Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 7. kapitola

12.04.2012 (07:30) • SissaVampire • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1395×

nicolcullenhale, DeeDee, holky, ďakujem za komentáre k prechádzajúcej kapitole, veľmi ma potešili. :) Túto kapitolu venujem vám, tak snáď sa bude páčiť. Siss

7. kapitola: Plánovaná náhoda

Rosalie:

„Zdravím, dámy, môžem vás pozvať na drink?“

Obe sme sa otočili a za nami stál priemerný chlap, ktorý čakal na našu odpoveď. S Alice sme si ho naraz premerali. Ľahostajne som sa pozrela na Al a ona mykla plecom.

„Prečo nie,“ pousmiala sa a on jej opätoval nesmelý úsmev. To si naozaj myslí, že takto dokáže zbaliť ženu? pomyslela som si pobavene.

Sadli sme si všetci traja k baru a objednali sme si. Atmosféra v klube bola dnes niečím iná. Na dnešnú party neprišlo toľko ľudí, ako som si myslela, aj keď to vyzeralo ako dosť dobrá akcia. Bolo to tu dosť mŕtve a ani DJ nebol bohvieaký. Turn me on od Davida Guettu a Nicki Minaj som počula tento večer už trikrát. Za chvíľu to tu zbalím a vypadnem.

„Volám sa Elliot,“ povedal.

„Ja som Alice,“ povedala milo Al. Podali si ruky a pobozkali na líca. Tak na toto nech u mňa zabudne.

„Rosalie,“ povedala som zdržanlivo a trochu som sa odtiahla.

„Často sem chodíte?“ opýtal sa.

„Už nejaký ten čas,“ usmiala sa Alice.

„Ja som tu prvýkrát,“ povedal a sklopil zrak.

To bude zase zábava, pomyslela som si sarkasticky a pretočila som očami. Totálny looser.

Videla som, ako sa nesmelo usmial na Alice a z toho som usúdila, že sa mu páči a je z nej dosť mimo. Začal sa jej pýtať rôzne otázky a ja som pri nich sedela ako socha. Myslela som si o ňom svoje a niekedy som sa musela pousmiať nad tým, aký je trápny. Skúsenosti so ženami musí mať minimálne, keď sa pokúša zbaliť ju takto...

Hľadela som na východ z klubu a predstavovala som si, ako odtiaľto odchádzam, no celý čas som nepovedala ani slovo. Nastalo dlhšie ticho a Alice ma jemne kopla do členku. Pozrela som sa na ňu a zúfalým úsmevom mi naznačila, aby sme sa odtiaľto pomaly vyparili. Už nedokázala držať umelý úsmev a byť milá.

Začali sme sa baviť o móde a chlapoch a jeho sme totálne ignorovali. Párkrát mi skočil do reči, aby sa niečo spýtal Alice a ja som na neho potichu zavrčala.

„Moja obľúbená pesnička!“ vypískla Al. „Poďme si zatancovať.“

Chytila ma za ruku a ťahala na parket. On išiel za nami, no pri tanci sme sa ho, našťastie, striasli. Ani sme si to neuvedomili a už okolo nás tancovalo niekoľko pekných chlapov.  

Tak možno nakoniec predsa nebude táto noc úplne o ničom, pomyslela som si a usmiala som sa na vysokého blonďáka.

Hmm, kedy som naposledy bola na love?

Priblížila som sa k nemu a on si majetnícky ovinul ruky okolo môjho pása. Prechádzal mi po bokoch a nebezpečne sa blížil k mojim prsiam. Tancovali sme spolu na niekoľko pesničiek a potom sme si sadli na drink. Čím ďalej, tým viac po mne túžil a vyzliekal ma očami.

O tretej ráno sme spolu odišli z klubu a šli sme k nemu domov. Už vo výťahu sa na mňa vrhol a začal ma dravo bozkávať.

Odomkol dvere na byte a vpadli sme dnu. Hneď ma sotil na sedačku a vyzliekol si tričko. Sadol si na mňa obkročmo a náruživo ma bozkával. Vyzliekol mi top a odhodil ho za seba. Bol veľmi nedočkavý, za svojho milenca by som ho nechcela. Pritiahla som si ho k sebe a zaryla som nechty do jeho chrbta. Sykol od bolesti a vzrušenia zároveň a rozopol mi zips na minisukni. Vyzliekol mi ju a ja som pod ním ležala len v spodnej bielizni. Prevalila som si ho pod seba a spadli sme z gauča na koberec. Začala som ho dravo bozkávať na krku a jemne som ho pohrýzla. Zavzdychal a rozopol mi podprsenku, ktorá zo mňa skĺzla.

Prešla som mu po rozkroku a on vzrušene zavrčal. Bozkávala som ho na hrudi a rukou som mu vošla do treniek. Srdce mu splašene bilo a už sa nevedel dočkať chvíle, keď si ma vezme. Prevalil sa na mňa a vrhol sa na moje prsia. Obmotala som si nohy okolo jeho pása a pritisla som sa k nemu panvou. Slastne privrel oči a pomaly mi stiahol nohavičky.

Dotkol sa miesta mojej rozkoše a začal ma jemne dráždiť. Potichu som vzdychla a siahla som mu na opasok. Zbavila som ho posledných kúskov oblečenia a on mi zovrel ruky nad hlavou. Roztiahol mi nohy a celú si ma vzal. Začal sa vo mne hýbať a ruky mi stále držal v pevnom zovretí. To sa mi nepáčilo, tak som sa na neho prevalila a teraz som tempo udávala ja.

Pevne ma držal za boky a vzdychal. Dosiahol svoj orgazmus a zmietal sa podo mnou v milostnom kŕči. Pousmiala som sa a pobozkala som ho na miesto pulzujúcej žily. Pritiahol si ma k sebe a vtedy moje ostré zuby preťali tenkú pokožku na jeho krku.

Jasper:

Vedel som, že veľa riskujem, ale nedokázal som si pomôcť. Musel som ju vidieť! Šoféroval som k univerzite a prstami som jemne poklepkával na volant v rytme pesničky od Coldplay. Počasie mi prialo – bolo oblačno a nikde ani náznak slnka. Napriek tomu som mal na sebe tmavé pilotky. 

Prešiel som poslednou križovatkou a dostal som sa k univerzite. Zaparkoval som pri chodníku a vyšiel som z auta. Nenápadne som sa prechádzal pred školou a pritom som odpisoval na smsku.

Rosalie dnes zostala doma, to ľudia občas zvyknú. Asi išla nakupovať, alebo niekam na módnu prehliadku. Pred Alice to ale nemôžem spomenúť...

Opieral som sa o svoje čierne BMW a hľadel som na všetkých ponad okuliare. Mal som na sebe čiernu koženú bundu a všetky baby na mne išli oči nechať. A to som dúfal, že nebudem veľmi pútať pozornosť.

Zrazu som uvidel Alice ako vyšla z budovy v ľahkom kabáte, s malou čiernou kabelkou a usmial som sa. Prešla cez bránu a v tom ma uvidela. Zarazene sa zastavila a spýtavo sa na mňa pousmiala. Zamával som jej a Alice podišla ku mne.

„Ahoj, čo ty tu?“ opýtala sa. Bola taká rozkošná.

„Ahoj, prišiel som pre Rose. Jej auto je v servise,“ zaklamal som.

„Veď ona tu dnes nebola.“

„Nie? Ako to, však ráno mala ísť s Edwardom.“ Nemohol som jej povedať, že som sem prišiel kvôli nej, tak som musel hrať divadlo.

„Neprišla do školy,“ mykla plecom.

„Hmm, vravela, že pôjde s Edwardom. Aj keď, odchádzal som z domu skôr ako oni,“ povedal som zamyslene a Alice sa rozpačito pousmiala. Nedokázal som z nej spustiť zrak. Teraz nasleduje to, kvôli čomu som sem prišiel.

„Tak nič teda...“ povzdychol som si. „Nezájdeme na kávu?“

„Môžeme. Kam?“ opýtala sa zvedavo.

„Napríklad Sunset Caffé,“ navrhol som.

„Tak fajn,“ pousmiala sa.

Otvoril som jej dvere na mieste spolujazdca a ona nasadla do auta. Obišiel som BMW a sadol som si dnu. Strčil som kľúče do zapaľovania, naštartoval som a vyrazili sme do centra, do Sunset Caffé. Aké výstižné, západ slnka – a po zotmení majú upíri voľné pole.

V meste bola o tomto čase strašná premávka, takže priemerná rýchlosť bola tridsať míľ za hodinu. Jedným okom som sledoval Alice, ktorá sa na mňa párkrát pozrela. Vždy keď sa nám stretli pohľady, nesmelo sklopila zrak.

Raz som sa na ňu zapozeral a nevšimol som si, že auto predo mnou sa pohlo. Zistil som to až po hlasnom trúbení. Obaja sme sa zachichotali a ja som pridal plyn, aby sme sa pohli vpred.

Zaparkoval som na rohu pred kaviarňou a obaja sme vystúpili z auta. Vošli sme dnu a sadli sme si do prútených kresiel k voľnému stolíku.

„Ako dlho si v New Yorku?“ opýtala sa ma z ničoho-nič.

„Takmer dva mesiace. A ty?“

„Už tretí rok. Prišla som sem na výšku,“ povedala.

„Myslel som si, že si odtiaľto. Odkiaľ teda pochádzaš?“ opýtal som sa.

„Vyrastala som v Miami, ale narodila som sa v Jacksonville.“

„Florida, slnečný štát!“ pousmial som sa a ona prikývla.

„Ahojte, čo vám prinesiem?“ opýtala sa nás mladá čašníčka, keď k nám prišla.

„Latte s vanilkovou príchuťou,“ povedala Alice. Čašníčka sa obrátila na mňa.

„Mne Cappuccino.“

„Hneď to bude,“ povedala a odišla.

„Ty ešte študuješ, či pracuješ?“ opýtala sa. Rýchlo nejakú dôveryhodnú odpoveď.

„Mám prerušené magisterské štúdium. Potreboval som prestávku, tak som cestoval po Európe,“ povedal som a ona prikývla.

„Ale teraz som sa vrátil k rodine... už mi chýbali, aj keď si niekedy lezieme na nervy,“ pousmial som sa. „A aký odbor študuješ?“

„Medzinárodný business, presne ako Rosalie. Sme spolužiačky,“ povedala s úsmevom.

„Tretí ročník?“ Prikývla.

„Tak to za chvíľu budeš mať bakalára!“

„Ak spravím skúšky,“ zachichotala sa.

„Určite áno,“ prikývol som.

***

Bolo šesť hodín, keď sme opustili kaviareň. Strávili sme tam vyše dvoch hodín a už zatvárali. Teraz sme boli na ceste k Alicinmu bytu na Manhattane. Premávka bola lepšia ako poobede. Nuž, nevýhoda New Yorku a ostatných veľkých miest. Celú cestu ma navigovala, až sme trafili do cieľa. Zastal som pred jej bytom a ona si odopla bezpečnostný pás.

„Čo robíš zajtra večer?“ opýtal som sa.

„Nemám žiadny program, prečo?“

„Tak som rozmýšľal... Nechcela by si ísť so mnou na večeru?“

„Rada pôjdem,“ prikývla a usmiala sa.

„Skvelé! Vyzdvihnem ťa zajtra o siedmej,“ povedal som nadšene.

„Dohodnuté!“

„Super, teším sa,“ usmial som sa.

„Aj ja. Tak zajtra.“ Úsmev mi opätovala a vystúpila z auta.

„Maj sa pekne,“ zamával som jej.

Zabuchla za sebou dvere a kráčala ku vchodu. Počkal som, kým si odomkla a potom som vyrazil domov.

Rosalie:

„Áno, Alice?“ zdvihla som telefón.

„Rose! Mne sa asi sníva!“

„Čo sa deje?“ opýtala som sa pobavene.

„Dnes po škole som bola s Jasperom na káve! A zajtra ideme spolu na večeru!“ vypískla nadšene.

„Oh, to je super,“ povedala som milo.

„Je to úžasné, tak veľmi sa teším!“ Vtom sa zdesila: „Božemôj, ja si nemám čo obliecť! Nepôjdeme zajtra namiesto školy nakupovať?“

„Hmm,“ zamyslela som sa.

„Prosííím, veď aj tak máme úplne nezaujímavé prednášky,“ presviedčala ma.

„Tak fajn. Zajtra o jedenástej na Fifth Avenue,“ povedala som.

„Platí! Tak zatiaľ.“

„Maj sa.“

Zrušila som hovor a hodila som mobil na posteľ. Alice skončila. Zamilovala sa... Chúďa dievča. No lepšieho chlapa ako upíra si naozaj nemohla vybrať, pomyslela som si sarkasticky.

Netuším, aké plány s ňou Jasper má, ale láska na celú večnosť to nebude. Skôr či neskôr si všimne že neje, nepije, nespí, nestarne, nemôže chodiť von, keď svieti slnko... Vtedy nastanú komplikácie. Hádky, vysvetľovania a nakoniec rozchod. Preto si nezačínam s ľuďmi žiadne vážne vzťahy. Nemajú predsa budúcnosť...

Ja by som nechcela vážny vzťah ani s upírom. Takto si môžem robiť čo len chcem, spávať s kým len chcem a nikto mi nič nemôže vyčítať. Keď som chodila s Edwardom, nebolo to zlé, ale niečo tomu chýbalo a bola to celkom nuda.

Zrazu sa ozvalo klopanie na mojej izbe.

„Ďalej,“ zvolala som.

Dvere sa otvorili a dnu vošiel Jasper. Chcel niečo povedať, no skočila som mu do reči.

„Už o všetkom viem, Alice mi volala,“ pousmiala som sa.

„Aké kvety jej mám na zajtra kúpiť?“ opýtal sa ma a ja som sa zasmiala.

„Ruže,“ povedala som.

„Myslíš, že má rada ruže?“

„Keby nemala, neporadila by som ti ich. Jasper, je to moja najlepšia kamarátka, poznám ju ako vlastnú dlaň.“

***

Bolo pár minút pred jedenástou a ja som stála na rohu Fifth Avenue. Mala som na sebe legíny, dlhý top, sako, šatku okolo krku a veľké okuliare. Na nohách som mala krémové sandále na vysokom opätku, ku ktorým ladila krémová kabelka. Uvidela som v diaľke prichádzať Alice a zamávala som jej.

Kráčala ku mne v minisukni, priliehavom tričku a rifľovej bunde. Pristalo jej to - ako vždy. Na nohách mala tmavé baleríny a v ruke veľkú kabelku.

„Ahoj.“

„Ahoj, Rose.“ Podišla ku mne a dali sme si bozk na líce.

„Stále neverím, že sa to naozaj deje,“ povedala nadšene.

„Nestresuj, dopadne to dobre,“ pousmiala som sa. „Môžem z neho hocičo vytiahnuť, ak chceš,“ spiklenecky som na ňu žmurkla.

„Zatiaľ netreba,“ zasmiala sa.

Pousmiala som sa a vošli sme do uličky plnej značkových obchodov. Vošli sme do prvého butiku, ktorý mal nad dverami luxusný nápis Prada. Prešli sme k oblečeniu a Alice chodila od jedného regálu k ďalšiemu. Bolo na nej vidno, že je nervózna a nechce nič pokaziť. Nič vhodné sme nenašli, tak sme išli ďalej. Prešli sme pár butikov, ale Alice sa nič nepáčilo. Posledná nádej – Chanel.

„Ja ani neviem, čo vlastne hľadám,“ povedala zúfalo, keď sme vošli dnu.

„Niečo pekné, zvodné, elegantné, dokonalé...“ pousmiala som sa ľahkovážne a Alice prevrátila očami.

„To by mi nikdy nenapadlo,“ povedala sarkasticky. „Rose, ja som úplne zúfalá. Prada ma sklamala, Gucci tiež...“

„A Chanel vás zachráni, slečna,“ povedala elegantne oblečená predavačka s úsmevom, lebo počula náš rozhovor.

Ja som vplávala medzi najnovšie módne trendy a v tom mi udreli do očí jedny šaty.

„Alice? A čo tak staviť na klasiku?“ pousmiala som sa. 

Kráčala som k nej s krátkymi, čiernymi, elegantnými, čipkovanými kokteilovými šatami a na jej tvári sa objavil úsmev.

Autor: SissaVampire (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 7. kapitola: