Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 6. kapitola

Eclipse logo


Život sa nemazná - 6. kapitolaBella sa dozvie, že sa Edward vrátil. Ako sa s tým vyrovná? Ako dopadne ich stretnutie? Pekné čítanie. Veľmi sa teším, že si aj táto poviedka našla čitateľov. Lolalita

6. kapitola

Alice sa mi nahrnula do domu ako veľká voda.

„Ahoj, Bella!“ zakričala od dverí.

„Pšš, Marco spinká! Čo si taká rozradostená?“ Usmiala som sa a šla do kuchyne. René bola s Philom na zápase a ja som mala konečne voľno.

„No, neviem. Ty z toho radosť mať nebudeš, no ja som ho nevidela a nepočula pár mesiacov,“ povedala roztržito.

„Edward je doma?“ opýtala som sa istým hlasom. Alice prikývla.

„Na dlho?“ Znova prikývla.

„Vie o mne a Marcovi?“ Zas prikývla.

„Dočerta, odpovedaj slovami!“ zvreskla som.

„Pšš, Marco spinká,“ šepla Alice.

„Ja som mu všetko povedala. Aj tak by sa to dozvedel a takto to má z prvej ruky. Chcel ťa vidieť, ale nedovolila som mu to. Povedala som mu, že o teba nemienim prísť a že sa ťa nevzdám,“ povedala Alice a skúmala môj výraz. Srdce ma bolelo, no jeho rytmus bol pravidelný. Hlava sa mi šialene točila a vnútro sa znova rozbíjalo. Ja som sa však pri Cullenovcoch niečo naučila. Naučila som sa dokonalo klamať.

„Edwarda mám za sebou. Vlastne by som ho tiež celkom rada videla. Chcem sa mu poďakovať. Ak by neodišiel, nemala by som syna, nedostala by som štípko na vysokej a nebola mamou. Pozdrav ho,“ šepla som a šla zamiešať polievku. Alice vyvalila oči. Chvíľu bola ticho, no potom sa postavila ku mne a objala ma.

„Nemusíš sa hrať na silnú. Viem, že ťa to bolí. Edward ti dá pokoj, sľubujem,“ šepla Alice.

„K Edwardovi už nič necítim. Je pre mňa mŕtvy. Neexistuje. Niekto, kto neexistuje, ma nedokáže trápiť,“ pošepla som.

„No mne sa zdá Edward dosť reálny, ale keď si sa rozhodla, že neexistuje, tak dobre.“ Alice sa uškrnula. Šla som k varnej doske a začala znova miešať polievku. Alice ma chytila za ruku.

„Neboj sa. Dá ti pokoj. Bol len veľmi prekvapený. On na teba ani na sekundu neprestal myslieť. Môj brat je kôň. Rozprávala som ti o tom. Hovorila som ti, prečo ťa opustil. Viem, že sa na tom nič nemení a nechcem mu robiť obhajcu. Mala by si vedieť pravdu,“ pošepla Alice. Pokrútila som hlavou.

„Ešte raz budeš hovoriť o Edwardovi a vyprevadím ťa veľmi rýchlo,“ povedala som rázne a Alice okamžite sklapla. Najedla som sa a vzali sme Marca na dlhšiu prechádzku. Nebol ešte úplne zdravý, ale Carlisle sám povedal, že mám chodiť na prechádzky. Šli sme okolo jazierka a ja som automaticky vybrala z tašky starý chlieb a začala kŕmiť kačky. Neobjavila sa ani jedna. Alice si komicky odkašľala.

„Nechcem ti kaziť radosť, ale si na prechádzke s upírom. Mňa sa zvieratá automaticky stránia. Boja sa nás.“ Alice sa začala chichúňať.

„Zabudla som, že si príšera,“ šepla som a obe sme sa hlasno rozosmiali. Alice bola so mnou celý deň a Edwarda už nespomenula. Ja som naň však myslela každú sekundu. Mala som strach postaviť sa mu tvárou. Nestála som o to. Je toľko vecí, ktoré by som mu tak rada vykričala. Realita by však najskôr vyzerala inak. Ešte aj teraz sa mi podlamujú kolená, keď si predstavím jeho trblietajúcu pokožku a sladký dych. Žiaden muž sa mu nikdy nevyrovná. Prvá láska v človeku zanechá niečo veľké. Prvá láska je najsilnejšia, lebo máte čistú dušu. Takto mi to aspoň vždy vysvetľovala René.

Ráno som šla do školy. Pomaly sa blížilo skúškové obdobie. Práce som už mala odovzdané a bola som tomu aj rada, lebo som mala v hlave taký zmätok, že by som najskôr nenapísala ani slovo. Škola zbehla rýchlo a po nej som šla rovno do jaslí. Uvoľnilo sa im miesto, a tak mi riaditeľka okamžite zavolala. Bola to priateľka René. Stretla som sa s ňou a okamžite sme sa dohodli. Vypísala som papiere a dala riaditeľke Marcov zdravotný záznam a všetky potrebné čísla. Na druhý deň som ho tam nechala len na pár hodín na skúšku. Učiteľka tvrdila, že bol úžasný. Bol tam najmenší a ostatné deti sa naň dívali ako na bábiku. René sa nepáčilo, že mám ďalšie výdavky na jasle, ale teraz sa mohla aj ona nerušene venovať svojej práci. Robila účtovníctvo a poriadne to pre môjho syna zanedbávala.

V stredu som musela zostať dlhšie v práci. Turisti zostali trčať niekde na Teneriffe, a tak sme mali pohotovosť. Šéf ma nechcel v žiadnom prípade pustiť. René bola mimo mesta, a tak mi nezostalo nič iné, než požiadať Alice, aby Marca vybrala z jaslí. Volala som riaditeľke a oznámila jej, že po Marca príde Alice Cullenová, Marcova teta. Čo som jej mala čo vysvetľovať. Z práce som sa dostala až o pol desiatej. Okamžite som zavolala Alice na mobil.

„Alice, je všetko v poriadku?“ opýtala som sa naliehavo.

„Bella, pokoj! Malý zaspal už pred hodinou. Je nakŕmený, okúpaný a uložený v mojej posteli a Jasper ho obložil miliónom hračiek,“ zasmiala sa.

„Počkať, Alice, kde ste?“

„No doma!“ povedala automaticky.

„Kde doma? U mňa?“ Už som vedela, že zas niečo vymyslela.

„Nie. U mňa. Nadiktujem ti presnú adresu,“ šepla. Mňa zachvacovala zlosť a začala som vrieskať.

„Okamžite mi malého privez, ty opica!“ syčala som. Na druhej strane sa ozval smiech.

„Pekne si poňho príď. Nemienim toho anjelika budiť. Dvanástka ti ide pod lesík a tam ťa počká Jasper. Čakám ťa.“ Zavesila. Mala som takú zlosť, no Alice sa očividne bavila. Sadla som na autobus a vystúpila na zastávke Pod lesom. Zablikali na mňa svetlá auta. Rozbehla som sa k nemu a nastúpila.

„Ahoj, Jasper. Dúfam, že si sa s Alice rozlúčil, lebo ju zabijem,“ šepla som. Jasper sa rozosmial a hneď ma pohltila vlna pokoja.

„Ďakujem, Jasper, ale strč si to...“ štekla som. Znova sa zasmial a viezol ma niekam do lesa. Len čo zastal, vybehla som z auta a šla rovno k dverám domu. Jasper stál v sekunde pri mne a otvoril. Vbehla som rovno do Alicinej náruče. Usmiala sa.

„Po schodoch a prvé dvere,“ odpovedala na otázku, ktorú som ešte nevyslovila. Alice sa zadívala pred seba a nervózne zasyčala. Na prvom schode som sa otočila a pozrela na ňu. Jej výraz bol neopakovateľný.

„Deje sa niečo?“ opýtala som sa. Alice sa ku mne otočila a roztržito si povzdychla.

„Mrzí ma to. Netušila som. O pár minút príde Edward,“ šepla. Zalapala som po dychu a s hrmotom vybehla po schodoch. Schmatla som malého, nasúkala ho do hrubej deky a bežala dole schodmi. Už som stála pri dverách, keď sa otvorili. Marca som si pritisla na hruď a zhlboka sa nadýchla. Zodvihla som pohľad a skamenela. Alice sa usmiala a pristúpila ku mne.

„Edward, mal si zavolať, že prídeš,“ šepla Alice.

Edward zostal nehybne stáť a pôsobil dosť vyplašene. Srdce som cítila až vo svojom krku. Pozrela som mu do očí a zalapala som po dychu. Bol rovnaký. Rovnako krásny, rovnako mladý, proste žiadna zmena vo výzore. Jedna zmena však nastala. Tá zmena bola vo mne. Znechutene som sa otočila.

„Alice, ďakujem za postráženie. Uvidíme sa zajtra,“ šepla som. Prešla som okolo Edwarda, akoby tam nebol. Jasper za mnou v zapätí vybehol.

„Odveziem ťa!“ Okamžite ma chytil pod ramenom a pomáhal mi po schodoch. Usmiala som sa na neho, lebo ma neskutočne upokojoval. Vložila som Marca do sedačky a letmým pohľadom pozrela k dverám. Edward tam stále stál a hľadel na mňa. Nepohla som ani brvou a sadla si k Marcovi na zadné sedadlo. Jasper za nami zavrel dvere. Usadila som sa a zapla si pás, keď sa dvere znova otvorili. Pozrela som tým smerom.

„Bella, ja...“ Zodvihla som ruku pred seba. To gesto ho umlčalo.

„Buď taký láskavý a zavri dvere,“ šepla som. Edward sa zachvel.

„Prosím,“ šepol.

„Zatvor dvere!“ povedala som rázne. Marco sa rozplakal. Otočila som sa k nemu a jemne ho pohladila.

„Ššš, zlatko, už ideme!“ povedala som nežne. Dvere sa zabuchli a Jasper naštartoval. Šli sme niekoľko minút potichu. Potom sa Jasper pozrel do spätného zrkadla.

„Nevedeli sme, že príde. Veľmi ma to mrzí. Esme vravela, že odišiel,“ povedal ospravedlňujúco. Neodpovedala som. Vysadil ma pred domom a nepohol sa, kým som nezašla do domu. René bola ešte preč. Rovno som Marca uložila do postieľky. V srdci ma bodalo milión tŕňov. Zviezla som sa chrbtom popri postieľke a tíško, tak aby som nezobudila Marca, som plakala. Zaspávala som so slzami v očiach. Bola som pripravená na všetko, len nie na to, že sa moje srdce pohne. Neviem, čo to bolo, ale pálilo to a bodalo. Myslela som, že sa ma to už nedotkne, no cítila som sa ako v deň, keď ma opustil. Jeho príchod priniesol rovnakú bolesť ako odchod.

 

5. kapitola - 7. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 6. kapitola:

 1
11.06.2011 [11:18]

NeyimissBella byla pěkně rázná, jen co je pravda... Emoticon Ale lituji ji, chudák... Kapitola opět skvělá, hned jdu na pokračování... Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!