Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 38. kapitola

The Host


Život sa nemazná - 38. kapitolaEdward už nehľadá len svoju dcéru, ale stratila sa mu aj manželka. Bojí sa najhoršieho. Ako to dopadne? Pekné čítanie. Lolalita Ďakujem za skvelé komentáre k predchádzajúcej kapitole. Už som začínala mať strach, že vás poviedka omrzela.

38. kapitola

Edward:

Prešli sme les a okolité zruby asi stokrát. Úplne som zabudol, že mám Belle každú hodinu zavolať. Vzal som telefón a vytočil číslo. Nikto to nedvihol. Začal som mať zvláštny pocit. Moja Bella by zvierala v jednej ruke Marca a v druhej mobil. Začal som volať dookola a stále nič. Pribehla ku mne Alice.

„Deje sa niečo?“ opýtala sa zvláštnym tónom.

„Bella to neberie. Niečo sa stalo,“ zasyčal som.

„Prečo si hneď namýšľaš. Možno o nič nejde,“ šepla a ja som sa na chvíľu upokojil. Len na chvíľu. Nervózne som sa oprel o strom a vytočil číslo k René.

„Prosím,“ ozvala sa moja budúca svokra.

„René, dáš mi Bellu? Nedvíha mi mobil,“ šepol som.

„Bella tu nebola, Edward,“ povedala pohotovo. V pozadí som počul Marca kričať a ešte ďalší plač.

„René, koho tam máš?“

„Čo je to za hlúpa otázka. Tvoje deti,“ povedala, akoby mi šibalo.

„Počkať, ako moje deti?“

„Edward, ty si opitý? No, Marca a Renesmee,“ povedala už značne nahnevane. Zamyslel som sa.

„René, kedy sme ti priniesli Renesmee?“

„Edward, veď si poslal svojho priateľa a on mi povedal, že po ňu mám ísť. Bol to mladý a sympatický muž. Povedal, že ju mám zobrať a nechal tu pre teba odkaz,“ šepla a nastalo ticho.

„René, hneď som tam,“ povedal som kŕčovito a bez vysvetľovania svojej rodine som sa rozbehol k René. Triasol som sa strachom. Bol som tam za pár minút. Bežal som tak rýchlo, že aj keď som minul nejakého človeka, nemohol ma vidieť. Vrazil som do dverí. René, sedela neprítomne na pohovke a v postieľke sa naťahovala Renesmee s Marcom o medvedíka. Prebehol som k svojej dcére a zovrel ju v náručí. Ona mi okamžite ukázala tvár toho upíra. Pozrel som na René.

„Čo sa stalo? Si v poriadku?“

„Edward, ja si nie som istá. Viem, že som bola s Marcom a potom prišiel ten chlapík. Bol hrozne milý a povedal, že mám ísť po Nessie. Bola v supermarkete, v detskom kútiku. Vzala som ju a prišla domov. Cítim sa však nejako divne. Akoby mi chýbali spomienky. Vôbec nechápem, čo sa stalo. Ja som tu Marca nechala samého. To by som nikdy neurobila,“ šepla a do očí sa jej tlačili slzy.

„René, to je dobré. Bellu si nevidela? Skús si spomenúť.“ Začala krútiť hlavou.

„Nie. O Belle nič neviem.“ Pozerala mi uprene do očí. Podala mi roztrasene kúsok zloženého papiera. Otvoril som ho a prebehol po ňom pohľadom.

„Edward, stalo sa niečo mojej dcére?“ zavzlykala. Nedokázal som jej odpovedať.

„René, zostaň s deťmi. Pošlem sem Esme. Ja idem po Bellu,“ usmial som sa, aby som ju upokojil, ale bol som s nervami v koncoch.

Vyšiel som pred dom a zhlboka sa nadýchol. Po mojej manželke tu nebolo ani pamiatky. Zavolal som Esme a ozrejmil jej situáciu. Šiel som rýchlejším krokom na koniec ulice do neďalekého lesa. Rozbehol som sa a snažil zachytiť stopu. Bolo to ako hľadať ihlu v kope sena. Po pár minútach sa ku mne pridal Jasper a Emmett. Alice, Rose a Carlisle obehli les a šli z opačnej strany. Urobili sme širokú rojnicu. Šalel som. On ju chce zabiť, ak už nie je mŕtva. Chce ma vidieť na kolenách, chce ma zničiť. Na lístku, ktorý mi nechal bolo napísané: Vezmem ti, čo miluješ najviac. Pochopíš, ako bolí prázdnota.

Ja som to už vedel. Keď som Bellu opustil, umrel som. Nie je nič horšie. Desil som sa toho, čo nájdeme. Šialene som sa bál. Nedá sa slovami vyjadriť ten pocit, ktorý ma uväznil v spaľujúcej bolesti. Moja sladká Bella, môj anjel, zmysel môjho života je niekde tam s tým psychopatom. Život je nespravodlivý. Dá vám okúsiť svoju sladkosť a krásu, a potom vás vrhne do priepasti. Bella je aj napriek tomu, že je upír, krehká a zraniteľná. Nemá v sebe ten silný pud, ktorý mávajú upíry. Nedokáže ublížiť nikomu a ničomu na svete. Myšlienky mojej rodiny na mňa dorážali a bolo to o to ťažšie. Cítil som aj ich strach o moju Bellu. Bolo toho na mňa veľa. Po hodine som strácal nádej. Som slaboch. Zrútil som sa na kolená a zaboril tvár do svojich rúk. Jasper ku mne doletel a začal ma ťahať na nohy.

„Spamätaj sa! Musíme ju nájsť,“ štekol po mne.

„Prečo by ju nechával na žive, keď mu šlo od začiatku o ňu?“ vyštekol som. Jasper sa na mňa sklamane pozrel.

„Viem jedno. Nikdy som nestretol nikoho silnejšieho, ako je ona. Nikdy sa ničoho nebála a vždy sa všetkému postavila čelom.“ Pozrel som sa na svojho brata a vyskočil na nohy.

„Máš pravdu. Bella je bojovník,“ šepol som a rozbehol sa ďalej lesom. Zrazu mi zavibroval mobil a ja som sa zachvel na celom tele.

„Bella?!“ skríkol som do telefónu.

„Edward,“ vydýchla.

„Si v poriadku? Bella...“

„Som na lúke za mestom na severe. Príď po mňa,“ zavzlykala.

„Povedz, že si v poriadku,“ šepol som.

„Áno.“

Rozbehol som sa. Jasper s Emmettom mi boli v pätách. Ešte som začul, ako Jasper telefonuje Alice. Po minúte som ich nechal ďaleko za sebou. Nezdržiaval som sa vyhýbaniu sa stromom. Váľal som ich a zanechával za sebou spúšť ako po tajfúne. Už som cítil pach toho hajzla a aj opojnú vôňu mojej lásky. Vbehol som na lúku, šialený strachom a úzkosťou. Na okraji sedel môj anjel. Uprene hľadela pred seba. Mal som pocit, že ma ani nespozorovala. Keď som prišiel bližšie, zbadal som vedľa nej telo bez hlavy. Sedela vedľa mŕtvoly upíra. Nohu mala zvláštne ohnutú a po chvíli som si všimol, že jej ľavá ruka je takmer úplne oddelená od tela. Padol som na kolená a opatrne k nej natiahol ruku. Neprítomne mi pozrela do očí a hlasno sa rozvzlykala.

„Zabila som ho,“ šepla.

„Ja viem, miláčik.“ Nahol som sa k nej a jemne som sa ju pokúsil objať. Trhla sebou a trošku sa odtiahla.

„Bella, to som ja. Neublížim ti,“ šepol som. Jej vystrašený pohľad hovoril za všetko. Netuším, čo sa tu stalo, ale vyzerala, že má za sebou ten najhorší boj. Zadívala sa na toho mŕtveho upíra, a potom pozrela znova na mňa.

„Musela som to urobiť. Nikdy by nám nedal pokoj,“ šepla. Pohladil som ju po ruke.

„Edward, Renesmee, musíme ju nájsť,“ vyskočila na nohy, no v zapätí sa zrútila späť k zemi. Rýchlo som ju chytil do náručia. Bolestne si chytila ruku.

„Renesmee je v poriadku. Je s René a Esme,“ šepol som.

„Tak predsa jej neublížil. Myslela som, že ma chce len popliesť,“ šepla a konečne sa mi zložila do náručia. Vtedy dobehol Jasper s Emmettom. Pozrel som na Emmetta a naznačil mu, nech sa zdrží poznámok. Jasper sa k nám opatrne priblížil.

„Vezmi ju ku Carlislovi. Ja sa tu o to postarám a Emm sa postará o tú spúšť, čo si narobil v lese.“

Prikývol som a bežal s Bellou v náručí oproti ostatným. Bella nepovedala ani slovo, len sa mi tlačila k hrudi a nahlas oddychovala. Keď sme konečne narazili na Carlisla, uložil som ju do trávy a on sa k nej pohotovo zohol. Rýchlo ju prezrel. Bella pôsobila tak krehko a roztrasene.

„Bella, bude to bolieť. Napravím ti nohu a potom dáme do poriadku tú ruku,“ šepol Carlisle a Bella s kamennou tvárou prikývla. Pohotovo som sa posadil za ňu a pevne ju zovrel. Carlisle jej prudko trhol nohou a ozvalo sa silné zapraskanie. Bella zasyčala, a potom sa uložila do mojej náruče. Viečka tisla pevne k sebe. Na jej tvári sa zrkadlila bolesť a to nie len tá fyzická.

„Teraz ruka,“ šepol môj otec.

„Jed dosť bolí, ale inak sa to nescelí,“ šepol som jej do ucha. Schovala tvár na mojej hrudi. Keď jej ju dával Carlisle do poriadku, celá sa chvela a vzlykala. Keď jej ruku pustil, ovinula mi ju okolo krku a pritiahla sa ku mne tak pevne, že medzi nami nezostal ani milimeter.

„Pôjdeme k René. Vezmeme deti k nám a ju upokojíme. Príďte za nami,“ šepol Carlisle a odbehol preč. Môj otec má pre podobné situácie pochopenie. Musíme byť teraz chvíľu sami. Začal som ju chlácholivo hladiť po vlasoch.

„Povieš mi, čo sa stalo? Cítiš sa na to?“ šepol som. Bella sa odtiahla a zadívala sa mi do očí.

„Áno. Poviem...“

 

37. kapitola - 39. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 38. kapitola:

 1
2. Kačka
30.10.2011 [15:12]

Tak to by mě teda taky zajímalo, co se tam nakonec stalo Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11.06.2011 [15:16]

Neyimiss Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!