Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri: uver a podľahni - 21. kapitola

07.10.2013 (08:45) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2456×

21. kapitola

Ešte stále som tomu nemohla uveriť – moja sestra bola upírom.

Sedela som na pohovke v priestrannej obývačke s Edwardovou rukou na mojom pleci. To bol jediný pevný bod, ktorý ma udržoval v bdelosti a nedovoľoval mi zamdlieť. Dívala som sa na Rosalie, ako na zjavenie, s otvorenými ústami a doširoka roztvorenými očami. Jej mramorová pokožka, červené oči a nadprirodzená krása, ktorá z nej vyžarovala, mi boli cudzia. Nie, toto už nebola moja sestra, toto bolo krvilačné monštrum.

„Nemusíš sa jej báť, Bella,“ ozval sa Jasper a prerušil tak ticho medzi nami.

Pozrela som sa na blonďavého chlapca, ktorý nemohol mať viac než ja. Alice ho predstavila ako upíra Japera Whitlocka, svojho manžela.

Nakrčila som čelo a znovu sa pozrela na svoju sestru, ktorej sa na bezchybnej tvári objavil úsmev. „Nechceš vedieť, ako sa to všetko stalo?“ nabádala ma.

„Nie,“ šepla som skôr, ako som si to stihla poriadne premyslieť. Ale Edward ma zatlačil na pleci.

„Ja by som si to celkom rád vypočul,“ vyzval Rosalie, no ja som vedela, že to je skôr výzva pre Emmetta. Obaja sa premeriavali pohľadmi odkedy sa znovu stretli. Nemala so tušenie, ako veľmi sa Edward na neho hnevá, ale úplne ma zamestnávali problémy vo vlastnej rodine, než aby som riešila ešte aj ich vzťahy.

„Rose ma našla pred necelým týždňom v Pensylvánii,“ začal Emmett. „Bola posadnutá predstavou, že s ňou pôjdem do Londýna a predstavím sa tej stupídnej spoločnosti, ktorá si hovorí Talamasca. Bola tou najkrajšou ženou, akú som kedy videl, preto som s ňou súhlasil, aj keď, no, popravde...“ zasekol sa na okamih hľadajúc tie správne slová. „Mal som s ňou zo začiatku trochu zajačie úmysly.“

„Emm ma chcel pretiahnuť a vysať, pretože moja krv mu vraj nádherne voňala. Vôbec sa nechcel predstaviť Talamasce,“ spresnila Rosalie dokonalým hlasom a mávla rukou, ako by to bolo už dávno za ňou. Ale ak by sa mohol upír červenať, určite by bol Emmett teraz červený ako paprika.

„Áno. Lenže potom sa stala tá nehoda. Prepadli ju a chceli znásilniť. Ten chlap mal nôž a bez mihnutia oka podrezal jej spoločníka a ju bodol do brucha,“ pokračoval zatrpknuto, nespúšťajúc oči zo svojej novej „družky“ – ako sa o sebe vyjadrovali.

„Doplazila som sa k Emmettovým dverám. Mali sme k nemu namierené s mojím informátorom, keď sa to stalo. Bella, teraz Emmetta nesmieš z ničoho viniť, ale moja krv mu voňala až príliš – a tak sa do mňa zahryzol a premenil ma.“ Rosalie sa pozrela na svojho miláčika a mne sa chcelo dáviť. Jedna moja časť bola síce rada, že Rose sa nestala obeťou akéhosi psychopatického vraha, ale tá druhá by Emmetta najradšej roztrhala v zuboch, že premenil moju sestru na nočné monštrum.

„No tak, Bells, nemrač sa. Ostanú ti vrásky,“ doberala si ma sestra, na čo som ešte viac skrčila obočie. „Vieš, nesmrteľnosť nie je až taká zlá, ako si myslíš. Skôr ten jed zlepšil moje schopnosti – viem rýchlejšie behať, mám lepší zrak, čuch, viac si pamätám. A nemusím sa živiť ľudskou krvou, ak nechcem. Doktor Cullen ma učí byť vegetariánkou.“ Doširoka sa usmiala a Emmett tiež. Boli hrdí jeden na druhého.

„A ako ste sa spoznali vy dvaja?“ nedočkavo sa opýtala sestra.

Nervózne som švihla pohľadom po Edwardovi, ktorý pokrútil hlavou. Ani on, ani ja sme nechceli preberať moje väznenie a útek, ktorý ho skoro stál život. A už vôbec nie našu tajnú dohodu. Bolo mi z toho trápne, len čo som si na to spomenula, nechala som si preto radšej ani predstaviť, ako by som sa červenala pri tom opisovaní. A na druhú stranu sa veľmi ľahko mohlo stať, že by to nepochopili.

„To je komplikované,“ odvetil nakoniec Edward, nespúšťajúc oči z mojej tváre.

„Edward, čo si urobil?“ nečakane sa do rozhovoru zaplietla Alice. Sledovala Edwarda a mračila sa. Niečo vedela. Edward na ňu zrazu tlmene zavrčal a ja som pochopila, že to bolo niečo v jej myšlienkach, čo ho podráždilo.

„To je súkromná záležitosť, Alice,“ obula som sa do ich tichej hádky a snažila sa, aby sa mi nezlomil hlas. Alice sa na mňa súcitne pozrela.

„On ti ublížil, však?“ spýtala sa sotva počuteľne. V tom okamihu sa všetko pohlo. Rosalie skočila na Edwarda a zložila ho k zemi. Prekotúľali sa na druhú stranu obývačky a za bláznivého revu a vrčania sa trhali na kusy. Carlisle k nim inštinktívne vyskočil v snahe zabrániť najhoršiemu a ostatný sa mu snažili pomôcť. Všetci upíri boli v kope a mňa to vyhodilo zo sedačky na rovné nohy.

 „Ako sa opovažuješ ubližovať mojej sestre!“ revala na Edwarda moja sestra a tresla s ním o zem. Bolo hlúpe pliesť sa do toho – predsa len som bola iba krehký človek – ale taktiež som nemohla nič neurobiť. Srdce mi prudko búšilo zakaždým, keď ho tresla o zem, o stenu a snažila sa do neho zahryznúť. Akoby ma niekto zvieral v smrteľnom objatí, tak veľký som mala strach o Edwara.

„Rosalie, prestaň,“ skríkla som sprvu, no oni ma ignorovali. Vzala som teda prvé, čo mi prišlo pod ruku a hodila do nich lampičku. Ale oni akoby boli vo vlastnom svete. Vrelo to vo mne. Vedela som, že novorodený sú silnejší, než obyčajný upíri a Rosalie to dokazovala každým ďalším pohybom, aj keď proti nej boli všetci Cullenovci. Vykríkal som, keď ho hodila o zem a pokúsila sa mu odtrhnúť sotva zrastenú ruku. V poslednej chvíli však nešťastiu zabránil Emmett. Neváhala som a pribehla k nim a zosunula sa k Edwardovi. Bol v poriadku, aj keď poriadne vyčerpaný.

„Edward?“ oslovila som ho a hlas sa mi zlomil.

„Som v poriadku, miláčik,“ ubezpečil ma, aj keď dýchal až príliš hlasno a ťažko. Oči mal čierne – potreboval sa napiť. Tá ženská v lietadle pre neho neznamenala nič. Potreboval ďalšiu krv na prežitie.

„Pusti ma! Pusti ma, nech ho zabijem!“ kričala za nami Rosalie. Prudko som vstala a postavila sa jej tvárou.

„Prestaň!“ skríkla som tak hlasno, až ma to samú prekvapilo. Rosalie sa v momente upokojila. „Pozri sa, čo si spôsobila. A to len preto, že konáš tak unáhlene, ani si nevypočuješ celý príbeh. Nerozumieš, čím sme si s Edwardom prešli, aby sme sa dostali až sem, Rose. Mám ťa rada, sestrička, ale naháňať tvoj ctený zadok nás oboch skoro stálo životy. Dočerta, ani by som tu dnes nestála, nebyť jeho!“

Rose prekvapene nadvihla obočie. Bolo to prvý krát, čo som na ňu tak vyletela od doby, čo nám zomreli rodičia. Aj Rose si to uvedomovala a práve preto ju moja reakcia tak prekvapila. Ale musela pochopiť, aký je pre mňa Edward dôležitý. A že by mu skôr mala nohy bozkávať, že toľkokrát zachránil jej veľkú sestru.

„Bella,“ stiahol ma dozadu Edward a oprel o svoju hruď. „Pšš, nehádajte sa kvôli mne,“ zašepkal mi do ucha a chcel pokračovať, ale Rose ho prerušila:

„Tak prepáč, Isabella, ale nikto sa ťa neprosil, aby si išla zachraňovať môj „ctený“ zadok!“ zachripela. Tentoraz som otvorila oči dokorán ja. „V liste som ti jasne napísala, že sem musím ísť. Nerozumieš, čo pre mňa znamená uznanie od Talamasci, pretože ty si sa tohto sveta už dávno vzdala...“

„Lebo niekto musel ísť pracovať, Rosalie!“ prerušila som ju zvýšeným hlasom a urobila krok dopredu. „Keď naši rodičia umreli, ostalo na mne, aby som sa o teba postarala, lebo ty si stále snívala o tých príšerných monštrách...“ zarazila som sa. V dome nastalo ticho a ja som si uvedomila, že som prestrelila. Rosalie sa stiahla dozadu a Edward mi pustil ruku. Otočila som sa na neho a videla skoro rovnako ublížený výraz ako na tvári svojej sestry. „Prepáčte. Takto som to...“

„Fajn, tak monštrum ťa nechá samú,“ prerušila ma Rosalie a obišla ma. Sledovala som jej vzďaľujúci sa chrbát, ktorý mieril hore schodmi a Emmett ju za chvíľu nasledoval.

„Edward, prepáč,“ obrátila som sa na druhého najdôležitejšieho upíra v mojom živote. „Naozaj som to tak nemyslela. Ale vtedy som to tak cítila. Talamasca stále len hovorila a nikdy nepodložila priame dôkazy. A aj keď, tak sme väčšinou hovorili o Arovi, ktorý je skutočne zlý. Prepáč, že som si vás vtedy tak zakreslila. Teraz to už vnímam úplne inak.“ Sledoval ma a ja som vedela, že by sa mi najradšej pozrel do mysli, či hovorím pravdu. No takto nemal inú možnosť, len mi veriť.

„Áno, zlatko, ja viem,“ prikývol nakoniec a znovu ma stiahol k sebe.

 „Carlisle, Esme, mohli by sme tu na chvíľu zostať?“ opýtal sa ich.

 „Samozrejme, chlapče. Ako dlho len budete chcieť,“ pokynul Carlisea a Edward si oddýchol, ale mne to nepripadalo až také ružové.

„Prepáčte, nechcem vás nejako uraziť, ale možno by sme s Edwardom mohli ostať ešte túto noc v nejakom moteli. Teda, ak s tým budeš súhlasiť.“ Vykrútila som krk a pozrela sa na neho. A popritom som dúfala, že ma pochopí.

„Ak to tak chceš, zlatko. Vrátime sa radšej zajtra, kým jej sestra trochu vychladne,“ adresoval Carlisleovi a na poschodí sa ozval buchot. „Aj ty mňa, Rosalie!“ skríkol Edward hore na slová, ktoré moje uši nezachytili.

„Je mi ľúto, že sa situácia tak vyhrotila, ale dobre. Iste ste obaja veľmi unavený. Možno Alice by vám mohla pomôcť ubytovať sa v tom najlepšom hoteli v meste. Platiť budem ja.“

„Áno, ako odškodné. Nechcela som, aby moja hlúpa poznámka, takto vypálila,“ rýchlo súhlasila Alice. Rozlúčili sme sa teda s Carlisleom a Esme, ktorá sľúbila, že Rosalie sa do zajtra upokojí a s Alice sme nasadli do Benthley. Jasper vzal druhé auto, aby sa mali ako dostať domov. Prekvapilo ma, že Edward si radšej so mnou sadol dozadu a nechal plne na malej elfke, aby nás zaviedla doslova do postele.

Schúlila som sa do jeho náručia a pokojne oddychovala. O pár minút sme zastavili pred štvorhviezdičkovým hotelom. Len chabo som vnímala dianie okolo seba – keď mi Edward pomohol vystúpiť, objednal nám izbu a rozlúčil sa s Alice a Japerom. Vo výťahu ma už musel zobrať na ruky.

Z otupenia som sa prebrala až v saténovo -zlatistej plachte vo veľkej posteli. Edward práve vyšiel zo sprchy a okolo drieku mal uterák.

„Ahoj, miláčiť. Vyspatá?“ opýtal sa s úsmevom a dal mi bozk na nos.

„Vyspatá? Ja som spala?“ prekvapene som nadvihla obočie.

„Pár hodín. Mala by si sa najesť, ak sa chceme vrátiť do rezidencie pred svitaním.“

Pozrela som sa von oknom, no tam bola ešte tma, i keď hodiny ukazovali už pol štvrtej.

„Dala by si si niečo konkrétne?“

Pokrútila som hlavou. „Nemám na nič chuť. Radšej by som išla ešte spať.“

Edward si sadol vedľa mňa a pohladil ma po tvári. Neuvedomil si, že uterák sa u jemne rozhalil a mne sa naskytol pohľad za všetky drobné.

„Musíme tam ísť, láska. Či chceme alebo nie. Ver mi, že aj ja by som sa najradšej vyhol rozhovoru s Emmettom, ale nemôžem. Potrebujem vedieť, ako sa stal upírom – kto ho premenil.“

„Nemal si chuť ho zabiť? Pretože ja, áno.“

„Miláčik,“ zasmial sa. „Mal. A stále mám. Ale to ešte neznamená, že ho aj zabijem.“ Pochopila som, že všetko závisí od ich nasledujúceho rozhovoru a Edward sa už nemôže dočkať, kedy sa všetko vysvetlí. Škoda, že ja som necítila rovnaké zanietenie. Na svoj rozhovor s Rosalie, som sa vôbec netešila.

„Kiež by sme sa na to všetko mohli vykašľať a ísť niekam inak žiť svoje životy,“ zasnila som sa.

„Spolu,“ šepol Edward a obaja sme sa prudko nadýchli. Práve otvoril otázku, ktorej sa nedalo vyhnúť a museli sme si na ňu odpovedať. Ale akosi, ani jeden sa nemal k činu a hodnú chvíľu sme len mlčali, až kým sa neopýtal: „Bella, zostaneš so mnou?“

Nedalo sa mi odpovedať hneď. Nechcela som, aby to bral ako zaváhanie, ale na také niečo sa odpovedalo ťažko. Veď sa jednalo o moju budúcnosť. Na jeden strane som mala potrebu dodržať našu dohodu a ostať s ním, ale na strane druhej som cítila, že ju nemusím splniť. V tom okamihu som pochopila, že je to otázka mojich citov, ktoré boli doteraz veľmi zmätené. Neurčité. Milovala som Edwarda? Tým som si stále nebola istá. Vedela som však, že ho mám rada a to nie len ako arogantného upíra, ktorý si ma privlastňuje, ale aj pre jeho dobrotu, ktorá sa tam pod tým pancierom ukrýva. Pred desaťročiami mu zlomila jedna žena srdce a on tak nemohol za to, akým bol. A ja by som si to vyčítala do konca života, ak by som mu teraz nepovedala áno.

„Spolu,“ súhlasila som a on ma v okamihu zovrel v náručí. Pobozkal ma tak šialene naliehavo, až som dostala závrat.

„Objednáš mi to jedlo, kým sa osprchujem?“ navrhla som mu a on prikývol. Pozviechala som sa z postele, aby som si uvedomila, že mám len gaťky a tričko a zasunula sa do kúpeľne. Horúca voda a voňavé mydielko ma natoľko otupili, že som ani nezaregistrovala, kedy prišiel pikolík s jedlom. Až keď sa Edward objavil vedľa mňa a tmavým pohľadom si prezeral moje telo.

„Práve prišlo jedlo,“ informoval ma, ale tak nezainteresovane, až mi bolo okamžite jasné, čo sa mu preháňa mysľou.

„Chceš mi pomôcť s umývaním?“

Zaklipkal očami. Áno, presne to chcel. Aj keď on už v sprche bol a mal na sebe čisté veci, ktoré zohnal bohviekde.

Razom bol opäť nahý a vošiel ku mne do sprchy. Vzal moju tvár do dlaní a pobozkal ma na pery. Pomaly prešiel na sánku až k ušku, čo ma príjemne dráždilo a vyvolávalo vo mne pocit vzrušenia zatiaľ, čo voda stekala po mojich vlasoch a chrbte.

„Ale máš mi pomôcť, nie ma zabávať,“ karhala som ho a snažila sa ho odtlačiť. Bezúspešne.

„Veď môžem urobiť oboje.“

Neveriacky som nadvihla obočie, keď bral do rúk mydielko a poriadne si namydlil ruky. „Otoč sa,“ prikázal a ja som poslúchla. Pomalými a zmyselnými pohybmi mi umyl chrbát a prešiel na prednú časť tela. Edward jednoducho vedel, ako ženu čo najviac vzrušiť, aby ho chcela, a to sa ani nemusel veľmi snažiť. Jeho chladné ruky sa maznali s mojimi prsiami a ja som to už nevydržala – musela som vzdychnúť. Vtedy sa natlačil na moje telo a ja som zistila, ako veľmi je vzrušený.

„Mala by som sa ísť najesť,“ šepla som len tak. Popravde, mi bolo jedno, či tie raňajky skončia v krysích žalúdkoch alebo v koši. Teraz som nedokázala myslieť na nič iné, len na Edwardove mučivé ruky, ktoré sa presúvali do môjho lona.

Pokrútil hlavou. „Nie. Ešte som ťa neumyl tu.“ Dostal sa mi medzi stehná, až do môjho jadra. Prehla som sa a narazila o jeho prirodzenie. Trel sa o mňa a ja som nedokázala uhnúť. Nohy mi oťaželi a musela som to vnímať všetkými svojimi bunkami. Maznal sa so mnou a ja som už musela ťažko oddychovať.

„Edward, prosím,“ zavzdychala som. Ešte posledný krát sa o mňa obtrel a potom ma otočil tvárou k sebe. V rýchlom pohybe ma zodvihol a oprel o studenú stenu. Ponoril sa do mňa až po koreň a naše vzdychy splynuli v jedno. Začal sa so mnou pomaly milovať zatiaľ, čo ja som mu prechádzala vlasmi a zarývala prsty do chrbta. Para, ktorá bola okolo sa miešala s mojím potom a vzdychmi. Našiel si moje pery a slastne ma pobozkal, úplne odovzdaný v našom tanci. Čím bližšie sme boli k vrcholu, tým viac som mala pocit, že ma to pretrhne na dve. V podbrušku som mala milión motýľou a údy úplne oslabené.

Zrazu sme sa odlepili od steny a Edward ma niesol do izby. Ľahol si na posteľ bez toho, aby ukončil naše spojenie. Bola som taká nedočkavá, že som sa musela znovu pohybovať. Chvíľami sa mi zdalo, že umriem, že sa zrútim na neho od vyčerpania. Ale on mi nedovolil prestať. Podoprel môj zadoček a pomáhal mi. Bolo to inštinktívne – ako jazda na koni. Zaprela som sa do jeho pŕs a prudšie dokončovala jeho ponory.

„Urob sa pre mňa, Bella,“ skríkol zadychčane a moje telo reagovalo ako na rozkaz. Vybuchla som do extázy, pričom som sa prehla ako luk. Nasledoval ešte posledný pohyb a Edward vybuchol tiež. Cítila som v sebe jeho mokré vyvrcholenie a cítila sa ako v siedmom nebi. Padla som na jeho hruď a dýchala s ním.

„Milujem ťa,“ zašepkal sotva počuteľne a mňa to zahrialo pri srdci. Odhrnul mi vlasy z tváre a zatajil dych. „Bella? Miluješ ma?“ opýtal sa nedočkavo. Mala som tušiť, že táto otázka po tom všetkom raz príde, ale aj tak ma zaskočila.

Zaprela som sa o jeho hruď a nadvihla sa. „To vieš, že ťa mám rada, Edward,“ povedala som.

„Len rada?“

Zatvorila som oči a pokrútila hlavou. „Viac než rada, ale nesmieš na mňa naliehať. Posledné dva týždne sa toho toľko udialo, že mám prehádzané pocity. Len potrebujem čas.“

„Dám ti toľko času, koľko budeš potrebovať,“ súhlasil a pobozkal ma na pery. „Ale stále ťa budem milovať, každým dňom, viac a viac.“

Presne tento romantický kúsok som v ňom jednoducho musela milovať. Aj keď sa objavoval len zriedka a vo výnimočných situáciách.

„Ten úsvit už asi nestihneme,“ poznamenal a ja som sa pozrela von oknom. Mal pravdu. Prvé slnečné lúče už preťali oblohu na modrú a oranžovú. Automaticky som vstala a zatiahla závesy. V šere som videla Edwardov úsmev.

„Ty potvora. Do tej sprchy si ma pozvala naschvál, však?“ zasmial sa a stiahol ma späť na seba. Pokrčila som ramenami.

„Aspoň na pár hodín som si potrebovala oddýchnuť od všetkým problémov. A na druhú stranu máme aspoň viac času pre seba, nemyslíš?“ Nahla som sa, aby som mu dala bozk, ale on mi položil ukazováčik na pery.

„Si prešibaná. Ale budeme sa ďalej maznať, až keď sa naješ, áno?“ nebol to výzva, skôr rozkaz. A ja som ho s radosťou poslúchla. 

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri: uver a podľahni - 21. kapitola: