Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » A zvony zvonia - 6. časť

07.12.2011 (19:30) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1535×

6. časť

Pohľad Herriet

Surea vyšla pred dom, v závese za ňou kráčali jej bratia. Úplne vzadu som zazrela Erica. „Že by slečna Vegetariánka konečne dostala rozum a priniesla niečo šťavnatého, nielen tých neduživých bezdomovcov?“ šepla ironicky a nahla sa k Svenovi. „Hm, pekne vonia!“ povedala a obrátila sa ku mne. „Je od teba milé, že si sa rozhodla podeliť s rodinou,“ usmiala sa. „Aj keď si ich mohla priviesť viac. Jeden pre piatich nebude stačiť.“

Zasyčala som a postavila som sa pred Svena, aby som ho bránila. „Neopováž naňho ani siahnuť,“ zavrčala som a obrátila som sa na Svena, ktorý s vytreštenými očami sledoval incident pred sebou. Neviem, či si uvedomoval, že v ňom ide o jeho život.

„Bež domov! Ihneď! A nikde sa nezastavuj!“ prikázala som mu. Prikývol a rozbehol sa preč.

„Ty si sa zbláznila!“ zajačala na mňa Surea, hneď ako bol Sven z dohľadu.

„Vôbec nie. Len som zachránila jeden nevinný ľudský život,“ odvetila som úplne pokojne.

To Sureu vytočilo do nepríčetnosti. „Nie si normálna! Prečo si ho potom priviedla domov?“ Táto otázka ma zaskočila. Nevedela som, ako mám na ňu odpovedať. Bolo zjavné, že odpoveď očakávajú všetci, nielen Surea.

„Šiel ma odprevadiť, aby sa mi nič nestalo, keď je v okolí tak veľa vrážd,“ podotkla som jemne, čím som vyvolala salvu smiechu u Sureiných bratov. Zatiaľ čo ich sestra sa na mňa mračila, jej druhovi sa tiež smiechom natriasali plecia. Po chvíli sa rozosmiala i samotná Surea.

„Som zvedavá, čo tvoj „ochranca“ povie, keď sa dozvie o našom vyčíňaní v obchode,“ povedala Surea so smiechom, keď sme vchádzali do domu.

pohľad Svena

Utekal som domov ako som najrýchlejšie vládal a nezastavil sa, kým som kľúč v zámke otočil dvakrát. Následne som sa vyčerpane zosunul na podlahu. V mysli som si prehral rozhovor Herriet a tej čiernej Francúzky. Neviem prečo, ale mal som pocit, akoby sa o mňa hádali. Nechcel som si to pripustiť, ale nemohol som sa zbaviť dojmu, že ma Francúzka chcela zjesť!

„Nie! To je nezmysel!“ pomyslel som si, ale vzápätí mi prišli na nedávne vraždy v okolí mesta. Že by... Nie to je predsa hlúposť! Herriet predsa nevyzerala na nejakého kanibala. Ale červík pochybností vo mne hlodal.

S povzdychom som si sadol pred televízor a sledoval správy. Ale duchom som bol úplne inde. Zrazu boli moje myšlienkové pochodu prerušil hlas moderátora.

„V malom obchode blízko priemyselnej zóny na konci Gőteborgu bolo nájdených sedem mŕtvych tiel. Podľa polície nešlo o vlámanie či mafiánske vyrovnávanie si účtov. Je viac ako pravdepodobné, že sa jedná o toho istého páchateľa, keďže prípad má podobné znaky. Ani v jednom tele sa nenašla ani kvapka krvi. Nič nezachytili ani priemyslové kamery. Polícia prípad stále prešetruje. A teraz počasie...“

Moderátor ešte čosi hovoril, ale ja som ho nevnímal. Mysľou mi prebehol obraz skazy. Čo je vlastne Herriet zač?

pohľad Herriet

Stála som pri okne a dívala sa do lúčov zapadajúceho slnka. Nepatrný šepot či tichý zvuk spôsobil, že som sa zmätene rozhliadla okolo seba. Zvuk prirodzene nepochádzal zblízka, ale zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Prehodila som si svoje blonďavé vlasy cez rameno a zadívala som sa do blízkeho lesa. Les oddeľoval štvrť v Gőteborgu, kde sme žili, od niekoľkých malých dedín, kam sme pravidelne chodili loviť. No my! Vlastne tam chodila Surea s ostatnými, keďže bezdomovcov v meste bolo stále požehnane. Dôvod, prečo Surea uprednostňovala dediny, bol jednoduchý. Ľudia na vidieku majú vraj chutnejšiu krv.

Á, už sa vracajú! Už z diaľky som zazrela ich červené oči a široké úsmevy, pri ktorých obyčajnému človeku tuhla krv v žilách. Nechtiac som si tak spomenula na svoju poslednú noc vo svojom živote, na svoju osudnú prechádzku mestom. Nebola som upírom tak dlho, aby som zabudla. Hlavne na ten oheň!

„Ahoj, Herriet!“ pozdravil ma rozradostene Eric. Po úspešnom love mal vždy dobrú náladu.

„Ahoj,“ kývla som ostatným na pozdrav.

„Maľovala si?“ spýtal sa ma Phillippe a chytil ma za ruku. Áno, Phillippe sa ma snaží zviesť už dlhšiu dobu. Je vytrvalý. Veľmi! Ale má smolu, ja k nemu nič necítim. Ani priateľstvo.

Surea bola prirodzene nadšená, keď to zistila. Nebrala do úvahy ani moje protesty, že Phillippea nemilujem.

„Nemusíš môjho brata milovať,“ vysvetľovala. „Na to, aby ti „zohrieval“ posteľ, nepotrebuješ lásku. Stačia len vzájomné sympatie.“

Vtedy som sa prvýkrát dozvedela, ako je to vlastne so vzťahom medzi Sureou a Ericom. Obaja zdieľali veľmi intenzívnu fyzickú lásku. Vlastne žiadnu lásku, len vzájomnú erotickú príťažlivosť.

„Nie, len som premýšľala,“ odvetila som Phillippemu na otázku a demonštratívne som sa pozrela von oknom.

„Taká krásna hlávka by nemala toľko premýšľať,“ zašepkal mi do ucha. „Počul som, že to škodí.“

„Nehovor!“ pozrela som sa mu do očí a pobrala sa do svojej izby, kde som si dlhé noci krátievala čítaním kníh. Neviem, ako trávievali noci Sureininí bratia, ale viem presne, čo robievala po nociach sama Surea. (Ak práve nebola na love.) Jej a Ericové „nočné aktivity“ bolo počuť po celom dome. Najskôr som sa snažila prehlušiť ich tým, že som pritisla na uši vankúš. Niežeby som pomohlo! Neskôr som bola „nútená“ zaobstarať si MP3 so slúchadlami, ale ani to nepomohlo. Zbytočne som mala zvuk na maximum. Vtedy som zrejme po prvýkrát preklínala svoj dokonalý upírsky sluch. Ale Phillippemu a Pietrovi to zrejme nevadilo. Asi si za tie roky už zvykli. Ale ja nie! Možno preto, že mi pripomínali môj ľudský život - otčima a jeho kamarátov.

„Tak poď, láska, ideme do izby!“ Začula som za dverami Ericov hlas a Surein tichý smiech.

„Ach, to zas bude noc,“ pomyslela som si a s povzdychom som si natiahla slúchadlá a otočila tlačidlo zvuku poriadne doprava. Do uší sa mi rozozneli metalové tóny mojej obľúbenej skupiny White Tempereture. Ale ani hlasná hudba nedokázala prehlušil zvuky z vedľajšej izby. Zdvihla som oči k nebu a s vetou „čo som komu urobila?“ som sa natiahla pre svoju obľúbenú knihu Jana Eyrová od Charlotte Brőnteovej.

koniec 6. časti

5. kapitola 7. kapitola

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek A zvony zvonia - 6. časť: