Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Un Amor Real - 13. kapitola

13.11.2012 (22:00) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 3479×

Bella:

„Nie, nie a nie. Ako si to predstavuješ? Nemôžeš ma k tomu nútiť. Ja nebudem pod jednou strechou s tým urasteným, bez mozgovým, drzým spratkom. Ty nevieš, aký je sprostý voči Edwardovi. Ako s ním mám vydržať?“ kričala som po vlastnom otcovi, ktorý ma chcel na celé tri dni zatvoriť v jednom dome s Emmettom Cullenom. Dobre, nie úplne iba s ním, ale bol by tam aj on. Stačilo mi jedno stretnutie s ním a mala som dosť skoro na dva dni, kým som sa z toho spamätala a teraz ma tam chce zavrieť na tri dlhé dni. To teda nie.

„Isabella Maria Swanová, nechci ma nasrať. Pôjdeš tam a nechcem počuť ani slovo. Už som ti zbalil všetky potrebné veci a Esme o tom vie,“ stál si za svojím on. No má smolu, lebo aj ja si stojím za svojím.

„Nedonútiš ma tam ísť. Som dospelá a dokážem sa sama o seba postarať. Takže nechoď na mňa s celým mojím menom.“ Teraz sa už nahneval riadne. Schmatol ma za ruku a nasadil mi svoje služobné putá.

„Čo to robíš? To nemyslíš vážne? Okamžite mi to daj dole. Rozumieš?“ On sa mi však iba smial. Tak toto je už vrchol. Prehodil si ma ako vrece zemiakov cez rameno a do druhej ruky vzal môj kufor. Hodil ma na zadné sedadlo svojho policajného auta. Pripadala som si ako zločinec a nie ako jeho dcéra.

„Halóóó, okamžite ma pusti. Udám ťa za týranie vlastnej dcéry,“ kričala som a kopala nohami do jeho sedadla.

„To ti, drahá, nepomôže,“ zasmial sa a pustil si na plné bomby country v rádiu. Vždy to púšťa, keď ma chce vytočiť. No ja už vytočená som.

Ako to robia kúzelníci, že sa vedia dosať z pút. Toto premýšľanie mi zabralo celú cestu k domu Cullenovcov. Najlepšie však bolo, že zapol majáky, keď sme sa blížili k ich domu. Samozrejme, že pred dom vyšiel Edward, Esme s Carlisleom a Alice s nejakým chlapcom, ktorému hovoria Jasper. Veľa o nich ešte neviem, ale to je teraz vedľajšie. Charlie otvoril dvere a vytiahol ma z auta. Opäť si ma prehodil cez rameno a niesol ma k ich domu. Všetci sa skvele zabávali a ja som sa silou mocou snažila dostať zo spárov tigra menom Charlie.

„Kam mám zložiť tohto zločinca?“ spýtal sa a položil ma na zem. Všetci sa naďalej smiali. Jedine Edward ku mne prišiel bližšie a hladkal ma po vlasoch. Keď si myslí, že ma to upokojí, tak je na veľkom omyle.

„Ja tu nebudem. Chcem ísť preč,“ zafňukala som ako malé dieťa. Cullenovci na mňa vyvalili oči. Nechápali, čo sa deje. Uznávam, mala by som byť šťastná, že môžem byť s Edwardom a stráviť s ním tri krásne dni, ale bude tu on.

„Zlatíčko, prečo tu nechceš byť?“ pýtala sa ma smutne Esme. Z jej hlasu bolo cítiť bolesť. Určite si myslela, že je to kvôli nim alebo nebodaj kvôli nej samotnej. Sklopila som hlavu.

„To nie je kvôli vám, čo ste tu. Ja len nevydržím v dome s niekým, kto sa zle správa k Edwardovi,“ pípla som a oni hneď vedeli na koho narážam. Zrazu som počula na príjazdovej ceste auto. Vystúpil z neho on. Diabol.

„Belaaa,“ skríkol, keď ma uvidel a už sa rútil ku mne.

„Ááá, pomóóóc, nechaj ma,“ ziapala som, keď sa ku mne prirútil a začal sa so mnou točiť. Čo sa mu stalo?

„Emmett McCarty Cullen, okamžite polož nášho hosťa. Hneď!“ skríkla po ňom Rosalie. Okamžite ma položil na zem. Hlava sa mi točila a tak som mala čo robiť, aby som udržala rovnováhu.

„Tak ja už musím ísť. Maj sa krásne, Bells. A Esme, ešte raz vám ďakujem. Vydržte tu s ňou,“ rozlúčil sa Charlie a už ho nebolo.

„A čo s týmto?“ opäť som fňukla, keď som pozrela na svoje ruky. On mi nedal dole putá. Čo mám robiť? To tu budem celé tri dni takto?

„Niečo vymyslíme, láska, neboj sa.“ Edward si ma vyhupol do náruče. Ruky som mu prehodila cez hlavu a oprela sa mu o rameno. Niesol ma do domu a kufor mi niesol Carlisle. Položil ma na sedačku v obývačke.

„Ako jej to dáme dole?“ spýtala sa Esme a pozrela po celej svojej rodine.

„Čo tak to prepíliť?“ spýtal sa ten kučeravý blondín Jasper.

„Hej, ty mudrlant, to jej maximálne oddelí ruky, ale náramky ostanú,“ poznamenal Emmett. Fíha, nie je taký hlúpy ako sa na prvý pohľad zdá.

„Tak čo navrhuješ?“ spýtal sa Jasper.

„Počkajte, hneď som tu.“ Rozbehol sa hore schodmi. Ja som mala strach a očami som kmitala po každom jednom.

„Rosie, kde máme naše hračky?“ kričal z hora Emmett. Hračky? Čo mi chce dať plyšové zvieratko ako cenu útechy?

„V skrini, za oblekom Zora pomstiteľa,“ zakričala naspäť. To sú divné veci toto tu. Do desiatich minút bol späť aj so železným kufríkom, ktorý vyzeral ako kufrík na náradie.

„Čo s tým chceš robiť?“ skríkla som po ňom.

„Pokoj, som odborník.“ Začal sa prehrabávať v kufríku, z ktorého vylietavali rôzne pomôcky. Niečo ako kožený bičík, učiteľská palička, putá. Putá?

„Kde sú kľúče?“ spýtal sa, keď pozrel na Rose.

„Naposledy boli tam. Hľadaj.“ Kam som sa to dostala? Musím sa opýtať na vzťahy v rodine. Je to divné. Sú vraj adoptovaní, ale mám pocit, že nielen to.

„Mám to. Nastav ruky.“ Edward mi musel pomôcť, pretože si všimol, že mám strach. Emmett strčil kľúčik dnu a párkrát s ním otočil, zatriasol a dal mi dole putá. Jemu sa to fakt podarilo. Páni.

„Ďakujem, Emmett. Naozaj.“ Myslela som to úprimne. Už ma boleli ruky.

„Nie je za čo. Aj nabudúce. Vlastne dúfam, že už nebudeš trestancom, ale prča to bola riadna,“ zasmial sa a ja som sa úprimne k nemu pridala. Teraz mi už bolo do smiechu. No a mám pocit, že to s ním tu nakoniec aj vydržím. Uvidíme.

Edward:

Celý čas sme upratovali celý dom. Na lov sme chodili po jednom od kedy sme prišli zo školy. Všetci lietali po dome ako namydlený blesk. Esme, Rose a Alice šli na nákup. Treba urobiť zásobu jedla. Nevedeli sme, čo má Bella rada, ale chceli sme, aby tu bolo všetko. Alice jej išla dokúpiť pár vecí, pretože videla, že ju bude baliť Charlie a vedela, že zabudne na väčšinu vecí. My sme mali na starosti spratať všetky fotky, na ktorých som ja ako pravý Edward. Belle to nebude pripadať zvláštne, pretože oficiálne nie som ich dieťaťom. Všetko bolo pripravené a už sme čakali iba na ňu.

Keď sme počuli Charlieho sirény, tak sme sa preľakli. Dokonca aj Alice mala strach, pretože nevidela nič, čo by sa zlého mohlo stať. No keď sme uvideli Bellu v putách, ako kope nohami a Charlie ju nesie na jednom ramene, tak sme to nevydržali. Mal som čo robiť, aby som sa neváľal od smiechu. A ešte si drzo odišiel a nechal ju spútanú. Mne by to nevadilo, vedel by som to využiť, ale nie. Nie som predsa zvrhlík. Keby o nás vedela, tak jej to dáme dole hneď v priebehu pár sekúnd, ale museli sme to urobiť ako normálni ľudia. Ešteže Emmetta napadlo, že naposledy kúpil putá, ktoré mávajú normálni policajti a tak sa pokúsil nájsť kľúče. Síce mu to tam nepasovalo, tak ako malo, ale nevzdával sa a nakoniec sa to podarilo. Potom som si vzal Bellu so sebou hore a poukazoval som jej všetko. Každého izbu, až sme prišli k dverám mojej izby.

„Mrzí ma to, ale hosťovskú nemáme a tak musíš byť v izbe so mnou, ale neboj sa. Ja budem spať na pohovke a ty na posteli.“ Hneď som sa jej snažil povedať, aby bola pokojná a nebála sa, žeby som to zneužil.

„Ale to nemusíš. Už sme spolu vlastne spali. Pamätáš?“ Prikývol som. Kto by si to nepamätal.

„Myslím si, že to nebolo až také nepohodlné a k tomu máš oveľa väčšiu posteľ ako ja. Ale ak nechceš...“ vetu nechala schválne otvorenú.

„Chcem, ak chceš aj ty,“ povedal som a čakal, čo povie. Usmiala a pobozkala ma.

„To bolo áno?“ Usmiala sa na mňa.

„Kde sa môžem zložiť? A ešte mi ukáž, kde je kúpeľňa. Potrebujem si dať sprchu. Prosím,“ poprosila ma a ja som jej hneď ukázal šatník, ktorý sme tiež na poslednú chvíľu prerábali kvôli Belle. Potom si vzala uterák a šla do kúpeľne.

Ľahol som si na posteľ a snažil som sa nemyslieť na to, že najkrajšia žena je u mňa v sprche. Počul som zreteľne, ako kvapky vody stekajú po jej tele, dokonca som počul ako si nanáša sprchovací gél na hubku a prechádza po svojom tele. Nechcel som sa pozerať do jej hlavy, aby som nevyzeral ako chlípnik, ktorý ju bude špehovať a preto som sa snažil myslieť na niečo iné a počúvať myšlienky mojej rodiny. Po asi pätnástich minútach vypla vodu a zabalila sa do osušky a vyšla von. Páni. Oči som vyvalil na jej dokonalé štíhle nohy. Vlasy mala strapaté a celé mokré. Ešte jej z nich kvapkala voda. Bola dokonalá. Čierna osuška robila kontrast s jej bielym telom. Stála tam a hľadela na mňa. Nervózne prešľapovala z nohy na nohu a tie malé prstíky na nohách sa neposlušne mrvili hore a dole. Bola nervózna. Vôbec si neuvedomovala svoju dokonalosť.

„Ehm, ehm,“ odkašľala si a tým ma prinútila zodvihnúť pohľad až k jej očiam.

„Mala by si sa obliecť. Inak mi prechladneš. Nechám ťa na chvíľku samú a skočím ti po niečo na jedenie.“

„Oblečiem sa a prídem dole. Nemusíš mi to nosiť sem. Do päť minút som dole,“ usmiala sa na mňa.

Šiel som dole, aby som jej niečo pripravil. Netušil som, načo môže mať chuť a tak som sa rozhodol, že sa najprv pozriem, či Esme niečo náhodou nepripravila. Mal som pravdu. Boli tu nachystané cestoviny s parmezánom. To by jej mohlo chutiť. Zišla dole a na sebe mala krátke kraťasky a tielko. Na nohách mala biele huňaté papučky. Vyzerala rozkošne a zároveň sexy. Jej malý dokonalý zadoček v tých kraťasoch ma dostával do kolien.

„Tak? Čo to dnes bude?“ spýtala sa a očami behala po kuchyni. Položil som pred ňu tanier s cestovinami a jej oči sa zažiarili.

„Cestoviny s parmezánom?“ vypískla radostne. Ja som iba prikývol. Bol som rád, že má radosť z obyčajných cestovín.

„Zbožňujem parmezán. Jeho osobitú vôňu. Aróma hrozienok a sušeného ovocia s vínom. Jeho šťavnatá chuť so slaným nábojom doznieva v ústach veľmi dlho.“ Niekto tu má asi rád syry, ako tak počúvam.

„Tak dúfam, že ti to bude chutiť. Varila to Esme. Dobrú chuť,“ poprial som jej a s chuťou sme sa do toho pustili. Vlastne ona sa do toho pustila s chuťou.

Ja som sa to snažil prežúvať a čím skôr prehltnúť. Po jedle som jej išiel pomôcť umyť riad. Aj napriek protestom, že to robiť nemusí, tak si stála za svojím. Vraj aspoň takto môže poďakovať zato, že tu môže byť. Potom sme si sadli k televízoru a pustili si nejaký film. Veľmi som ho nevnímal a venoval som sa Belle. Sledoval som jej úsmev, to, ako sa smiala na každej hlúposti, ma fascinovalo. No po tretej reklame sa jej oči začali zatvárať a tak som ju vzal do náruče a odniesol do našej izby.

Chcem na záver povedať a vysvetliť správanie Belly v daných kapitolách. Edward nám je poloupír žijúci na svete mnoho rokov a jeho zmýšľanie a vyjadrovanie je iné. Preto jeho pohľady sú na dnešnú dobu možno viac zreljšie. Bella je typické dievča, ktorá v sedemnástich rokoch o živote, vzťahoch veľa nevie a preto sa správa takto. Jej konanie je niekedy detské, ale to patrí k jej postave. :) Nemôžu byť obe typy postáv rovnaké, ani ak ide o zmýšľanie. No beriem každého názor a vážim si ho. 

Túto kapitolku chcem venovať Ivke, pretože sú tu jej bičíky. :D Cica, aby si nehundrala, že nevenujem. Xixi. :D Cmuk.

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Un Amor Real - 13. kapitola: