Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 5. kapitola

21.12.2010 (18:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 6963×

Edward:

Po pár mesiacoch som prišiel domov a našiel som prázdny dom. Asi som mal predsa len zavolať, že prídem. Prešiel som po chodbe a sadol si do kresla. Na stole bola kopa neotvorenej pošty. Začal som ledabolo prehadzovať obálky. Asi na dvadsiatich bolo moje meno. Začal som ich jednu za druhou otvárať. Začul som auto. Bol to Carlisle, Esme, Alice a Jasper. Upieral som pohľad na dvere a otvoril ďalší list. Bol to účet. Prebehol som ho očami a zarazil sa. Vtedy sa dvere otvorili. Esme vbehla do vnútra a silno ma objala. Stlačila ma tak, že mi zapraskali kosti. Carlisle ma tiež objal a hneď za ním Alice a Jasper.

„Ako sa máš, zlatko,“ šepla Esme rozpačito a pozrela na Carlisla.

„Fajn. Čo sa deje?“ opýtal som sa váhavo. Všetci sa tvárili zvláštne a snažili sa na nič nemyslieť.

„Prišiel si po štyroch mesiacoch a pýtaš sa, čo sa deje? Ty nám povedz. Kde si bol a čo si robil?“ Alice sa snažila pôsobiť nevzrušene, no bola napätá ako všetci v miestnosti. Jasper sa to snažil ovládnuť, ale nezvládol to. Prešiel som k stolu a vzal účet.

„Kto je Marco Cullen?“ opýtal som nahnevane. Nechápal som, o čo ide. Všetci sa po sebe začali nervózne obzerať.

„Bellyn syn,“ povedala Rose rázne a vošla s Emmettom cez stále dokorán otvorené dvere. Vyvalil som oči.

„Čo?“ Musel som sa posadiť.

„Vysvetlí mi to tu niekto?“ opýtal som sa a pozeral do tváre Carlisla. Alice si ku mne sadla.

„Stretla som Bellu v škole. Má syna. Volá sa Marco,“ povedala opatrne.

„Na tom papieri sa píše Marco Cullen,“ zasyčal som.

„No, Marco náhle ochorel. Bella s ním chcela ísť do štátnej nemocnice. Dobre, že som ju tam neodviezla. Mal ťažkú meningitídu, ale už je v poriadku. Na príjme som napísala Marco Cullen, aby lekár nevymýšľal. Lekár hneď zavolal Carlislovi, že tam má vnuka.  Celé sa to zamotalo, ale malý je v poriadku a Bella tiež.“ Alice rozprávala tak rýchlo, že som hneď sledoval aj jej myšlienky, aby som sa zorientoval.

„Takže, vy sa za mojim chrbtom stretávate s Bellou?“ zasyčal som nahnevane.

„Prečo sa o ňu staráte vy a nie jej manžel,“ šepol som.

„Bella nemá manžela. Žije u mamy. S Philom sa sem presťahovali pred rokom. Keď Bella otehotnela, Charlie ju posadil na lietadlo a poslal k mame. Bella diaľkovo študuje a pracuje, aby seba a Marca uživila. Musela a chcela som jej pomôcť. Konečne mám naspäť priateľku a nevzdám sa jej. Už mám toho dosť. Ty si ma odtrhol od mojej najlepšej priateľky. Vieš ako dlho mi trvalo, získať si naspäť jej dôveru? Môžeš sa aj na hlavu postaviť, ja sa s ňou budem stretávať.“ Alice bola rázna, no hlas sa jej aj tak lámal.

„Aj ja,“ povedala Esme.

„Ja tiež,“ šepol Jasper. Carlisle urobil krok ku mne.

„Koncom roka sa presťahujeme do mesta a začnem pracovať v Nemocnici na Lúke. Tiež sa s ňou mienim stretávať.“ Vyvalil som oči a pozrel na Rose a Emmetta.

„Ja som pri tebe,“ šepla Rose, ale nevedel som z toho mať radosť. Mať za spojenca práve Rose, nie je žiadna výhra.

„A čo otec dieťaťa?“ opýtal som sa neisto.

„Bella ho ani nepozná,“ štekla Rose pohŕdavo. Pozrel som na Alice a ona mykla ramenami.

„Nešťastné, sklamané dievča spravilo somarinu. Keby si videl toho malinkého...“ zaštebotala Alice. Esme nemo prikyvovala. Neveril som vlastným ušiam. Nechcel som už nič počuť. Postavil som sa a šiel von. Musel som sa ísť prejsť. To sa mi asi sníva. Nechápal som. Je to rok a pol. Neprejde sekunda, aby som na Bellu nemyslel a neprejde stotina sekundy, aby som si nevyčítal, že som ju opustil. Rýchlo na mňa zabudla a má dieťa. Určite si ani nevzdychla. Čo to, do čerta, robím, preletelo mi hlavou. Prečo sa ľutujem? Mal by som byť rád, že má Bella svoj život. To som predsa chcel. Predstavoval som si to síce inak, ale možno je šťastná. Chcel som, aby bola s mužom, človekom, ktorý ju bude milovať a dá jej dieťa. Dieťa má, no manžela nie. Ja by som jej dieťa nedokázal dať. Chodil som celé hodiny. Domov som prišiel ráno. Alice sedela na pohovke. Opatrne som si prisadol.

„Je šťastná?“ opýtal som sa.

„Miluje svojho syna. Chodí do školy a pracuje. Každý deň robí to isté. Po škole prechádzka s Marcom v parku. Potom učenie a potom kúpanie Marca a spať. To je pondelok a utorok. Streda až piatok pracuje v cestovke a cez víkend pracuje v supermarkete, aby mohla Carlislovi vrátiť peniaze za nemocnicu. Vieš aká je tvrdohlavá,“ šepla Alice a usmiala sa.

„Nemal by jej pomáhať otec dieťaťa?“ opýtal som sa.

„Rose ti povedala, že ho nepozná a ani nechce. Stretla sa s ním len raz. Bol to nejaký Peter. Vraj aj pili a tak ďalej. Jednoducho sa chce starať sama,“ povedala Alice a pozerala mi do tváre.

„Čo chceš urobiť?“ opýtala sa rýchlo.

„Nechápem, čo myslíš?“ Zodvihol som obočie.

„Viem, že ju miluješ. Ak by bola šťastná, tak jej dáš pokoj, ale ona nie je. Mal by si zabojovať. Je pravda, že ťa momentálne nenávidí, ale hlboko v duši, ťa bude milovať navždy. V tých mailoch...“

„V akých mailoch?“ opýtal som sa.

„Bella mi písala maily. Prečítala som si ich, až keď sme sa znova stretli. Trpela ako zviera, keď si odišiel. Chcela umrieť. Tvrdí, že to má za sebou. Nemá. Si jej boľavou ranou. Najlepšie sa rana scelí, keď sa vypáli železom. Skús to,“ šepla.

„Nemôžem sa po takmer dvoch rokoch vrátiť a tváriť sa, že sa nič nestalo. Bella si prežila svoje a najskôr ma nebude chcieť ani vidieť.“

„Tomu teda ver, že ťa nebude chcieť vidieť. Poviem jej, že si sa vrátil a uvidíme.“ Alice sa usmiala. Ja som si vlastne nebol istý, čo chcem. Každý deň, od kedy som Bellu videl naposledy, na ňu myslím. Moja láska k nej neochabla. Naopak, vzdialenosť a túžba ju posilnila. Vtedy som ju opustil, lebo som veril, že to je to najlepšie. Victoria predstavovala obrovskú hrozbu, ak by som s Bellou zostal a to, čo sa stalo na oslave narodenín... Jasper za to nemohol, ale ja áno. Nevedel som sa vnútorne zmieriť s myšlienkou, že je Bella matkou. Nechápal som ako a kedy. Tak ľahko na mňa zabudla a strávila noc s neznámym mužom. To predsa nebola Bella. Ona sa takto nespráva. Možno som jej ublížil tak veľmi, že chcela zabudnutie nájsť v alkohole, sexe s neznámym. Možno chcela urobiť aj niečo horšie. Keď som odchádzal, predpokladal som, že sa Bella bude správať tak ako vždy. Predpokladal som, že bude zodpovedná a neurobí žiadnu hlúposť. Žiadal som ju o to a ona mi to sľúbila.

Rozmýšľal som. Ako môžem znova vstúpiť do jej života bez toho, aby som jej znova ublížil. Chcel som ju vidieť a povedať jej, že je mi to ľúto. Viem, že jej srdce zatrpklo, no rád by som jej bol aspoň priateľom. V mojej duši však bude stále tým najdôležitejším človekom na svete.

4. kapitola - 6. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 5. kapitola: