Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ochranca Upíra - 28. Kapitola

Tak je tu pokračovanie! :) Táto kapitola je celkom dlhá a podľa mňa aj nezáživná... popisuje šťastie a bla bla bla... nemôžem poprieť, že som ju rada písala, no ale užite si ju... :) za chvíľu príde menšia zmena a potom... koniec (Ešte síce nie je priamo tu, ale cielová rovinka bude zachvíľu nadohlad).

Cítila som sa biedne – nedokázala som si sama zachrániť rodinu, i keď to bola z časti aj moja vina. Najviac previnilo sa však cítila Rose. Všetci sme boli unikáty, ktoré Aro chcel, a to, že teraz sme boli takmer všetci nadaní, nám na slobode nepridalo.

Alice som ale v tejto chvíli ľutovala. Jedná vec bola znášať všetky tie pocity, ale druhá bola počuť myšlienky a bol to jej brat, ktorý sa za nás obetovala. Bola som preto prekvapená, že nás za to nezačala nenávidieť.

„Samozrejme, že nie. Našťastie si mohol určiť podmienky. Veď priznajme si. On je nadanejší, než mi,“ obrátila sa ku mne Alice.

„Aj tak mi je ľúto, že tam musel ostať. Necítim sa kvôli tomu veľmi dobre. Zachránil niekoho, koho vôbec nepoznal. Mal sa vymeniť len za teba.“

„Vieš, on chcel pomôcť nám všetkým,“ nedala sa Alice.

***

Už len kúsok. Už len zákruta. Áno! Som tu. Konečne.

Zastavila som pred domom, ktorý som nevidela takmer dva mesiace. Teraz bol však jemne ozdobený a mne to došlo. Sú Vianoce!

Snáď sa poteší takémuto vianočnému darčeku, hoci predčasnému, ale nič iné pre neho nemám. Asi by som mala poprosiť Alice, aby sme zašli na nákupy.  Ach, už vidím, ako sa tvári.

Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila som z auta.

Čo ak ma poslúchol? Čo ak na mňa už nečaká – ak zabudol?

Pomali som sa vliekla ku schodom, keď som si uvedomila, že vchodové dvere sú už otvorené. Vzhliadla som a uvidela som Edwarda. Tvár mal takmer bezvýraznú, no oči mu teraz žiarili šťastím. Jeho pocity boli tiež omamujúce. Bolo to, akoby jeho tušenie bolo pravdivé. Zdalo sa, že na mňa dlho čakal.

Skôr, než som stihla zareagovať ja, zbehol dolu schodmi a pevne ma objal. Zaboril si hlavu do mojich vlasov. Potom ma objal pevnejšie a začal  sa so mnou točiť.

Musím sa priznať, že o takomto privítaní som ani nesnívala, ale o to krajšie bolo.

Po chvíli točenia sa zastavil, no stále ma nepustil zo svojho náručia. Poodtiahol sa len o kúsok aby sa mi mohol zapozerať do očí. Z toľkej zelenej naplnenej šťastím som bola úplne omámená.

Pohľad som mu opätovala a usmiala sa. Jednou rukou, ktorou som ho doteraz objímala, som mu položila na líce a pohladila som ho. On urobil to isté a úsmev sa mu ešte viacej rozšíril. Skutočne netuším, ako dlho sme tam stáli, ale zaznamenala som ochladenie. Čosi biele sa začalo znášať okolo nás a ja som si uvedomila, že to je sneh. Bolo to krásne, až som sa musela zasmiať.

Všimla som si, že zvuk môjho smiechu Edwarda omámil, no zároveň urobil ešte šťastnejším. Sklonil hlavu a oprel si svoje čelo o moje. Aj druhú ruku mi priložil k tvári a stále sme neprerušili náš očný kontakt.

„Bella,“ vydýchol šťastne. „Si späť.“

„Som, len či ma tu ešte chceš. Vieš j...“ nestihla som ani dokončiť svoju vetu, pretože spojil naše pery a pobozkal ma tak nežne, že všetky časti mojej mysle sa dokázali sústrediť len na neho.

Potom sa odtiahol, no nie ďaleko. Naše nosy sa takmer dotýkali.

„Stačí ti to ako odpoveď?“ spýtal sa tak zmyselným hlasom, že som sa skoro neudržala na nohách.

Ešte chvíľu sme sa vonku vítali, keď ma Edward vyzval, aby som šla ďalej.

„Predstavím ťa rodičom. Teda mame, presťahovala sa k nám,“ hovoril a mne sa zdalo, že podstatnú časť vynechal.

Moje podozrenie nepramenilo len z tónu jeho hlasu, ale aj z pocitov jeho mamy. Sledovala nás, ako som si neskôr uvedomila, a nemala ma rada. Zrejme kvôli tomu tu bola. Ublížila som Edwardovi a ona ma za to neznáša.

Bok po boku sme vstúpili do domu. Nemala som na sebe kabát, tak som sa len rýchlo vyzula a čakala, kým nás Edward predstaví.

„Mami, toto je Bella. Bell, toto je moja mama, Elisabeth,“ predstavil nás. Vedela som, že teraz príde tá najhoršia chvíľa. Sekavo som natiahla ruku k jeho mame a odolávala som nutkaniu ju stiahnuť späť. Pri tom som sa jej stále pozerala do tváre a s jemným úsmevom som sa snažila jej úprimne povedať: „teší ma.“

Zacítila som od nej, že to poňala dosť falošne a to ma mrzelo. Narýchlo sme si potriasli rukami a potom som ju radšej rýchlo stihla.

Za chrbtom Elisabeth sa vynoril aj Edward – myslím tým otca mojej lásky.

„Isabella, to je prekvapenie. Už ste sa vrátili?“ pýtal sa nadšene a úľavne.

„Áno, vybavili sme všetko, čo sme potrebovali,“ usmiala som sa a napriahla som k nemu ruku. Musím sa priznať, nevyzeralo to veľmi nadšene.

„To som rád. A nemusíš, ja viem,“ usmial sa na moju ruku, ktorú som nadšene stiahla. Za svojim chrbtom som zacítila Edwarda a tak som sa o neho jemne oprela.

„Máte krásny dom. Ako vidím, pribudli vám obrazy i sochy,“ snažila som sa im zložiť poklonu. Našťastie som mala takú dobrú pamäť i zrak a tak som aj z predsiene zbadala, že sa čosi v ich dome zmenilo. Cítila som prekvapenie jeho mami. Keď som vyslovila prvú časť pochvaly, považovala to za formalitu a tým som v jej očiach nepostúpila. No druhou vetou som si ju trochu udobrila. Bola som si vedomá toho, že ma to bude stáť ešte veľa síl, aby ma mala i ona rada.

„Pôjdeme do obývačky?“ ozval sa po dlhej dobe Edward. Otočila som sa a keď som si všimla, že hľadí na mňa, prikývla som.

Edward sa posadil na sedačku a ja vedľa neho. Elisabeth si sadla k nám a jeho otec do kresla, v ktorom som voľakedy sedávala.

„Takže, kde ste boli?“ zaujímal sa Edwardov otec úprimne. Jemne som sa k nemu natočila, ale nie veľmi, aby som nebola chrbtom k Elisabeth, to sa predsa nepatrí.

„V Talianku máme rodinu, ktorá nás pozvala na návštevu. Tam sme boli celé dva mesiace.“

„A čo ste robili.“

„Vlastne ani nič,“ mykla som ramenami. „Boli sme s nimi istú dobu pohádaný, takže to bola taká zmierovacia návšteva. Viete, nie každý ma na vec rovnaký názor.“

„Edward mi vravel, že si potrebujete niečo vybaviť,“ pokračoval. Zdalo sa, že ho to úprimne zaujíma. Mala by som čo najrýchlejšie odviesť tému. Sakra, prečo práve ja nemôžem klamať?

„To áno, ale to s jednou rodinou v la Push. Moja rodina to teraz zariaďuje. Mala by som tam byť teraz i ja, ale s Edwardom som sa dlho nevidela. K tomu, hlavnú dohodu som podpisovala, takže to nie je veľmi problém, že tam nie som,“ snažila som sa odbočiť.

Ešte dlho sme sa dole rozprávali, kým ma Edward pozval k sebe do izby. Zdvorilo som sa ospravedlnila a išla som za nim. Nechal ma vstúpiť do izby ako prvú, potom privrel dvere, chytil ma do náručia a doslova so mnou skočil do postele. Pritúlila som sa k nemu a pokojne tam ešte hodnú chvíľu ležala, zatiaľ čo on, podopretý na jednom lakti, mi prehraboval vlasy a točil si ich na prst.

„Som strašne rád, že si späť,“ zašeptal nečakane.

„Som strašne rada, že si ma neposlúchol,“ odpovedala som na čo sa zasmial.

„Viem, čo je pre teba dobré lepšie, než ty sama,“ usmial sa. Nedalo mi to a pozrela som sa na neho hore. On sa na mňa tiež díval s takým nežným výrazom, až sa mi zatočila hlava.

Akoby si to všimol, nežne sa usmial, vyplietol ruku z mojich vlasov a pohladil ma po líci.

„Chýbala si mi. Nevieš si ani predstaviť ako,“ prezradil mi a venoval mi jemnú pusu na nos. Takto by som dokázala tráviť aj hodiny, no bola som si príliš vedomá dvoch osôb za dverami, ktoré nás napäto počúvali i pozorovali. Nechcela som, aby o tom vedel i Edward a tak som sa správala prirodzene.

„Aj ty mne. Nedokázala som na teba prestať myslieť,“ priznala som sa a až keď so vyslovila, tak som si uvedomila, že som to vlastne povedať nechcela. Že ja niekedy radšej nedržím pusu...

Sklopila som radšej hlavu, aby nevidel moje rozpaky. Lenže jemu sa nepáčilo, že mi nevidel do tváre a tak mi ju zdvihol a nežne ma pobozkal. Musím uznať, že sa mi to páčilo viac, než by malo. Snažila som sa úplne ignorovať jeho rodičov, no časť môjho vedomia mi tvrdila, že by bolo dobré vedieť, čo hovoria. Tak som sa na nich zamerala.

„Majú sa radi,“ šeptala Elisabeth.

„To áno. Je to milé dievča. Nie je vôbec zlá, ako si o nej myslíš.“

„Mne len prišlo zvláštne, že na dva mesiace zmizne a potom sa vráti, akoby sa nechumelilo.“

„Nepodvádzala ho, ak na toto narážaš,“ uzemnil svoju ženu tichým hlasom Edwardov otec.

„Ako to môžeš vedieť?“

„Nevšimla si si? Nerada sa dotýka ľudí – teda až na Edwarda, s ním je očividne rada.“

„Nerada?“ vydýchla prekvapene.

„Isto sa ti zdala neúprimná, keď ti podávala ruku. A preto som ja jej ruku odmietol. Radšej si drží odstup.“

„Takže si myslíš, že skutočne mali nejaké problémy s niekým?“

„Áno. Edward mi vravel, že chceli odísť úplne, nepovedal presne prečo, ale uzavrel to tým, že nakoniec presvedčí rodinu, aby sa vrátili,“ odvetil.

Bolo od Edwarda pekné, že sa ma pred rodičmi zastával. – pomyslela som si.

„Takže sa s ním nerozišla?“ pýtala sa šokovane Elisabeth.

„Rozišla, ale len preto, aby sa necítil zviazaný.“

„A to si mi prečo nepovedal skôr? Ja som si myslela, že je taký zúfalí z toho, že ho opustila. Veď sa pozri, celé mesiace presedel pri okne...“

„Edward...“

Ďalej som nepočúvala, viac som sa ponorila do bozku. Keď sme sa od seba konečne odtrhli, uvedomila som si, že Edward na mne skoro úplne leží.

„Nemal si sa kvôli mne trápiť,“ vyčítala som mu a nevšímala si našu polohu.

„Netrápil som sa. Len som čakal, kedy sa vrátiš.“

„Klameš, teraz sa o tom rozprávali tvoji rodičia.“

Môj strážny anjel mi venoval taký pohľad, že mi bolo hneď všetko jasné. Nechcel, aby som vedela, že sa trápil, pretože ma mal rád a cítil tú samotu, ktorú som cítila i ja.

„Opustíš ma, ak ti poviem, že som na tebe už závislí?“ spýtal sa a naklonil sa opäť ku mne.

„Nie, nevydržala by som to,“ odvetila som s úsmevom.

„A ako náhradu za tie mesiace... Neprespala by si u mňa?“

Tak táto veta bola dokonalou sprchou.

„Edward...“ nenechal ma dokončiť a začal obhajovať svoju vetu.

„Nemyslel som to tak. Chcel som byť len dlhšie s tebou.“

„Viem ako si to myslel. Ja len že... nechcem tvojich rodičov stavať pred hotovú vec, mali by sme sa dohodnúť najskôr s nimi.“

„Máš pravdu, poď, opýtame sa ich!“ povedal nadšene a už ma aj ťahal z postele.

„Počkaj,“ uzemnila som ho a posadila sa. Venoval mi jeden zmätený pohľad, no ja som neodpovedala. Pritiahla som si ho k sebe a pritisla svoje pery k tým jeho. Nemohla som mu predsa povedať, že dávam priestor jeho rodičom, aby zišli dole a hrali sa, že boli v obývačke celý čas...

„Fajn,“ ozval sa zadýchane. „Poďme už.“

Chytil ma za ruku a vytiahol ma do stoja. Zišli sme dolu schodmi a zamierili sme rovno do obývačky. Všetko nepriateľstvo zo strany Elisabeth zmizlo.

„Ahojte, chcel by som sa opýtať, nemohla by u nás Bella prespať? Samozrejme, urobím si prístelku vedľa jej postele a ...“

„To je v poriadku, myslím,“ začal jeho otec a pozrel sa na svoju ženu. Keď prikývla, pokračoval: „pokojne tu môžeš ostať.“

„Ďakujem, idem ešte zavolať Carlislovi,“ odpovedala som a sadla som si na sedačku. Už som išla vytáčať číslo, keď mi zrazu zvonil mobil. Rýchlo som ho zdvihla.

„Ahoj, môžeš ostať,“ ozval sa z telefónu Jasper.

„Chcela som sa opýtať, nech to nevyz...“

„No tak si sa už spýtala.“

„Daj mi Carlis...“

„Súhlasím, aby si ostala,“ ozval sa Carlislov hlas. Dobre som však vedela, že to je stále Jasper. Carlisle by ma nechal dohovoriť.

„Pozri...“

„Veď vieš, že môžeš ostať, tak čo riešiš?“

„Ty možno nemáš slušnú vých...“

„Fajn, dám ti ho,“ rezignoval nakoniec.

„Jediné, čo by som označila za fajn by bolo, keby som dokončila aspoň jednu vetu.“

„Ahoj, Jasper mi už povedal, o čo ide. Jasné, že môžeš.“

No neporazí vás z tých vševediacich upírov?

„Nejde mi o tvoje povolenie, viem, že mi to dovolíš. Chcela som sa to len spýtať, aby si nemysleli, že... proste aby sme vyzerali normálne,“ zašeptala som tak rýchlo a ticho, že si to nikto nemohol všimnúť.

„Pýtaj sa teda. Vidno, že to na mienke jeho rodičov záleží.“

„Mohla by som prespať u Edwarda?“

„Záleží ti aj na tom, aby počuli odpoveď?“

„To netreba, Ďakujem, že si ma vypočul. Nie každý je toho schopný. Myslím si, že Alice má na Jaspera zlý vplyv,“ sťažovala som sa Carlislovi, ktorý sa na nevinnom tóne môjho hlasu zasmial.

„Vybavené, môžem ostať,“ otočila som sa k nim.

A tak som strávila príjemný večer v spoločnosti Edwardových rodičov i Edwarda.

***

Kapitola 27. - Zhrnutie - Kapitola 29. 

Autor: Elanor (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca Upíra - 28. Kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text: