Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ochranca Upíra - 29. kapitola

Áno viem, je to celkom krátke, ale mrzí ma to. Ak by som to mala všetko písať, trvalo by mi pridanie oveľa dlhšie... Edšte k tomu mám pre vás správu :D za chvíľu končíme! :)
Táto kapitola je opäť z pohľadu Bell. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť. I ked ja s ňou moc nie som spokojná :(

„To najkrajšie,“ odvetil presladeným hlasom a ja sa musela zasmiať.

„Tvoji rodičia odišli skoro ráno a boli celkom prekvapený, keď si všimli, že matrac na zemi je prázdny. Ale nehnevali sa.“

„To je dobré. Idem sa najesť. Tebe asi nič neponúknem,“ rozprával, kým si sadal, no ja som už letela do kuchyne, aby som mu pripravila niečo na jedenie.

„Bella?“ spýtal sa zmätene z izby, no to už som mala natretý chleba. Ešte som k tomu pridala nejakú zeleninu, šunku, syr a letela som za ním hore. Mohlo mi to trvať maximálne päť sekúnd.

„Dobrú chuť,“ povedala som mu a položila som pred neho tanier s raňajkami. Zrejme to bolo na neho prirýchle, pretože ešte chvíľu hľadel striedavo na mňa a na tanier.

„Pokiaľ si to pripravovala teraz... asi si budem musieť zvyknúť,“ mrmlal, kým si odhrýzol.

„Výborné,“ chválil ma, keď dojedol. Pozrel sa na mňa a ja som sa pousmiala, no nič som nepovedala. Rozmýšľala som nad tým, že ho pozvem k nám domov, no chcela som si byť istá, že to Jasper zaznamená.

„Vieš o tom, že si krásna, i keď máš na sebe moje tričko?“ zložil mi poklonu a ja som sa arogantne usmiala.

„Samozrejme, že áno. Mám pre teba ponuku. Buď budeme celý deň tu, alebo ti konečne aj ja ukážem svoj dom.“

Tváril sa, že rozmýšľa.

„Dom vravíš... to neznie veľmi zaujímavo,“ mrmlal si tak, aby som ho počula. V skutočnosti tým len chcel zamaskovať, ako sa mu rozbúchalo srdce.

„Tak teda vst...“ chcela som povedať vstaň a obleč sa, ale prerušil ma zvoniaci telefón.

Rýchlo som to zdvihla a na moje prekvapenie som počula Emmetov hlas.

„Nechaj Edwarda doma a príď do lesa za nami. Máme stretko z vlkmi, tak si to snáď nenecháš ujsť. A vlastne, aj keby si chcela, tak sú tu všetci strašne nudný a chýbaš mi tu... Dobre, poviem jej to, to nemôžem ani pokecať!“ hovoril prehnane smutným hlasom a poslednú  vetu adresoval niekomu zodpovednému. Carlislovi?

„No, takže, aj taťko trvá na tom, aby si tu bola aj ty. Ale bude to prča! Všakže prídeš?“ prosíkal detským hlasom.

„Veď keď tam musím byť, tak prídem,“ povzdychla som si a trpiteľsky pozrela na Edwarda.

A telefón bol zrazu hluchý.

„Edward, budem musieť pozvanie zrušiť. Musím sa stretnúť s vlkmi. Prídem po teba večer, ak všetko dobre dopadne,“ povedala som ako odpoveď na jeho zmätený výraz.

Edward si len povzdychol a objal ma.

„Dávaj si pozor a nezabudni na mňa,“ požiadal ma a spoločne sme sa presunuli dole. Emmett nie je práve ten typ upíra, ktorý by vám dal presné informácie a už vôbec nie dôveryhodné, takže som chcela ísť čo najrýchlejšie za Carlislom, Jasperom, Rose, Alice... Oni by o tom mohli vedieť. Esme sa do takýchto vecí len nerada zapája, no za rodinu by pokojne i bojovala.

Rýchlo som nasadla do auta a namierila som si to domov. Tam som nechala auto a rozbehla som sa do lesa smerom ku hraniciam a pozdĺž nich som išla za upírskou vôňou zmiešanou s pachom mokrého psa.

Keď som dorazila, všetci ostatný už boli na mieste. Slušne som ich pozdravila aj napriek tomu, že som pocítila ich nenávisť, ktorú ku mne chovali. Bezdôvodne, samozrejme. Ale neboli dosť starý na to, aby to chápali.

„Pijavica,“ počula som odpoveď. Tak fajn, jeden sa snaží byť milý a takto to dopadne...

„Už včera sme sa rozprávali o dohodnutí prímeria, ale z vašej strany neboli prítomný všetci,“ začal Sam a venoval mi jeden pohľad plný nedôvery a pudovej nenávisti. Tiež som z neho cítila nesúhlas nad tým, prečo som sa nezúčastnila.

„Ja súhlasím. Už raz som mier podpisovala a svoje slovo nemienim brať späť,“ prehlásila som pokojne. To vodcu psov ešte viac pobúrilo.

„Tak ho nechaj byť. Je to len chlapec!“ zakričal na mňa. Našťastie, reflex, ktorý sa objavoval pri mužoch – stiahni sa – nahradil teraz pud – bráň sa.

„Vie dobre, čo robí! Vie, kto som a tiež čo chce! Nechajte ho, nech sa rozhoduje sám za seba!“ nevydržala som to a tiež som začala kričať. Edward bol pre mňa proste citlivá téma.

„A ty mu na výber neboj dávaš! Omámiš ho svojou krásou a potom opustíš, ale ´dáš mu priestor´. A keď sa dobrosrdečne vrátiš, tak si ´milo´ prekvapená. Ako môžeš byť taká sebecká!“

Neodpovedala som, len som sa nakrčila a výhražne som zavrčala. Odpovedal mi rovnako. Cítila som, ako sa ma rodina snaží upokojiť, ale isto im už Jasoer povedal, že tentokrát sa im to nepodarí.

No, musím priznať, že som bola sklamaná. Nazdávala som sa, že vodca by mal byť vyrovnanejší, ale on je asi príliš presvedčený o mojej vine. Myslí si, že Edwarda nútim, aby bol so mnou, ale to je už jedno.

„Dosť, prestaňte!“ počula som niekoho kričať, ale to už sa Sam odrazil a skočil po mne. Jedným plynulým pohybom som sa mu ľahko vyhla a tiež som skočila. Lenže teraz som sa nesnažila skočiť na neho.

Tak takto si predstavuje začiatok prímeria?

Preskočila som toho vlka a urobila som si slalom okolo ostatných. Všimla som si, ako ich to zmiatlo, ale oni si zrejme nevšimli, že zadul vietor. A tiež si zrejme neuvedomili, čo priniesol. Aká sladkastá vôňa sa niesla vo vzduchu smerom od la Push. Ale to by mi ani tak nevadilo, keby sa mi spolu s tou vôňou nedostala do nosa i tá Edwardova.

Jedným ráznym skokom som preskočila hranice a ignorovala som všetky zvuky za mnou. Nevšímala som si zúfalých výkrikov svojej rodiny a ani zúrivé vrčanie vlkov. Nie, to nebolo dôležité. Jediná myšlienka, ktorú som mala v hlave bola: Edward je v nebezpečenstve.

„Porušila si zmluvu!“ kričali na mňa tí psi. „Za to zaplatíš!“

Ešte väčšmi som zrýchlila a dúfala som, že sa k nemu stihnem dostať včas. Po chvíli som si získala taký náskok, že som nepočula ani len dupot ich tliap. Bolo to len dobre, mohla som byť len rada a o poznanie pokojnejšia. Aspoň nemôžu Edwardovi ublížiť.

A zatiaľ, čo som myslela na to, aby sa moje nohy pohybovali čo najvyššou rýchlosťou, zvyšok mojej mysle mal až príliš veľa času na premýšľanie. Konečne som si uvedomila, čo som spôsobila.

Mohla som sa len modliť, aby nevinili moju rodinu za to, čo teraz stváram. Ale prečo to necítia? Edward je s nejakým upírom! A pri la Push! Ako to, že o ňom nevedia?

Netrvalo mi to veľmi dlho a dostala som sa k nim dosť blízko, aby som ich videla. Išla som proti veru, takže ma ten upír nemohol zacítiť. Edward mal našťastie dosť rozumu – keďže ho nepoužil pred vstupom do lesa, tak aspoň teraz – a držal sa od neho dosť ďaleko.

Rýchlo som preskočila krík, no zarovno so mnou sa od zeme odlepil aj ten druhý – a na rozdiel odo mňa smädný – upír, ktorého som nepoznala.

K Edwardovi som sa však dostala skôr ako on, rýchlo som ho vzala do náručia a bežala som s ním ako som najrýchlejšie vedela.

Naháňačka sa začala. Teraz by som nepohrdla pomocou. Nuž ale...

***

Kapitola 28. - Zhrnutie - Kapitola 30.

Autor: Elanor (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ochranca Upíra - 29. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text: