Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 9. kapitola

22.04.2012 (13:00) • SissaVampire • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1438×

9. kapitola: Zlyhanie

Alice:

Už týždeň sa mi neozval. Ach, čo som urobila zle? Tak veľmi mi na tom záležalo... Chýba mi. Chýba mi jeho krásny úsmev, zlaté oči a svetlé strapaté vlasy. Ruže, ktoré mi daroval, už pomaly začínajú vädnúť, no spomienky na neho mi zostanú ešte veľmi dlho. Možno som bola preňho len zábavka na jeden večer...

Alebo som ho sklamala tým, že som ho nepozvala k sebe. Rosalie mala pravdu... Bola som hlúpa, keď som sa s ňou pohádala. Mala by som to napraviť.

Ale ani ju som už týždeň nevidela... Práve, keď bolo krásne slnečno a chcela som nám vymyslieť niečo zábavné.

Vzala som mobil a vyťukala som jej číslo. Po niekoľkých sekundách to zdvihla.

„Haló?“

„Ahoj, Rose, tu Alice,“ povedala som.

„Ehm...“ Nebola dvakrát nadšená.

„Volám ti, lebo... sa chcem ospravedlniť. Mala si pravdu s tým o Jasperovi. Takže mi, prosím, prepáč,...“ povedala som.

„Ja viem, že som mala pravdu, inak by som sa nehádala,“ povedala chladne.

„A ešte k tomu, už týždeň sa mi neozval...“ dodala som smutne. Nechcela som sa jej na neho nič pýtať, lebo som si nebola istá, ako by reagovala.

„Ach, Alice, keď ti poviem, aby si ho neriešila, budeš, však?“

„Nechcem sa kvôli chlapovi utápať v depresiách, ako v nechutne romantických filmoch!“ povedala som a Rose sa pobavene zasmiala.

„Vidíš, tak na neho dnes večer zabudni a poď so mnou do Royalu.“

„Dobre,“ pousmiala som sa. „Je mi to síce ľúto, ale asi naozaj nemá cenu trápiť sa kvôli niekomu, kto na mňa kašle.“

„Tak sa mi to páči, Al. Prídem pre teba po jedenástej. Tak zatiaľ,“ povedala Rosalie a zložila telefón.

***

Dorazili sme pred klub a Rosalie zaparkovala pri ostatných autách. Obe sme mali oblečené úzke minišaty a obuté ihličky.

Bola som rozhodnutá užiť si tento večer a zabudnúť na Jaspera. Ach, tak som dúfala, že z toho niečo bude...

Vystúpili sme z auta, Rose zamkla a kľúče si vložila do malej kabelky. Vošli sme do klubu, kde to dnes poriadne žilo. Ani som netušila, že to bude taká veľká akcia...

Pretlačili sme sa cez skupiny ľudí k barovému pultu a Rosalie objednala whisky. Barman pred nás postavil dva malé poháriky a ja som jeden do seba rýchlo hodila. Naznačila som mu, aby mi znovu nalial. Dnes som to skutočne potrebovala...

Položila som druhý pohárik na barový pult a rozhodla som sa, že by to chcelo ešte energetický drink, na zrýchlenia účinku alkoholu. Asi sa dnes úplne dorazím... Rosalie sedela na barovej stoličke oproti mne a čakala, kým to dopijem.

„Ty dnes dobre začínaš,“ povedala pobavene a ja som sa zasmiala. Cítila som, ako na mňa whisky začína pôsobiť.

„Toto je výnimočný stav,“ povedala som. „Nikto a nič ma túto noc nebude trápiť!“

Dopila som a položila som plechovku na bar. Vybrali sme sa s Rose na tanečný parket a pretlačili sme sa cez kopu baviacich sa ľudí viac do stredu. Alkohol mi stúpal do hlavy viac a viac. Tancovali sme pri dvoch atraktívnych mužoch, ktorí sa k nám pridali.

Stále som nebola dosť v nálade a myšlienkami som bola pri Jasperovi. Prešla som znovu k barovému pultu a dala som si dve vodky za sebou. To už bolo lepšie, tak som sa vrátila na parket. Uvidela som Rosalie tancovať medzi nejakými chlapmi a vtom ma pochytila veľká závisť. Aj ja chcem pekného chlapa! Prišla som k nim práve vtedy, keď sa tam pridala menšia partia. Zrazu som sa ocitla vedľa Rosalie a ostatných a začala som tancovať so svetlovlasým, svalnatým, vysokým mužom. Neodolal mi a pritiahol si ma k sebe.

Hlasná hudba otriasala celým klubom a ja som už bola riadne pod vplyvom. Ani sa tomu nečudujem, keďže som skoro celý deň nič nejedla. Obzrela som sa za Rosalie, ktorá sa venovala tmavovlasému mužovi. Vášnivo sa s ním bozkávala a on jej prechádzal rukami po bokoch. Pozrela som sa do očí môjmu blonďákovi.

Objímal ma okolo pása a priblížil sa ku mne. Jeho pery sa prisali na moje a náruživo ma začal bozkávať. Pomaly mi dochádzal vzduch, tak som sa od neho musela odtiahnuť.

„Som David,“ povedal mi pri uchu.

„Alice,“ vypískla som nahlas, aby ma v tom hluku počul.

„Nechceš ísť na drink?“

„Neskôr,“ povedala som a tancovali sme spolu ďalej.

Čím ďalej, tým som sa dokázala viac odviazať a baviť. DJ bol výborný, hral naozaj dobre. V klube bol vydýchaný vzduch, ale mne to už bolo jedno. Tancovali sme, bavili sme sa a bolo nám úplne úžasne!

***

Ráno som sa zobudila s opicou... a nie len s ňou. Vedľa mňa ležal nejaký chlap a ešte spal. Pomaly som sa posadila a chytila som sa za hlavu, lebo ma strašne bolela. Kde som? 

Rozhliadla som sa okolo seba a bolo to tu pre mňa úplne neznáme. Ach, Alice, ty raz zle skončíš, povedala som si. Bola to veľká svetlá miestnosť a záclony už boli odhrnuté. Určite ešte zo včera...
Zrazu sa ten chlap začal zobúdzať. Prebral sa a keď ma uvidel, pousmial sa.

„Dobré ráno.“

„Dobré ráno,“ povedala som pobavene.

Hlava mi išla prasknúť. Oh bože, ja už nikdy nebudem piť! Vtom som pocítila nevoľnosť od žalúdka.

„Kde máš kúpeľňu?“ vychrlila som naňho.

Ukázal mi smer a ja som omotaná v prikrývke vybehla zo spálne. Dobehla som do kúpeľne, sklonila som sa k záchodu a vyzvracala som celý obsah žalúdka. Ten včerajšok bol strašný! Vôbec nič si nepamätám.

Postavila som sa a prešla som k umývadlu. Umyla som si tvár a pozrela som sa do zrkadla. To snáď nie som ja.

Pomaly som sa vrátila do spálne a pridržiavala som si na sebe perinu. On už mal oblečené trenky a práve si navliekal tričko.

„Čo sa vlastne včera stalo?“ opýtala som sa.

„Ty sa nepamätáš?“ opýtal sa pobavene a ja som pokrútila hlavou.

„Vôbec nič?“

„Nie,“ pípla som.

„Tak fajn, čo si pamätáš ako posledné?“

„Boli sme v klube... a tancovali sme spolu.“

„A nič viac?“ Pokrútila som hlavou.

„Dali sme si drink a ty si zrazu začala rozprávať o nejakom chlapovi, že ťa sklamal a že si dúfala, že z toho niečo bude. Hodili sme do seba pár pohárikov. Potom sme si ešte chvíľu zatancovali a ty si vravela, že ma chceš. Bol som z toho veľmi šťastný, lebo som po tebe túžil od prvého momentu, čo som ťa uvidel. Navrhol som ti, či nepôjdeme ku mne. Súhlasila si, ale polovicu cesty si preplakala, že je to voči nemu nespravodlivé a že to budeš ľutovať. Potom ťa to prešlo a vrhla si sa na mňa, vďaka čomu sme skoro havarovali. Dorazili sme ku mne a...“

„Stačí, viem si domyslieť,“ zastavila som ho.

„V posteli si úžasná,“ povedal s úsmevom a ja som len pretočila očami.

„Aký je dnes deň?“

„Bola si ako divá šelma,“ pokračoval s úsmevom a ignoroval moju otázku. Škaredo som sa na neho pozrela a chystala som sa povedať niečo škaredé, ale prehovoril.

„Sobota... jedenásť hodín ráno,“ povedal a ja som si povzdychla.

„No pekne,“ povedala som sarkasticky a on sa pousmial.

Vzala som si svoje šaty a šla som sa prezliecť.

„Dáš si niečo na raňajky?“ opýtal sa.

„Ani náhodou, bolo by mi ešte horšie.“

„Ani kávu?“

„Káva môže byť,“ povedala som a zavrela som sa v kúpeľni.

Spustila som zo seba prikrývku, prezliekla som sa do šiat a ihličky som si vzala do ruky. Prešla som do kuchyne za ním a počkala som si na kávu. Sedela som na vysokej barovej stoličke a podopierala som si hlavu. Pretrela som si oči a pozrela som sa von oknom.

Položil predo mňa šálku s tmavou horúcou tekutinou, z ktorej sa parilo.

„Kde bývaš?“ opýtal sa ma.

„Na Manhattane,“ povedala som.

„Teraz si v Brooklyne, cica. Hodím ťa potom domov.“

Prikývla som a odpila som si z kávy. Ako si môžem celú noc nepamätať? To som v sebe musela mať veľmi veľa alkoholu. A ako skončila Rosalie? Asi jej potom zavolám... Popíjala som kávu a rozmýšľala som o včerajšku.

„Inak, kto je ten chlap, o ktorom si včera toľko básnila? Tvoj ex?“ Vytrhol ma z myšlienok.

„To je jedno,“ odsekla som.

S týmto nemám čo riešiť Jaspera. Keď sa mi neozval  dlhšie ako týždeň, asi mu za to nestojím a už sa so mnou nechce nikdy stretnúť. Je mi to veľmi ľúto, ale čo sa dá robiť. Už som si takmer myslela, že som našla toho pravého...

***

Zastavil pred mojim bytom a keď som chcela vystúpiť z auta, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Nahnevane som prekrútila očami a otvorila som si dvere.

„Maj sa, možno sa ešte niekedy uvidíme,“ povedal za mnou.

„Čau,“ mávla som mu a vošla som do budovy. Vyviezla som sa výťahom k bytu a odomkla som si. Zabuchla som za sebou dvere a vyzula som sa. Oči sa mi zatvárali od únavy. Prešla som do kuchyne a vzala som si tabletku na bolesť hlavy. Zapila som ju studenou minerálkou z chladničky a pomaly som kráčala do spálne. V obývačke som si všimla, že mám v odkazovači nové správy, ale to počká...

Vyzliekla som sa do spodnej bielizne a zaliezla som pod perinu. Bola som taká unavená, že som okamžite zaspala.

Zobudila som sa o pol šiestej večer. Chvíľu som len tak ležala v posteli a rozmýšľala som, ale potom som vstala, lebo som pocítila hlad. V krátkom župane som prešla do kuchyne a otvorila som chladničku. Vybrala som mozarellu s paradajkami a celozrnný chlieb. Nakrájala som syr na plátky a na chlieb som natrela tenkú vrstvu masla. Všetko som si naložila na tanier a išla som do obývačky. Sadla som si na operadlo sedačky a chystala som sa vypočuť si odkazy.

„Máte štyri nové odkazy,“ ozval sa mechanický hlas prístroja.

„Ak si chcete vypočuť...“ Stlačila som tlačidlo skôr, ako dopovedal. Napila som sa minerálky a vložila som si do úst kúsok chleba.

„Prvý odkaz: Alice, žiješ? Si v poriadku?“ ozval sa vystrašený Rosaliin hlas: „Ako si sa dostala z klubu domov? Ja som ťa tam hľadala okolo tretej ráno, ale ty si proste zmizla a nikde som ťa nevedela nájsť. Zavolaj mi, že si v pohode. Rose.“

Musela som sa nad tým zasmiať. Asi som to poriadne prehnala a mali tam zo mňa dobrú zábavu. Nuž čo, stáva sa. Do Royalu teraz chvíľu nevkročím... a potom to bude v poriadku. Alebo sa prefarbím na blond...

Stlačila som tlačidlo, aby sa mi prehrali ďalšie odkazy.

„Druhý odkaz,“ nasledovalo pípnutie, „Ahoj Alice... tu Jasper,“ ozvalo sa zrazu a ja som prestala dýchať. „Prepáč, že som sa ti niekoľko dní neozval, naozaj sa ospravedlňujem. Mal som nejaké povinnosti a bol som preč z mesta, ale už som sa vrátil a chcel by som ti to vynahradiť. Nemala by si čas vo štvrtok? Mohli by sme zájsť niekam na obed... Ozvi sa mi, prosím, čím skôr. Maj sa pekne.“

Nevedela som, ako reagovať. Na jednej strane som bola šťastná, lebo na mňa nezabudol a chce ma znovu vidieť. Na druhej strane som mala nehorázne výčitky svedomia. Ako som mohla? Ani mi nenapadlo, že by mohol riešiť niečo dôležité a urobila som unáhlený záver. Bez rozmýšľania som sa vyspala s iným a ani si to nepamätám. Čo som to zase urobila?! Nezaslúžim si Jaspera. 

Pustila som si ďalšie odkazy a vložila som si tvár do dlaní.

„Tretí odkaz: Alice, to som znovu ja. Ehm, asi sa na mňa hneváš, ale ja ti to všetko vysvetlím, keď sa stretneme. Ak máš záujem... v čo dúfam. Prosím, zavolaj mi, či ti ten dátum vyhovuje...“

Tak veľmi to ľutujem...

„Štvrtý odkaz: Prepáč, že otravujem, Alice, to som zase ja. Už sa mi asi neozveš... Je mi to ľúto. Chcem, aby si vedela, že chvíle prežité s tebou boli pre mňa tie najkrajšie chvíle v mojom živote a bol by som rád, keby sme si to zopakovali. No asi som to pokašľal, keď som ťa nechal tak dlho čakať. Zostáva mi len dúfať, že mi časom odpustíš... A želám veľa šťastia na skúškach...“

„Ak si prajete vymazať správy, stlačte...“ Udrela som to odkazovača a on sa vypol.

Bolo mi  zle zo seba samej. Prečo som si hneď myslela, že na mňa kašle?

Som totálna krava. On je úžasný, dokonalý muž a ja sa správam ako decko... Takého ako Jasper už nenájdem. Musím mu zavolať, ale... čo presne mu poviem?

Telefonát s Rosalie som vybavila behom dvoch minút. Ubezpečila som ju, že som v poriadku, ale o odkazoch od Jaspera som sa nezmienila. Teraz som mala na displeji číslo, ktoré som sa bála vytočiť. Môžem tým veľa získať, ale aj stratiť. Nadýchla som sa a s obavami som mu zavolala...

Carlisle:

„Tak sa maj, Carlisle. Príjemnú nočnú,“ povedal Andrew, keď odchádzal.

„Pekný večer, Andrew.“ 

„Dúfam, že naozaj bude pekný. Ideme so Suze na romantickú večeru,“ pousmial sa.

„Bavte sa.“

Ako mu len závidím... Kiežby som aj ja mohol ísť s Esme. Ale také niečo sa nestane. Odmietla ma a ja nie som muž, ktorý by doliezal. Nie že by to ranilo moje ego, alebo že by som bol namyslený, ale nechcem sa jej vtierať. Možno to ešte raz niekedy skúsim, ale to závisí od okolností.

 Začítal som sa do najnovšieho čísla medicínskeho magazínu a v tom vstúpila do miestnosti moja sestrička, Mary.

„Pripravená na dlhú noc?“ opýtal som sa pobavene.

„Idem si práve urobiť kávu. Prinesiem aj vám, pán doktor?“

„Nie, ďakujem. Dajte si aj za mňa,“ pousmial som sa a ona mi úsmev opätovala. Vyšla z ambulancie a kráčala do nemocničného bufetu.

Prešiel som k oknu a pozrel som sa dolu na parkovisko. Jej auto tam už nestálo... Momentálne je asi doma a večeria. Alebo si vyrazila s kamarátkami na drink... Keby tak raz šla so mnou, bol by som najšťastnejší muž na svete.

Nočná dopadla presne ako som predpokladal. Doviezli pár ľudí s ťažkými úrazmi, takže sme sa nenudili. Jedného sme museli aj zašívať. V New Yorku sa človek, vlastne ani upír, nikdy nenudí. Posledný prípad prišiel niečo po piatej a tým to skončilo. Chvíľu sme mali pauzu, ktorú som ja aj tak nepotreboval.

Ráno začali prichádzať ostatní kolegovia a Esme tiež. Rovno zaliezla do svojej kancelárie a venovala sa nejakým papierom. Keďže sa blížil koniec mesiaca, ako primár chirurgie musím spísať uzávierku a odniesť jej to.

Podpísal som sa na dolný okraj papiera a zavrel som celý spis. Vyšiel som z ambulancie a šiel som k riaditeľkinej kancelárii. Chcel som zaklopať, ale v tom som z vnútra začul hlasy a odstúpil som od dverí.

„Vynikajúce, George. Máte naozaj skvelé nápady! Oficiálne schvaľujem tento návrh a prípravy sa môžu začať,“ povedala nadšene Esme.

„Ďakujem, pani riaditeľka. Akurát pracujem na zasadacom poriadku.“

„Oh, mohla by som mať k tomu pripomienku?“

„Samozrejme,“ povedal George.

„Prosím vás, posaďte doktora Cullena a mňa k jednému stolu,“ počul som Esmin hlas.

Tento deň ani nemohol  začať lepšie. Nakoniec z toho možno niečo bude. Musel som sa usmiať a už som rozmýšľal, čo si vezmem na seba. Táto správa ma veľmi potešila!

„Žiadny problém.“

„Dobre, ďakujem, to je asi všetko...“ povedala a ja som začul vrzgot koliesok kresla.

George otvoril dvere a vyšiel z kancelárie. Nevšimol si ma, lebo som sa medzitým vzdialil. Podišiel som k dverám a zaklopal som.

„Ďalej,“ ozvala sa Esme.

„Dobré ráno,“ usmial som sa na ňu, keď som vošiel.

„Dobré ráno,“ usmiala sa.

Vo farebnej kvetovanej halenke, a s rozpustenými vlnitými vlasmi vyzerala ako lesná víla. Položil som na stôl spis a sadol som si oproti nej.

„Ďakujem,“ pousmiala sa a vzala si spis do rúk. „Aká bola nočná?“ opýtala sa.

„Rušná... Mali sme toho veľa,“ povedal som.

„Musíš byť unavený,“ skonštatovala ustarostene.

„Ani nie som... Alebo vidno na mne nejaké známky únavy?“ opýtal som sa pobavene.

„To nie, ale po takej nočnej musíš byť unavený,“ hovorila. „Choď domov a oddýchni si.“

„Ešte nie, na dnes mám tiež službu,“ povedal som.

„Carlisle, nepreháňaj to s prácou, prosím. Dávam ti voľno. Dnes ťa tu už nechcem vidieť.“ Poslednú vetu povedala so smiechom.

„Ako povieš,“ pousmial som sa. „Ty si šéfka.“

„Presne tak,“ usmiala sa.

„Ako prebiehajú prípravy večierku?“ opýtal som sa.

„Skvele. Idú v plnom prúde.“

„Som si istý, že bude všetko perfektné.“

„V to dúfam,“ povedala zasnene.

Sedeli sme oproti sebe a hľadeli sme si do očí. Milujem jej krásne oči a dokonalý úsmev. Len teraz by som asi mal niečo povedať, alebo ísť. Momentálne bude lepšia tá druhá možnosť.

„Tak už pôjdem. Beriem si teda voľno,“ povedal som.

„Je to moje nariadenie,“ usmiala sa. „Pekný deň.“

„Aj tebe.“

Dorazil som domov pred desiatou a všetci sedeli v obývačke. Rosalie prepínala programy s unudeným výrazom v tvári. Edward hral na klavíri a Jasper si listoval v nejakom magazíne.

„Decká, čo sa stalo? Už dlho som vás nevidel všetkých takto spolu...“ povedal som prekvapene.

„Vypli internet,“ povedal Edward bez toho, aby sa na mňa pozrel.

„No konečne!“

Rosalie na mňa vzhliadla od obrazovky a len pokrútila hlavou.

„Mám pre vás novinku. O dva týždne v sobotu sa koná v nemocnici večierok na jej osemdesiate výročie a vy tam pôjdete so mnou.“

Autor: SissaVampire (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 9. kapitola: