwarda odtiahla. On sa na mňa usmial ešte viac.

„Ahoj, Jacob,“ pozdravila som ho.

„Ahoj, Bells,“ usmial sa. „Poďme von,“ navrhol. „Chcem sa s tebou porozprávať.“ Spýtavo som sa pozrela na Edwarda. Len prikývol.

„Jacob, aj ja sa s tebou potrebujem pozhovárať,“ povedala som. Postavila som sa z postele a odkráčala k nemu. Moju ruku som pocítila v tej jeho horúcej.

Spolu sme odkráčali do našej obrovskej záhrady, kde sme si sadli pod strom.

„Tak, čo si mi to chcel povedať?“ opýtala som sa ho.

„Bella, keby si radšej povedala ty to svoje? Toto počká,“ odvetil.

„No, Jacob, vieš... Naši sľúbili Arovi, že sa stanem upírom,“ povzdychla som si. „Rosie s Jazzom včera premenili,“ dodala som.

„Ou, ale veď to bez tvojho súhlasu nemôžu!“ začal namietať.

„Jacob, oni to sľúbili ešte keď som mala osem rokov.“

„Ale prečo? Skús mi to nejako vysvetliť... mali vôbec nejaký dôvod,“

„Mali dôvod. Viem o nich a viem veľa! Toto je jediný a dodatočný dôvod na to, že aj ja sa musím stať upírom.“ Zložila som si hlavu na kolená.

„Bells, môže za to aj tá tvoja pijavica?“ Pri slove pijavica som sa striasla. Myslela som si, že už ho tak nevolá.

„Jacob! Nie, on za to nemôže. Keď sme sa spoznali, bolo o tom rozhodnuté. Neviem, čo proti nemu stále máš,“ povedala som.

„Nič... ja len, že už o pol roka budeš ako on.“ V tom som si uvedomila, že to je naozaj len tak krátko. Ale už budem ako Edward a nikto nám nebude môcť brániť v našom šťastí. Aj keď ja po tom – stať sa upírom – nejako extra netúžim.

„Jacob, vieš čo? Je to aj moje rozhodnutie!“ vyhŕklo zo mňa. Prekvapene na mňa vyvalil oči.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ahoj, ja som tvoj osud! 3. kapitola :