Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 50. kapitola

18.11.2014 (12:00) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1933×

(Jane)

Moje šťastie však netrvá dlho.

Odrazu sa totiž cítim ohromne omráčene. Akoby mi tou zloženou tiahou niekto udrel do hlavy. Nedokážem sa udržať na nohách, nepatrne sa mi zamotajú a ja ustúpim ďalej od ohňa.

„Ty malá mrcha," zavrčí na mňa Caius. Horúčkovito sa obzriem k ohnisku za jeho chrbtom a pohotovo začnem ustupovať.

„Ty si ho zabila," vrčí na mňa ďalej. Hlava mi duní, nedokážem sa sústrediť. Caius sa približuje ku mne, netvári sa práve priateľsky. Cez to, v akom som stave, sa vo mne nájde kúsok pudu sebazáchovy. Chce ma zabiť, znie mi v hlave alarm.

„Použi na neho svoj dar!" zvrieskne na mňa Demetri chrapľavo. Jeho hlas je to jediné, čo ma dokáže prebrať z apatie. Keď sa však rozhliadnem, Caius mi zmizne z dohľadu. Snažím sa ho nájsť, no nedokážem určiť, kde zmizol. Zmätene behám očami po miestnosti.

„Za tebou!" zakričí na mňa Bella, no už je neskoro. Skôr, než sa stihnem odvrátiť, sa na mňa Caius vrhne. Natiahnem ruky na obranu, keď ma zvalí k zemi a pritlačí ma svojimi nohami bokmi k podlahe. Snažím sa spod neho dostať, keď ma začne častovať údermi zo všetkých strán. Cítim jeho pästi na lícach, na brade, na čeľusti a naťahujem ruky v snahe sa mu brániť. Zbytočne. Keď sa mi konečne podarí zachytiť jeho päsť, zdrapí ma za ruku a pritlačí ju k podlahe. Ten istý proces nastane s druhou. Keď mám obe ruky v jeho zovretí, obleje ma nervozita. Jeho oči sú úplne čierne a jeho pohľad mi sľubuje utrpenie.

On ma zabije.

Začnem sebou hystericky mykať, akoby som sa tým mohla oslobodiť. Sila v mojich dlaniach je však príliš malá, hlava mi stále duní a pred očami sa mi robia červené škvrny. Stále však nie som omráčená dosť na to, aby som necítila bolesť, ktorá mi postupuje do celého tela. Zovretie jeho dlaní je prisilné, dlane ma z nátlaku začínajú páliť. Drží ich len jednou pažou, druhou sa opiera o podlahu pri mojej tvári, aby na mne neležal celým telom, a celou silou na mna tlačí väčšinou svojej váhy. Zatnem zuby od bolesti, keď navýši nátlak na moje dlane a voľnú ruku presunie k mojej tvári.

„Za toto draho zaplatíš," zavrčí mi do tváre tak blízko, až cítim, ako sa mi jeho dych obtiera o tvár. Omámene zaklipkám očami, keď mi únava miešaná s bolesťou začína prúdiť viac a viac telom. Jeho paža sa nasmeruje k môjmu krku. Nechtami sa jemne obtiera o kožu na mojom hrdle a z toho dotyku cítim, ako mi prechádza po tele strach.

On ma nezabije hneď.

Najprv ma čo najviac umučí, čo najviac poníži. Bude pokračovať, dokiaľ ho sama nebudem žadoniť o smrť, a ja to viem. Jeho pohľad pátravo kmitá, viem, že premýšľa, čo najhoršie mi môže spraviť.

„Nechaj ju na pokoji, Caius," zavrčí na neho Bella, „ty slaboch, nemôže sa brániť, zbabelec!"

„Ale drahá Bella, mne nejde o férový súboj," uškrnie sa diabolsky a pritlačí na moje telo. V pažiach ucítim tlak.

„Ja ju chcem mučiť, dlho, bolestivo a pomaličky. Ja ju chcem potrestať a hrať sa s ňou, nie bojovať." Hovorí to potichu a totálne šialeným tónom. Po celom tele mi prebehne ďalšia vlna strachu. V ďalšom momente sa napriamim a pokúsim sa ho zhodiť zo svojho tela. Takmer sa mi to podarí, trhnem panvou na stranu a ruky si šikovne vymaním. Akonáhle sa však pokúsim postaviť, rukou rychle chmatne po mojom členku. Zvriesknem, spadnem na brucho a kopnem druhou nohou smerom k jeho tvári. Cítim, že som ho trafila. Pustí ma, a ja sa v sekunde vyštverám na nohy. Veľká chyba však je, že som k nemu otočená chrbtom. Poznám jeho triky. Rozbehnem sa k stene s náradím a v rýchlosti strhnem zo steny prvé, čo mi príde pod ruku. Reťaz z vlkolačích kostí a upírieho jedu, dosť silná, aby dokázala upíra udržať v bezpečí. Otočím sa smerom ku Caiovi a stretnem sa s jeho temným úsmevom. Reťaz v ruke sa mi trasie, cez to ju držím pevne.

„Mačiatko sa chce hrať?" zapradie s úškrnom a priblíži sa ku mne. Automaticky ustúpim o krok dozadu a narazím do stola s mučiacimi pomôckami. Cuknem sebou od ľaku, a on sa škodoradostne uchechtne.

Jeho smiech je pre mňa ako prebudenie ku ďalšiemu kroku. So zadosťučinením na neho pozriem, a napriahnem ruku k úderu. Akonáhle však trhnem reťazou, Caius sa pohotovo vyhne. Poskočí o krok, a keď sila úderu pominie, zdrapí ju do ruky a pritiahne si ju k sebe. Spolu s ňou aj mňa. Akonáhle si to uvedomím, je už neskoro. Caius mi šikovným chmatom chytí stred reťaze a tým, že ju skrúti, ma automaticky pretočí chrbtom k nemu. Chladný materiál sa mi ovinie okolo hrdla ako had. Caius ju prudko pritiahne k sebe a tým ma za ňu nadvihne do vzduchu. Zapchá mi prívod vzduchu, a hoci nepotrebuje dýchať, poloha, v ktorej ma drží, je viac, než nepríjemná. Nohami neviem nahmatať zem, hlavou zúrivo udiera do jeho hrude a snažím sa si nechtami tú reťaz strhnúť. Jej hrany sa mi zaryjú do krku a začnú vpaľovať znaky.

Caius ju zadnej strane krku utiahne tak, aby som ju mala obmotanú napevno okolo krku. Až potom mnou trhne na zem. Zložím sa na kolená, a akonáhle sa pokúsim vstať, silné trhnutie reťazou ma dostane späť.

„Ak sa chceš hrať, vezmem ťa na prechádzku," zašveholí škodoradostne a potiahne ma smerom k nemu. Nedokážem sa brániť, napoly na kolenách, napoly ležmo sa od neho musím nechať vliecť. Hrdlo mi čoskoro začne pretínať odporná bolesť, snažím sa rukami zoškriabať si ju z hrdla, ale pevne drží a zatína sa tak hlboko, že ani nedokážem nahmatať jej kraj. Keď sa pokúsim postaviť sa, ozve sa ďalšie silné trhnutie a mňa zvalí na brucho. Hlavu si udriem o podlahu a telom mi prejde ďalšia vlna bolesti.

Prosím, prosím, dosť.

Nemôžem to povedať nahlas. Nemôžem dať najavo svoju bolesť.

Cez to mi cez ústa unikajú skučania a sykania. Výkriky. Nič, čo je správne. Caius špičkou topánky pridržiava časť reťaze, neovoľuje mi ani len ísť na štyri. Po chvíľke bojovania s ňou to vzdám a unavene klesnem na zem. 

Akonáhle to spravím, vytiahne ma opäť na všetky štyri a ako psa dotiahne k stene. Tam skončí. Nie však nadlho.

„Caius, zabi ma, len mi už neubližuj," zažadoním potichu.

„Nie!" odpovie za neho Demetri a zalomcuje mrežami. 

„Umieranie bude dlhé a bude ťa bolieť," zavrčí na mňa Caius, „za Jaimeho smrť si ani nič iné nezaslúžiš."

Pocítim uvoľnenie krku.

Akonáhle príde, strhnem si tú odpornú vec dolu a úľavne si vydýchnem. Predýchavam rýchlo a plytko, akoby som sa nevedela nabažiť nepotrebného priestoru na dýchanie.

Potom drapnutie za dlane. Caius mi ich skrúti neľudským spôsobom za chrbát. Celé ramená sa mi vykĺbia, a vretenná kosť prelomí. Vykríknem bolesťou. Okolo spojených zápästí sa mi opäť obmotajú vlákna reťaze a pripútajú mi tak ruky k sebe. Nemôžem hornou časťou tela ani pohnúť. Keď to Caius dokončí, druhú časť namotá na kruh v stene a sprevádzane ďalším mojim krikom ma vytiahne hore na špičky. Som v predklone, no ani tak sa nedá tá bolesť zmierniť. Keď sa skúsim narovnať, len sa znásobí. Kričím a kričím, neprestávam, Demetri so mnou, je mi jedno, čo sa deje, jediné, čo cítim, je bolesť, ktorá ma postupne vťahuje do agónie. Moje čierne oči sú naplnené slzami, a hrdlo sa mi začína drať od vrieskania.

„Skonči to, počuješ?! Skonči to!" kričím na Caia spod vzlykov a od toho, ako sa mi klepe telo, sa ani nedokážem sústrediť.

„Hlasnejšie," zapradie. Reťaz sa pohne ešte vyššie, ruky sa mi vykĺbia znovu. Z hrdla sa mi vyderie príšerné zvriesknutie, rozvzlykám sa, od bolesti sa mi zahmlí pred očami. Len matne vnímam, či Demetri s Bellou tak kričia, alebo mi len píska v ušiach. Caius sa na mne ďalej baví, hryzie ma do krku, ramien, jeho jed ma oslabuje a on to dobre vie. Jeho prsty sa zarývajú do mojej kože, a jeho výraz začína gradovať. Keď ma kusne do hrude, rozkričím sa znovu.Odchádza.

Prestáva ho to baviť?

A keď sa vráti späť, v ruke čosi nesie.

Nikdy v živote pre mna nepredstavoval oheň väčšie vyslobodenie.

Jeho pohľad hovorí za všetko.

Zabije ma. Prestávam sa držať aj toho kúska reality, ktorú ešte som schopná vnímať. Cítim hystériu, bojím sa čokoľvek spraviť.

Ako sa mi Caius chystá priložiť plameň ku telu, z boku ho strhne silný náraz.

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volturiovci - Ako mohol dopadnúť Nov - 50. kapitola: