Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » A zvony zvonia - 9. časť

13.12.2011 (14:30) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1541×

9. časť

„Dedina bola prirodzene mŕtva. Nikto nevedel, čo sa stalo. Všade boli mŕtvoly. Myslel som si, že dedinu niekto napadol a zmasakroval, ale v tých časoch bolo neobvyklé, že si nič nevzali. Nechýbali totiž žiadne cennosti, mŕtvi mali na sebe šperky i zbrane. Nechápali sme to, a tak sme sa vybrali hľadať niekoho, kto prežil.“

„A našli ste niekoho?“ opýtala som sa.

„Áno. Ju,“ odvetil a pokračoval: „Neviem, kto a kde ju našiel. Začul som len výkrik a vzápätí som ju zbadal.“ Ericov hlas nabral zvláštny nádych. Akoby ju obdivoval.

„Vlasy mala ako čerstvo dozretá pšenica. Ligotali sa jej v poludňajšom slnku. Vlastne ona celá sa ligotala. Doslova žiarila.“

Vedela som, o čom hovorí. Keď som bola po svojej premene prvýkrát na slnku, bola som šokovaná. Moja pokožka vyzerala ako posiata diamantmi.

„A práve vtedy ma zazrela. Jej krvavočervené oči sa upreli na mňa. Vedel som, že by som mal utekať, ale moje nohy ma odmietali poslúchať. Stál som tam ako zakliaty. Jeden z vojakov využil jej zaváhanie a rozohnal sa sekerou. Tá sa po údere v okamihu rozlomila na dvoje. Žena sa otočila a jediným úderom mu rozdrvila lebku. Potom sa opäť obrátila a v sekunde bola pri mne. Nadýchla sa a povedala: „Zaujímavé! Teba si nechám.“ Vôbec som nechápal, o čom hovorí, ale vedel som, že nič dobré to nebude.

„Neopováž sa ujsť. Nájdem si ťa,“ zakričala a rozbehla sa masakrovať mojich druhov. Ten čas sa mi zdal dlhý ako vek, ale v skutočnosti to netrvalo viac ako pol minúty.“

„Prišla si pre teba?“ opýtala som sa úplne zbytočne. Bolo viac ako jasné, že áno. A Eric mi to potvrdil.

„Premenila ma. Celé tri dni som sa zmietal v obrovských bolestiach a nemal som ani tušenie, čo sa so mnou deje...“

„Ako keby som ja vtedy mala..?“ zamrmlala som si pre seba, ale Eric to postrehol. Zavrčal a ja som zdvihla ruky v ospravedlňujúcom geste.

„Sorry, pokračuj.“

„Keď som sa prebral, vysvetlila mi, čo som a čo sa odo mňa očakáva. Tiež ma zasvätila do svojho plánu. Chce si vybudovať mocnú armádu, s pomocou ktorej by zosadila vtedajších vládcov - Rumunov Vladimira a Stefana.“

„Koho?“ nechápala som. O žiadnych Rumunoch som nikdy nepočula. Myslela som, že upíriemu svetu vládnu Volturiovci z Talianska.

„Rumunské dvojčatá boli vládnucou triedou pred Volturiovcami. Práve oni ich zosadili. Rumuni boli dlho nečinní, zatiaľ čo Aro, Caius a Marcus „zbierali klenoty“ do svojej zbierky..“

„Aké klenoty?“ opäť som ničomu nerozumela.

„Upírov s mimoriadnymi schopnosťami.“

„O tom ste sa mi akosi zabudli zmieniť!“ vyčítavo som sa naňho obrátila.

„Asi áno,“ mykol ľahkovážne plecom. „Niektorí z nás majú zvláštne schopnosti...“

„Napríklad..?“

„Lietanie, čítanie myšlienok, predpovedanie budúcnosti, prechádzanie cez steny, samovzietenie...“ začal vymenovávať. Pozerala som naň s otvorenými ústami. Prečo mi toto nikto nepovedal?

„Asi deväťdesiat percent našej populácie má zvláštne schopnosti. Prejavia sa v správny čas. Skôr alebo neskôr.“

„Nikto mi nič nepovedal!“ skríkla som naň. „Čo ak mám aj ja nejaké schopnosti?“

„Ak máš, prejavia sa,“ povedal a vstal. „Ak nie, máš smolu!“

„Počkaj! A čo ty?“ zastavila som ho. „Dokážeš niečo?“

„Nie, moja schopnosť by sa už určite prejavila. A asi ani Surea s bratmi nič nedokážu. Ale ty si možno výnimka. Uvidíme!“

„A čo sa stalo s tými Rumunmi?“ napadlo mi.

„Zrejme sme trochu odbočili, čo?“ usmial sa a znovu si sadol do kresla.

„Elsa neskôr stvorila ďalších a ďalších upírov. Ja som ich trénoval. Ale kým sa Elsine prípravy na vojnu skončili a my sme boli pripravení zaútočiť, v Transylvánií, kde Rumuni žili, došlo k prevratu a moci sa chopili Volturiovci. A tak je tomu dodnes.“

„V Transylvánií? A žije tam aj Drakula?“ rozosmiala som sa. Bože, čoho sa ešte nedočkám?!

„On už nie, zomrel, ale Voloďa a Stefan sú jeho synovia,“ konštatoval s ľadovým pokojom, zatiaľ čo mne zmrzol úsmev na perách. Dnešok je ozaj samé prekvapenie.

„Prirodzene, Elsa zúrila a chystala sa Talianov zničiť. Ale ja som odmietol ísť s ňou. Tušil som, že sa to dobre neskončí a mal som pravdu. Elsa sa už nikdy nevrátila.“

„A čo sa stalo potom?“

„Istý čas som sa túlal sám a potom som si stvoril družku.“

„Sureu!“

„Nie, Surea to ešte nebola.“ To ma prekvapilo, aj keď nemalo. Vari som čakala, že bude toľko storočí sám?

„Máriu som stretol v Madride na začiatku desiateho storočia. Bola krásna a ja som ju chcel. Preto som ju premenil.“

„Čo sa s ňou stalo?“

„Mala rovnaké ciele ako Elsa. Preto sme sa rozišli. Neskôr som sa dopočul, že v časoch občianskej vojny v Amerike stvorila malú armádu a bojovala o územia s ostatnými,“ usmieval sa. „Ja som sa vybral do Francúzska a tam som stretol Sureu. A odvtedy sme spolu.“

„Pred ňou si nemal žiadnu známosť?“ opýtala som sa opatrne. Nechcela som sa príliš hrabať v jeho súkromí.

„Žiadnu takú, ktorá by stála za to,“ povedal a opäť vstal. „Ja už pôjdem, Surea ma už čaká,“ vysvetlil a pobozkal ma na čelo. „A ešte niečo. S tým chlapom som to myslel vážne,“ dodal.

„Aj ja,“ odvetila som pevne.

„Herriet, neblázni! Veď si ho videla len raz,“ snažil sa ma presvedčiť.

„Áno, ale...“ nevedela som, čo mu to mám povedať. S týmto by mi poradila zrejme len žena. Skúsim sa o tom porozprávať so Sureou. Možno ma pochopí. A možno nie.

„Niečo ma k nemu ťahá.“ Nevedela som, ako mu to mám vysvetliť. „Keď som ho uvidela, tak...“ nedopovedala som, pretože som nenašla vhodné slová.

„Zaľúbila si sa.“ Eric hneď vedel, čo je vo veci.

„Zrejme áno,“ povedala som nešťastne. Vôbec som nevedela, čo mám robiť. Bolo šialené chodiť s človekom. Nielen kvôli utajovaniu našej totožnosti, ale hlavne kvôli jeho bezpečnosti. Prirodzene, bolo by jednoduchšie premeniť ho, ale to som nechcela. Ešte som nebola upírom tak dlho, aby som stratila posledné zvyšky ľudskosti. Nechcela som ho premeniť na rovnaké monštrum, akým som bola ja.

„Ako myslíš,“ povzdychol si rezignovane a pristúpil k dverám. „Ale vedz, že nedovolím, aby Surea bola v nebezpečenstve. Ak sa ti ten vzťah vymkne spod kontroly, odídeš od nás!“ prikázal a vyšiel z izby.

koniec 9. časti

P. S.: Ak by vás zaujímalo, tak Ericova družka Mária bola Jasperovou stvoriteľkou.

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek A zvony zvonia - 9. časť: